Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010366 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010366.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovanému ml. S. T., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods.2 písm.f) Tr.zák. sčasti spáchaný spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr.zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 2.10.2015 sp.zn. 3T/118/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. septembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa obžalovaný ml. S. T. - nar. XX.X.XXXX, bytom B., X.u č. XXX/XX o d s u d z u j e : Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, k úhrnnému, spoločnému, súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, výkon ktorého sa mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/127/2014 zo dňa 13.11.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Ostatné výroky v napadnutom rozsudku zostali touto zmenou nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 2.10.2015, sp.zn. 3T/118/2015 Okresný súd Prievidza podľa § 41 odsek 3 Trestného poriadku zrušil výrok o vine a treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 2T/126/2014 zo dňa 5.11.2014, právoplatný 30.12.2014, a obžalovaného ml. S. T. uznal vinným v bode 1/, 2/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, v bode 3/, 4/ z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, v bode 5/ z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona, v bode 6/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, 3 písmeno c) Trestného zákona, v bode 7/ z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, formou účastníctva podľa § 21 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že 1/ dňa 20.3.2014 v čase okolo 10:15 hod. v J., na Q. XXX/X, v areáli Reedukačného centra Bystričany, vzal z tašky voľne odloženej v košíku prednej časti bicykla čiernu koženú peňaženku s obsahom 2 ks 50 eurových bankoviek, občiansky preukaz, vodičský preukaz, služobný preukaz Slovenskej pošty, platobné karty Slovenskej sporiteľne a Poštovej banky, všetko na meno S. O., čím spôsobil poškodenej S. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J., 1. mája XX/XX škodu odcudzením vo výške 105,- eur, a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prešov pod sp. zn. 1/2013/19585, právoplatným dňa 14.11.2013, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia - pokuta vo výške 20,- eur, 2/ 30.3.2014 v poobedných hodinách v čase pred 16:00 hod. v J., na Q. XXX/X, areáli Reedukačného centra, po vzájomnej dohode s T. K. sa oddelil od skupiny chovancov, nachádzajúcich sa na vychádzke, v úmysle z kancelárie vychovávateliek, ktorá sa nachádza na prvom poschodí budovy reedukačného centra, odcudziť tabak, po príchode za budovu zbadali otvorené okno na kancelárii, na ktorej bola kovová mreža, následne za pomoci T. K. vyšiel po odkvapovej rúre na striešku budovy, kde sa dostal k otvorenému oknu kancelárie a po tom, čo zbadal vo vnútri na stole položený mobilný telefón zn. Samsung Galaxy S3, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, spolu s koženým puzdrom, tento na pokyn T. K., stojaceho pod oknom na zemi, ktorý dával pozor, následne zobral zo stola a to tak, že natiahol ruku cez mrežu otvoreného okna a mobilný telefón vzal zo stola a podal ho T. K., čím poškodenej K. T. bola spôsobená škoda 195 eur, 3/ dňa 5.6.2014 v čase okolo 17:30 hod. v J., časť Q., na Q. XXX/X, vošiel do voľne prístupnej neobývanej a zničenej zadnej časti domu, kde odcudzil 1 balenie kávy zn. Standard o hmotnosti 150 gramov v hodnote 1,39 eur na škodu poškodeného R. C., 4/ dňa 7.6.2014 v čase medzi 11:30 hod. až 11:45 hod. v J., časť Q., na Q. XXX/X, vošiel do voľne prístupnej neobývanej a zničenej zadnej časti domu, kde odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 3600 v hodnote 35 eur na škodu poškodeného R. C., 5/ dňa 12.10.2014 v čase okolo 15:45 hod. v J., na M. L., odcudzil z predajne Vaneš 2 čokolády Milka Tuc, 1 čokoládu Orion - veľkú pistáciovú, 2 čokolády Snickers, 4 čokolády Schogetten, 1 čokoládu Študentská pečať a 1 čokoládu Laima v hodnote 15,34 eur na škodu O. G. - E., M., pričom skutkov 2/ až 5/ sa dopustil napriek tomu, že bol rozhodnutím Okresného úradu Prešov, Odbor všeobecnej vnútornej správy, č. 19585/2013/1765/FO, zo dňa 15.