Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17Co/1040/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215944 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814215944.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: P. N. F., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného R. kancelária L.. R. N., s.r.o., so sídlom P. XX, XXX XX V., proti odporcovi: C.. X. T., bytom 97X XX G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu X. D. P. F., so sídlom X. nám. 7, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného L.. P. P., advokátom so sídlom K. XX, XXX XX V., o zaplatenie 1.233,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 18C/230/2014-36 zo dňa 13. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcu p o t v r d z u j e . Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania, titulom trov právneho zastúpenia, vo výške 16,69 Eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka L.. P. P., advokáta so sídlom K. XX, XXX XX V., do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a uložil mu povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň uložil vrátiť navrhovateľovi súdny poplatok 66,80 eur po právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2014 si navrhovateľ proti odporcovi uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.233,60 eur s príslušenstvom. Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2015 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania späť v celom rozsahu. Vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľom, súd konanie o návrhu navrhovateľa podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok z návrhu vo výške 73,50 eur. Keďže súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu navrhovateľom pred prvým pojednávaním, s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 3 Zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného podľa § 11 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, teda kráteného o 6,70 eur, vo výške 66,80 eur. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania po posúdení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, teda zastavenia konania pre späťvzatie návrhu, dospel k záveru, že v danom prípade navrhovateľ zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Zavinenie na strane navrhovateľa spočíva v tom, že vzal návrh na začatie konania späť bez uvedenia dôvodu. Dôvodom späťvzatia návrhu teda nebolo správanie odporcu. Vedľajší účastník si uplatnili trovy konania, ktoré si vyčíslil vo výške 139,60 eur. Vzhľadom na zavinenie navrhovateľa, vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods. 4 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku), a teda nemožno mu odoprieť ani právo na zastúpenie advokátom, patrí náhrada trov konania. Súd prvého stupňa nepovažoval trovy konania vedľajšieho účastníka za neúčelné. Navrhovateľ pri podávaní návrhu si musel byť vedomý toho, že jeho návrh je premlčaný a teda musel znášať riziko v prípade vznesenia námietky premlčania alebo zmenou úpravy procesného práva, ktorého následkom by bol navrhovateľov neúspech v konaní. Takéto riziko spojené s podaním návrhu na súd nie je možné vykladať v tom zmysle, že navrhovateľ procesne nezavinil zastavenie konania. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporcu na jeho pomoc a podporu, v konaní bol činný, vyjadril sa k návrhu, vzniesol námietku premlčania, preto podľa názoru súdu riadne a účelne bránil práva odporcu. V súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov priznal súd prvého stupňa advokátovi vedľajšieho účastníka odmenu za prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 61,41 eur a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur; odmenu podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky za vyjadrenie zo dňa 27.01.2015 vo výške 61,41 eur a náhradu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur. Vedľajší účastník si za úkon príprava a prevzatie zastúpenia uplatnil náhradu v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,39 eur, súd mu však priznal uvedenú náhradu len v sume 8,04 eur, nakoľko úkon príprava a prevzatie zastúpenia bol uskutočnený v roku 2014, kedy bola výšky náhrady v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky ustanovená na sumu 8,04 eur. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak súd prvého stupňa priznal vo výške 139,25 eur, ktoré uložil navrhovateľovi zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. advokátovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Proti tomuto uzneseniu, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie navrhovateľ. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené na bránenie práva, pričom zdôraznil, že súd žiadnym spôsobom nevysvetlil, na základe čoho dospel k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ak vedľajší účastník je zo zákona subjektom, ktorý má svoju činnosť vykonávať sám. Poukázal na to, že činnosť vedľajšieho účastníka spočívala v predložení predformulovanej námietky premlčania. