Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010210 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010210.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Ondreja Samaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 prejednal odvolania poškodenej A.. E. Z. a obžalovaného P.. Q. R. nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom S., C. č. XXX/XX, t.č. v mieste bydliska, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 1T/66/2015-321 zo dňa 4. apríla 2016 a takto r o z h o d o l : I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. z dôvodu podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný P.. Q. R. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Prievidzi sp. zn. 2Pv 921/2012 zo dňa 10.04.2015 pre skutok, ktorého sa dopustil tak, že dňa 11. mája 2012 v Q. novinách S. v náklade 35 000 kusov na strane X v článku s názvom „Z. inými očami“ vo svojom príspevku, v ktorom reagoval na spôsob riešenia vyraďovania P. T. školy na ulici S. L. v S. a T. školy na Z. ulici v S. zo siete základných škôl, uviedol, že: ...“primátorka v decembri navrhla zrušenie P.Š na ulici K. L. a ZŠ na Z. ulici, následne poslanci schválili vyradenie oboch škôl. Urobili tak napriek amatérskym a tendenčným analýzam, protestu tisícok občanov a hlasov odborníkov. Zarážajúce je najmä to, že najskôr boli vybraté školy a až potom „našité“ kritériá a amatérske analýzy bez dopadových štúdií. Pýtam sa - komu vyhovuje takáto neprávosť a „pľuvanie“ do tváre občanov ?“ „Dnes sa naplno ukazuje, ako je mesto nepripravené na zrušenie P.. ZŠ. S. v žiadosti, podľa ktorej ministerstvo rozhodovalo, klamala ! Žiaci z P.. ZŠ mali byť presunutí na susednú školu ako ucelené kolektívy a bolo garantované, že je k dispozícii 41 tried. Avšak zabudli dodať, že boli započítané aj chátrajúce dielne, kuchynka, počítačové a odborné učebne. Veľmi smutné je tiež, že z 33 pedagogických zamestnancov zrušenej školy zostane v septembri zamestnaných len približne 40 percent pre 90 percent žiakov, ktorí prídu zo zrušenej školy. V dôsledku tejto zlej, iracionálnej racionalizácie budú mať deti v spojenej ZŠ výrazne zhoršené podmienky pre vzdelávanie a menej učiteľov“. Dňa 13. Júla 2012 v Q. novinách S. v náklade 35 000 kusov na strane 4 v článku s názvom: „Z. inými očami“ uviedol v súvislosti so žiadosťou o vyradenie T. školy na Z. ulici v S., že: „Celý proces bol sprevádzaný aroganciou zo strany primátorky, nezvládnutou komunikáciou s občanmi a mnohými závažnými chybami v žiadosti, ktorú odoslalo mesto S. na ministerstvo. Predkladateľka návrhu na zrušenie, S. S. E. Z. ignorovala aj odborné nezávislé stanoviská a apel občanov na verejnú diskusiu. Tŕňom v oku boli najmä kritériá, ktoré boli nastavené jednoznačne tendenčne a zástupcovia mesta ich doteraz nedokázali presvedčivo vysvetliť. Občania márne čakali na férové odpovede a jasne položené otázky“, hoci ako poslanec Z. zastupiteľstva v S. mal k dispozícii všetky potrebné materiály, týkajúce sa procesu vyraďovania predmetných škôl zo siete škôl v Z. S. a tiež mal informácie z mestského zastupiteľstva, ktorého sa zúčastnil, z ktorých o.i. vyplývalo, že návrhu na zrušenie P.. ZŠ na ulici S. L. a ZŠ na Z. ulici predchádzalo vypracovanie koncepcie školstva pri zohľadnení demografického a ekonomického vývoja, koncepciu vypracoval odbor školstva, ktorý pripravil materiál racionalizácie škôl, výsledkom odborných diskusií pracovníkov školstva bol návrh na zrušenie dvoch predmetných škôl, k uvedenému boli porady riaditeľov škôl, pracovné stretnutia, mestské zastupiteľstvá, pričom Z. úradu v S. neboli doručené žiadne stanoviská odborníkov, ktoré by spochybňovali závery a analýzy, ako ucelené kolektívy tried mali byť zachované iba triedy s rozšíreným vyučovaním telesnej výchovy, učiteľom nebola garantovaná zamestnanosť, garantované bolo len zachovanie výchovno- -vzdelávacieho procesu, v celom procese rušenia škôl žiadny orgán nevytkol žiadne chyby, ktoré mali byť údajne v žiadosti adresovanej Z. N.eda v predmetných článkoch vedome uvádzal nepravdivé skutočnosti, čím ohrozil vážnosť poškodenej A.. E. Z. u spoluobčanov, poškodil ju aj v zamestnaní, poškodená A.. E. Z. bola na verejnosti občanmi a v práci niektorými zamestnancami dotazovaná po zverejnení článkov, že aká je skutočne pravda ohľadne procesu vyraďovania škôl, či skutočne v žiadosti klamala, s uvedeným bol konfrontovaný v práci aj jej manžel a tiež jej deti, a ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená A.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. C. č. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. II. Odvolanie poškodenej sa na toto rozhodnutie odkazuje. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza bol obžalovaný P.. Q. R. uznaný vinným z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. spáchaný na skutkovom základe tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Za tento trestný čin mu bol podľa § 373 ods.2 Tr. zák. , § 56 ods.1,2 Tr. zák., § 38 ods.3 Tr. zák. a § 36 písm. l) Tr. zák. uložený peňažný trest vo výške 1.000 Eur. Zároveň mu bol uložený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace. Poškodená A.. E. Z. bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol obžalovaný, ktoré zahlásil ihneď po jeho vyhlásení. Následne odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie. Materiály na mestské zastupiteľstvo mu boli doručené v počte 9 len týždeň pred rokovaním mestského zastupiteľstva, medzi nimi aj materiál ohľadom racionalizácie siete základných škôl. Je slobodný, bezdetný, bez väzieb na školy, ktoré mali byť vyradené. Nepovažuje za dôležité, že na webe mesta bolo zverejnené oficiálne vyhlásenie mesta k rušeniu škôl. Nie je pravdou, že by obžalovaný neprezentoval názor na racionalizáciu, zapojil sa do diskusie, viac k tomu nebolo možné sa vyjadriť, pretože mestské zastupiteľstvo materiál schválilo. Žiadosť na vyradenie zo siete škôl podpísala primátorka. Napriek petícii spísanej 6876 občanmi si primátorka nenašla čas s nimi o petícii komunikovať, predsedníčku petičného výboru prijal A. Z., ktorý však podľa vyjadrení predsedníčky petíciu občanov neschválil. K. S. vo výpovedi uviedla, že mala pocit, že mesto napriek vynaloženej snahe argumentovať proti zrušeniu škôl na toto neodpovedá. Preto bolo vypracované stanovisko k žiadosti a v mene rodičov bolo odoslané na Z. N. Ako je zrejmé zo všetkých materiálov občania sa domáhali odpovedí od S.., nedočkali sa. Preto obžalovaný ako poslanec cítil zodpovednosť a povinnosť občanov informovať. Zverejnenie informácii, ktorých pravdivosť nikto nespochybnil, nemôže naplniť skutkovú podstatu žiadneho trestného činu. Zverejnením článkov obžalovaný využil právo verejnosti na informácie garantované Ústavou SR. Nie je možné ho sankcionovať za výroky vytrhnuté z kontextu celého článku. Cieľom článkov nebolo ohovorenie S., ale snaha otvoriť slobodnú diskusiu k problému a poukázať na chyby, ktorých sa dopustili predkladatelia návrhu. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok zrušil a obžalovaného spod skutku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Odvolanie podala aj poškodená A.. E. Z.. V písomných dôvodoch uviedla, že súd v odôvodnení skonštatoval, že si nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, žiadala nemajetkovú ujmu 500 Eur. Zároveň súd dospel k záveru, že už samotné odsúdenie obžalovaného je pre ňu zadosťučinením. Bez potreby ďalšieho dokazovania však súd o jej nároku mohol rozhodnúť, pretože suma nie je vysoká a chce ju použiť na dobročinné účely. Pokiaľ by obžalovaný rešpektoval jej žiadosti o nápravu a ospravedlnenie, ktoré mu doručila písomne ešte pred podaním trestného oznámenia, nemala záujem na tom, aby bol za svoje konanie postihnutý. Keďže obžalovaný podľa jej názoru protiprávnym konaním znížil jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti, zasiahol aj do práv jej rodiny, navrhla, aby odvolací súd zrušil výrok prvostupňového súdu, ktorým ju tento odkázal s nárokom na náhradu škody a uložil mu povinnosť nahradiť jej škodu vo výške 500 Eur. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní uviedla, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje vo všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny a odvolania obžalovaného ako aj poškodenej navrhla podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Splnomocnenec poškodenej na verejnom zasadnutí sa v celom rozsahu pridržiaval písomných dôvodov podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd zrušil v napadnutom rozsudku výrok, ktorým bola poškodená odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie a vo veci aby rozhodol sám tak, že jej prizná nemajetkovú ujmu vo výške 500 €. Obhajca sa na verejnom zasadnutí plne pridržiaval dôvodov vyplývajúcich z jeho záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní, ako aj písomných dôvodov odvolania. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a aby podľa § 322 Tr. por. sám rozhodol v zmysle podaného odvolania, pričom odvolanie poškodenej navrhol podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný P.. Q. R. uviedol, že sa plne stotožňuje s konečným návrhom svojho obhajcu, nikdy nemal záujem pani primátorku ohovoriť, informácie, ktoré sú predmetom skutku si nevymyslel, čo potvrdili aj dve svedkyne vypočuté v rámci hlavného pojednávania na okresnom súde, ktoré s týmito informáciami robili. Poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých pani primátorka musí ako verejný činiteľ zniesť aj určitú kritiku. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je iba odvolanie obžalovaného. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa ohľadne žalovaného skutku vykonal všetky do úvahy prichádzajúce dôkazy, ale následne sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal dôsledne so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. K veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že obžalovaný P.. už bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č.k. 1T/66/2015-300 zo dňa 31.08.2015 podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodený, ale súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie záverom, že v tomto konkrétnom prípade sa jedná len o občiansko-súdny spor a poškodená sa mala domáhať zadosťučinenia v občianskom súdnom konaní na ochranu osobnosti. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka okresnej prokuratúry a krajský súd uznesením sp. zn. 23To/122/2015 zo dňa 19.01.2016 predmetný oslobodzujúci rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V dôvodoch tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že by v predmetnej trestnej veci išlo iba o také konanie obžalovaného, ktoré by bolo možné riešiť len v rámci občianskoprávneho konania žalobou na ochranu osobnosti a súdu prvého stupňa prikázal, aby vzhľadom na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. vec prejednal v trestnoprávnej rovine. Výsledkom konania pred súdom prvého stupňa bol odsudzujúci rozsudok, s ktorým sa však odvolací súd v rámci jeho preskúmavania na základe odvolaní podaných obžalovaným a poškodenou nestotožnil. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž konanie obžalovaného by bolo možné posúdiť v rámci vyslovenia úsudku, politického boja, resp. správy veci verejných, nebyť jediného excesu, spočívajúceho v tom, že pani S. E. Z. obžalovaný obvinil z klamstva v žiadosti, podľa ktorej Z. rozhodovalo o zrušení predmetných škôl. Vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., tento výrok má nepatrnú závažnosť a ako taký nezakladá trestnú zodpovednosť v zmysle žalovaného prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák., ale nepochybne by ho bolo možné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. a) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Súd prvého stupňa teda pochybil, pokiaľ žalovaný skutok, pre ktorý uznal obžalovaného vinným, posudzoval komplexne a kvalifikoval konanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 373 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zák. Na základe uvedeného pochybenia odvolací súd preto podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a keďže mu v tom nebránilo ustanovenie § 322 ods. 3 Tr. por., rozhodol vo veci rozsudkom sám. Keďže od spáchania skutku, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu by bolo potrebné posúdiť ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, uplynula doba viac ako dvoch rokov a nebolo ho možné postúpiť na prejednanie príslušnému orgánu, musel odvolací súd postupovať podľa ustanovenia § 285 písm. b) Tr. por. a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok nie je trestným činom. Následne odvolací súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal poškodenú A.. E. Z. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Zároveň odvolanie poškodenej na toto rozhodnutie odkázal. Z takto rozvedených dôvodov rozhodol preto odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.