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.11.2013, uznaný vinným z priestupku proti majetku podľa § 50 odsek 1 Zákona č. 372/1990 Zb. a bola mu uložená pokuta 20,- eur, ktorú nezaplatil, 6/ dňa 27.1.2014 v čase okolo 12:00 hod. v J., na Q. XXX/X, v Reedukačnom centre, na prízemí budovy v chodbe do šatne, chytil oboma rukami odzadu pod pazuchami W.. G. G., Q.., nar. XX.XX.XXXX, zodvihol ho do výšky asi 20 cm nad zem a následne ho prudko strhol späť k zemi, pričom poškodený W.. G. G., CSc., v dôsledku nárazu na zem utrpel zlomeninu kolenného kĺbového hrboľu píšťaly ľavého kolena a pomliaždenie ľavého ramena s adekvátnou dĺžkou liečby a narušenia obvyklého spôsobu života 8 týždňov, 7/ dňa 18.8.2014 v čase okolo 15:00 hod. sa s mladistvým B. N. pred Reedukačným centrom Bystričany dohodol, že niečo ukradnú, následne v ten istý deň o 15:25 hod. si vybrali rodinný dom v obci X. T. na A. kpt. L. č. XXX/XX, kde bránička od dvora nebola zamknutá a kľúče sa nachádzali vo vstupných dverách domu z vonkajšej strany a dohodli sa, že ml. B. N. pôjde do dvora uvedeného rodinného domu a do vnútra uvedeného rodinného domu niečo odcudziť, čo si potom rozdelia, pričom obvinený S. T. prisľúbil, že bude stáť pred bráničkou a dávať pozor, keby niekto šiel a následne mal dať signál ml. B. N. tak, že zapíska, pričom ml. B. N. následne vošiel na tento cudzí pozemok, patriaci rodinnému domu, ktorý v tom čase užívali poškodení - C. C., nar. X.X.XXXX, P. C., nar. XX.X.XXXX, a C. J., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom X. T., kpt. L. č. XXX/XX, okres G., čím sa ml. B. N. dopustil prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, za čo je trestne stíhaný vo veci vedenej na Okresnom riaditeľstve PZ Prievidza sp. zn. ČVS: ORP-1059/NY-PD-2014, kde bola na neho podaná dňa 16.3.2015 obžaloba, Za to bol odsúdený podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1, 3 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona, k úhrnnému, spoločnému, súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/127/2014 zo dňa 13.11.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku bol obžalovaný zaviazaný nahradiť poškodenému O. G., E. M., G. XXX/X, IČO: 35382431 škodu vo výške 15,34 eur. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku bol poškodený W.. G. G., CSc., nar. XX.XX.XXXX, s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného a to proti výroku o treste. V písomnom odôvodnení odvolania prokurátor uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o treste omylom nesprávne určil zákonnú trestnú sadzbu, v rámci ktorej ukladal obžalovanému trest odňatia slobody, ktorá je v danom prípade s poukazom na § 156 ods.3 Tr.zák. za použitia § 117 Tr.zák. v rozpätí 1 rok až 2 a pol roka. Keďže pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností bol vyrovnaný, výsledná spodná hranica trestnej sadzby zostáva zachovaná. Vzhľadom k uvedenému trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere sedem mesiacov je zjavne uložený pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Preto navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods.1 písm.d) Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 156 ods.3 Tr.zák. s použitím § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l), § 37 písm.h), § 38 ods.2, § 41 ods.1, ods.3 a § 42 ods.1 Tr.zák. uloží úhrnný spoločný súhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v polovici zákonného rozpätia podľa § 119 ods.1 Tr.zák. s použitím § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák.. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom uviedol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného považuje rozsudok vo vzťahu k vine za správny a zákonný. Pokiaľ sa týka výroku o treste, stotožňuje sa s názorom prokurátora, že došlo k nesprávnemu uloženiu trestu vzhľadom na nesprávne stanovenie trestnej sadzby. Navrhol, aby krajský súd po zrušení výroku o treste uložil obžalovanému úhrnný spoločný a súhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v dolnej polovici zákonného rozpätia podľa ustanovenia § 119 ods.1 Tr.zák. s použitím § 49 ods.1 písm.a) Tr.zák. Na verejnom zasadnutí o odvolaní, konanom za splnenia všetkých zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnej miere pridržiava podaného odvolania a navrhuje tomuto vyhovieť. Zástupkyňa úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa vyjadrila tak, že sa pripája k návrhu prokurátorky. Obhajca obžalovaného sa rovnako pridržal svojho písomného vyjadrenia a uviedol, že súhlasí s tým, aby odvolací súd napravil pochybenie okresného súdu. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, pričom pokiaľ ide o výrok o vine, zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po tom, čo prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.por., rešpektujúc ustanovenie § 41 odsek 3 Trestného zákona uznal obžalovaného vinným z trestných činov, tak ako sú uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Je potrebné uviesť, že pri ukladaní trestu okresný súd vychádzal z nesprávne určenej trestnej sadzby a z toho dôvodu uložil obžalovanému trest odňatia slobody mimo rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby. V tomto smere sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so správnou argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní, preto na ňu v plnej miere odkazuje. Tak ako uvádzal prokurátor, pri správnom použití všetkých zákonných ustanovení v prejednávanej veci, mal okresný súd