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2013 zo dňa 20.06.2014. Zastával názor, že ako subjekt, ktorému zákon priznáva osobitné postavenie (§ 25 zákona č. 250/2007 Z. z.) bude tento subjekt odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013. Mal za to, že odôvodnené právne zastupovanie sa môže vyskytovať iba v mimoriadne obtiažnych právnych veciach v opačnom prípade ide o zneužívanie zákona. Rovnako namietal nezákonnosť priznania náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi aj z dôvodu, že ten nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka pre absenciu súhlasu toho na koho strane má vystupovať v zmysle novely O.s.p. vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril, prostredníctvom právneho zástupcu, vedľajší účastník na strane odporcu, ktorý mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že odporca bol v konaní plne úspešný, a to aj vzhľadom na poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom v konaní, ktoré mali za následok späťvzatie návrhu. Uviedol, že vo vyjadrení poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní najmä, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 17.05.2010 neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ďalej zdôraznil, že vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru sa prieči dobrým mravom preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom považoval za účelný úkon. Mal za to, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne a odmietal vyjadrenia navrhovateľa, že uplatnený nárok na trovy konania je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje výsledok účelovosti a zneužívania ust. § 93 O.s.p. Neúspech v konaní treba podľa jeho názoru považovať za súčasť rizika, s ktorým navrhovateľ pri súdnom uplatnení napr. premlčanej pohľadávky alebo plnenia z neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve musí kalkulovať, a od ktorého má odrádzať práve aj hrozba náhrady trov konania protistrane. Pripomenul, že navrhovateľ využil zákonné právo a je zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, čo považoval za rozporné s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Na podporu svojej argumentácie poukázal aj na viaceré rozhodnutia súdov. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval za účelne vynaložené a dostatočne preukázané. Vzhľadom na uvedené navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a zároveň zaviazať navrhovateľa povinnosťou nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania v sume 39,10 Eur. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Odvolaním navrhovateľa nebol napadnutý výrok o zastavení konania, o nepriznaní náhrady trov konania navrhovateľovi a náhradu súdneho poplatku navrhovateľovi, preto v týchto častiach je uznesením okresného súdu právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. V predmetnej veci bolo konanie vo veci samej zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Podľa ust. § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. V prípade, pokiaľ je konanie zastavené, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ však došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, rozhoduje súd podľa ustálenej súdnej praxe podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Podľa prvej vety citovaného zákonného ustanovenia hradí trovy zastaveného konania ten z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie sa pritom posudzuje len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, lebo potom by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť veci samej. Preto, ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, ak nejde o prípad druhej vety tohto zákonného ustanovenia, že procesne zavinil zastavenie konania. V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 1.233,60 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa 02.04.2015 vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 139,25 eur. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu. Nepriznanie trov vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu by znamenalo porušenie princípu rovnosti zbraní v občianskom súdnom konaní. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 28.01.2015 doručil súdu vyjadrenie k veci, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Odvolací súd má za to, že v konaní na strane vedľajšieho účastníka nie je ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.. Odvolací súd tak v danom prípade nepovažoval za dôvodné námietky navrhovateľa týkajúce sa neúčelnosti trov vynaložených vedľajším účastníkom z titulu právneho zastúpenia na bránenie práva odporcu ako spotrebiteľa. Pokiaľ ide o namietanú účelnosť trov konania, odvolací súd zdôrazňuje, že odmena za prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvého stupňa správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného bránenia práv odporcu v občianskom súdnom konaní. Zákonný predpoklad účelnosti spĺňali v preskúmavanej veci i trovy právneho zastúpenia spočívajúce v priznaní odmeny za ďalší úkon právnej služby - vyjadrenie, v ktorom vedľajší účastník poukázal na jednotlivé obsahové nedostatky Zmluvy a neprijateľné zmluvné podmienky, a zároveň vzniesol námietku premlčania, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre odporcu priaznivé rozhodnutie vo veci. Účelnosť trov je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posudzovať predovšetkým vo väzbe na výsledok sporového konania, ktoré pre odporcu po intervencii vedľajšieho účastníka a následnom späťvzatí návrhu navrhovateľom voči odporcovi dopadlo v konečnom dôsledku úspešne, pretože odporca nebol rozhodnutím súdu zaviazaný k zaplateniu istiny s príslušenstvom uplatnenej navrhovateľom. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,69 eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 139,25 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 16,60 eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t.j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia dňa 03.07.2015, režijný paušál 8,39 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,69 eur. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .