KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín31. 7. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/43/2016 z 31. 7. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 31. júla 2016, sp. zn. 23To/43/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815010232.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010232
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010232.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. augusta 2016
prejednal odvolanie obžalovaného

V. Z.,

nar. X.XX.XXXX v Z., trvale bytom W. B., prechodne bytom Z., M. č. X/X, okres B., na verejnom zasadnutí
prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 2T/72/2015 zo dňa 2. decembra 2015 a
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný V. Z. uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zák., pretože hoci mu zo Zákona o rodine a z rozsudku Okresného súdu
Prievidza, sp.zn. 8P 129/2012 zo dňa 10.06.2013 a dňa právoplatnosti 04.10.2013, vyplýva povinnosť
prispievať na výživu svojho syna X. E., nar. XX.XX.XXXX, mesačne sumou 150 eur vždy vopred,
najneskôr do 25. dňa v mesiaci k rukám matky W. E., túto vyživovaciu povinnosť si v Prievidzi úmyselne
neplní od 04.10.2013 do 02.12.2015 s výnimkou zaplateného výživného vo výške 1 110 eur, z toho
dôvodu, že napriek tomu, že nemá zo živnosti dostatočný príjem na uspokojenie vlastných základných
životných potrieb, nepokúsil sa zvýšiť si tento príjem zrušením živnosti a nájdením si iného zamestnania,
napr. prostredníctvom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, rezignoval na ostatné štandardné cesty
zabezpečenia si príjmov, ktoré mu umožnia plniť si vyživovaciu povinnosť, pričom príjem, ktorý zo
živnostenskej činnosti dosiahol, míňal aj na výdavky, ktoré neboli nevyhnutné na život ako telefón,
nepokúsil sa odpredať motorové vozidlo, ktoré vlastní, v dôsledku čoho ostal dlžný na výživnom matke W.
E. za obdobie od 04.10.2013 do 14.09.2014 sumu 540 eur a synovi X. E. od 15.09.2014 do 02.12.2015
sumu 2 250 eur.

Bol za to odsúdený podľa §§ 207 ods. 2, 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 5 mesiacov, výkon
ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú
dobu 15 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný. Podľa názoru
obžalovaného súd prvého stupňa neskúmal dôsledne subjektívnu stránku skutkovej podstaty trestného
činu zanedbania povinnej výživy. Neboli vzaté do úvahy dôvody, pre ktoré dočasne nebol schopný



plniť si vyživovaciu povinnosť. 17 rokov sa o syna staral bez akýchkoľvek výrazných problémov,
pričom v posledných rokoch sa dostal do krízy najprv zdravotnej a potom samozrejme aj finančnej. Na
platenie výživného si musel brať aj pôžičku s vysokým úrokom. Vo veku 54 rokov si nezrušil živnosť
a neregistroval sa na úrade práce, pretože by sa nezamestnal. Vzhľadom na svoju situáciu si myslí,
že výživné bude schopný opätovne začať platiť od januára 2016. Obžalovaný navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie
obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K skutkovým zisteniam súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že tieto vyplynuli najmä z výsluchu
svedkov, osôb, ktorým mal obžalovaný uhrádzať výživné, W. E. a X. E.. Neplatenie výživného a výšku
dlžných súm doznal aj samotný obžalovaný V. Z.. Súd prvého stupňa pritom správne upravil skutkovú
vetu v rozsudku oproti obžalobe, keď obdobie neplatenia výživného ustálil ku dňu konania hlavného
pojednávania. Taktiež po nadobudnutí plnoletosti X. E. (študoval na strednej škole) správne rozhodol o
dlžnej sume obžalovaného priamo svojmu synovi.

Pokiaľ bola v odvolaní namietaná subjektívna stránka trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr.zák., tu je potrebné uviesť, že tento trestný čin je možné spáchať ako úmyselne, tak aj z
nedbanlivosti. Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ formu zavinenia na základe výsledkov dokazovania
ustálil ako úmysel, čo správne vyjadril aj v právnej vete výrokovej časti rozsudku. Obžalovanému
síce je možné prisvedčiť, že sa dostal do určitých objektívnych problémov s platením výživného. Na
druhej strane nemal konať tak, že najmä od 15.9.2014 prakticky prestal úplne platiť výživné. Vzniknutú
situáciu bol povinný riešiť v súčinnosti najmä s oprávnenými osobami a inými právnymi postupmi,
vrátane obmedzenia vlastných výdavkov, ktoré neboli nevyhnutné pre jeho životné potreby. V odvolaní
obžalovaný pritom uviedol, že od januára 2016 bude schopný opätovne začať platiť výživné, pričom ani
ku dňu konania verejného zasadnutia o odvolaní, obžalovaný z dlžnej sumy výživného nič nezaplatil.

Ak obžalovaný V. Z. takto nekonal, vedel, že svojím konaním (neplatením výživného) ohrozí výživu
svojho dieťaťa a pre prípad, že sa tak stane, bol s tým uzrozumený. Konal tak v úmysle nepriamom -
§ 15 písm. b/ Tr.zák.

Obžalovaný v odvolaní výroku o treste osobitne nevytýkal žiadne chyby, pričom odvolací súd zistil, že
trest odňatia slobody 5 mesiacov bol uložený v rámci trestnej sadzby podľa § 207 ods. 2 Tr.zák. (trest
odňatia slobody až na 3 roky), teda pri samej dolnej hranici trestnej sadzby. Povolenie podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody je tiež v súlade s § 49 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., vrátane určenia
primeranej skúšobnej doby podľa § 50 ods. 1 Tr.zák.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3815010232)

  1. 2. 12. 2015Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/72/2015 z 2. 12. 2015opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý
  2. 31. 7. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23To/43/2016 z 31. 7. 2016 (toto rozhodnutie)