Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/18/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010264 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010264.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a členov senátu JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. nad D. č. XX, prechodne bytom Z. XXX u A. C., vedenej pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26.11.2015, sp. zn. 3T/82/2015-112, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. októbra 2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods.1 písm.d/ Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. obžalovaný R. N. - nar. XX.X.XXXX, bytom R. nad D. č. XX, prechodne bytom Z. XXX u A. C., sa podľa § 285 písm. f) Tr. poriadku s poukazom na § 86 ods.1 písm. a) Tr. zákona spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza, č. 1Pv 886/14/3307-10 podanej na Okresný súd Prievidza dňa 19.05.2015, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že hoci mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 6P/16/2013-47 zo dňa 4.7.2013 a dňa právoplatnosti 31.7.2013 povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry D. N., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumou 30 % zo životného minima na účet Detského domova Prievidza, kde je maloletá umiestnená, túto povinnosť si v Handlovej úmyselne neplní od 1.7.2014 doposiaľ tým, že do 15.2.2015 bol nezamestnaný, z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu ku dňu 30.6.2014, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím si obmedzil možnosti získania riadneho zamestnania a zároveň tým stratil nárok na dávku v hmotnej núdzi, v dôsledku čoho zostal dlžný na výživnom sumu 271,3 € o s l o b o d z u j e , pretože trestnosť činu zanikla. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prievidza (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného R. N. za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že hoci mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp. zn. 6P/16/2013-47 zo dňa 4.7.2013 a dňa právoplatnosti 31.7.2013 povinnosť prispievať na výživu svojej dcéry D. N., nar. XX.X.XXXX, mesačne sumou 30 % zo životného minima na účet Detského domova Prievidza, kde je maloletá umiestnená, túto povinnosť si v Handlovej úmyselne neplní od 1.7.2014 do 21.5.2015 tým, že do 15.2.2015 bol nezamestnaný, z dôvodu vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu ku dňu 30.6.2014, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím si obmedzil možnosti získania riadneho zamestnania a zároveň tým stratil nárok na dávku v hmotnej núdzi, uhradil časť zameškaného výživného 17.8.2015 v sume 100 eur, 14.9.2015 50 eur, 13.11.2015 100 eur, čím zostal dlhovať na výživnom ku dňu 26.11.2015 spolu 184,08 eur. Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 207 ods.2, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods.2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods.1 písm. a) a § 50 ods.1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Zároveň mu uložil podľa § 51 ods.4 písm. d) Tr. zákona povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe dlh na príspevku na výživu maloletej dcéry D., v prospech Detského domova Prievidza. Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného odvolaním prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že v danej veci neboli splnené podmienky na uloženie podmienečného trestu. Obžalovaný je špeciálnym recidivistom. Za trestný čin podľa § 207 Tr. zákona bol už dvakrát odsúdený, pričom mu bol ukladaný i nepodmienečný trest. Ani predchádzajúce odsúdenia teda u obžalovaného zjavne neviedli k náprave. Obžalovaný zhruba po uplynutí 1 roku od posledného odsúdenia opätovne spáchal trestnú činnosť rovnakého druhu. Preto prokurátor navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a sám uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Detský domov Prievidza oznámil krajskému súdu, že ku dňu konania verejného zasadnutia predstavoval dlh obžalovaného na výživnom sumu 780,94 €. Na verejnom zasadnutí predložil obžalovaný potvrdenie Detského domova Prievidza, že dňa 19.10.2016 obžalovaný uhradil dlžné výživné v plnej výške, teda v sume 780,94 €. Zároveň predložil i dva príjmové pokladničné doklady, z ktorých vyplynulo, že dňa 19.10.2016 uhradil Detskému domovu Prievidza výživné na dcéru v dvoch sumách a to v sume 780,94 € a v sume 27,13 €. Zástupca krajského prokurátora uviedol, že vzhľadom na to, že obžalovaný dlžné výživné v plnej miere uhradil, modifikuje odvolanie v tom smere, že navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť vo všetkých výrokoch a obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, pretože trestnosť činu uhradením dlžného výživného zanikla. Obžalovaný sa k návrhu prokurátora pripojil. Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že v danej veci bude potrebné rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Podľa § 86 ods.1 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu. Podľa § 286 písm. f) Tr. zákona súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak trestnosť činu zanikla. V danej veci bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný svoj dlh na výživnom v plnej výške uhradil skôr ako sa odvolací súd odobral na záverečnú poradu. Uvedený trestný čin nemal zároveň nepriaznivé následky, pretože o dcéru obžalovaného bolo riadne postarané v detskom domove. Trestnosť uvedeného trestného činu preto s poukazom na ustanovenie § 86 ods.1 Tr. zákona zanikla. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.