ukladať trest obžalovanému v rámci rozpätia trestnej sadzby 1 rok až 2 roky a šesť mesiacov. Nakoľko nesprávnym postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu tak došlo k porušeniu Trestného zákona, odvolací súd podľa 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, teda aj nadväzujúci výrok, ktorým bol podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zároveň zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/127/2014 zo dňa 13.11.2014, pričom odvolací súd následne sám rozhodoval o potrestaní obžalovaného. Pri novom ukladaní trestu odvolací súd prihliadol na všetky dôležité skutočnosti a zásady vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy, majúce význam z hľadiska druhu trestu a jeho výmery. O osobe obžalovaného mladistvého bolo zistené, že v mieste bydliska nepožíva dobrú povesť, bol aktérom viacerých krádeží, nerešpektuje žiadnu autoritu. Z aktuálnej správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov vyplynulo, že na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 27P/237/2010 bola dňa 29.10.2010 nad menovaným nariadená ústavná starostlivosť. Ml. S. T. bol dňa 18.1.2011 prijatý do Reedukačného centra v Bačkove z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky a páchania činnosti inak trestnej. Od 2.9.2013 do 21.4.2016 bol v Reedukačnom centre Bystričany. V júni 2014 ukončil osvedčením rekvalifikačný kurz na odbornom učilišti. Reedukačné centrum uvádzalo, že mladistvý dosahoval priemerné výsledky, manuálne zručnosti mal osvojené a v kolektíve bol obľúbený. V záťažových situáciách reagoval impulzívne a bol ľahko ovplyvniteľný svojím okolím. Počas pobytu v zariadení sa dopustil niekoľkých útekov. V rovesníckej skupine zastával rolu vodcu, rád bol stredobodom pozornosti a rád riešil konflikty v skupine. Potreboval neustále usmerňovanie od pedagogických pracovníkov. Podľa vyjadrenia reedukačného centra matka neprejavovala žiadny záujem o syna. Dňa 21.4.2016 bol tento vyradený z evidencie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu z dôvodu dovŕšenia plnoletosti. Od návratu mladistvého do domáceho prostredia ÚPSVaR Prešov neeviduje žiadne oznámenia o páchaní trestnej činnosti mladistvého. Z obsahu priložených trestných spisov a odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol do vyhlásenia napadnutého rozsudku 3 x súdne trestaný, pričom v prvom prípade sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. V druhom prípade bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/126/2014 z 5.11.2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 30.12.2014 uznaný vinným pre pokus prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 14, § 212 odsek 2 písmeno f) Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody 3 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 15 mesiacov. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 4T/127/14 z 13.11.2014, právoplatným toho istého dňa, bol uznaný vinným pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok a súčasne bol zrušený výrok o treste predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/126/2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/126/2014 je potrebné uviesť, že išlo o odsúdenie, vo vzťahu ku ktorému bolo potrebné ukladať spoločný trest a z toho dôvodu, bol výrokom o vine napadnutého rozsudku okresného súdu s poukazom na ustanovenie § 41 ods.3 Trestného zákona, zrušený výrok o vine a treste z rozsudku Okresného súdu do Prievidza sp. zn. 2T/126/2014 z 5.11.2014. Keďže prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil predtým ako bol vyhlásený rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/127/2014 zo dňa 13.11.2014, bolo následne tiež potrebné obžalovanému ukladať vo vzťahu k tomuto odsúdeniu trest súhrnný. Napokon odvolací súd zistil, že od vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa bol obžalovaný odsúdený ešte ďalším rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T/13/16 zo dňa 21.03.2016 pre trestné činy krádeže a poškodzovania cudzej veci podľa § 212 ods.3 písm. b/, § 245 ods.1 Tr.zák., ktoré spáchal ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku okresného súdu, za čo bol ml. T. uložený trest odňatia slobody na 7 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu pre mladistvých, ktorý vykonal dňa 25.03.2016. Z hľadiska ukladania súhrnného, resp. spoločného trestu terajším rozhodnutím, nemalo však predmetné odsúdenie vplyv na súčasné rozhodnutie, išlo už o recidívu. Vyhodnotiac všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska ukladania trestu, ukladal odvolací súd obžalovanému úhrnný, spoločný a súhrnný trest za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť a to podľa sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, teda podľa sadzby podľa za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 3 Tr.zák., ako najprísnejšie trestného, za použitia § 117 Tr.zák. v rozpätí 1 rok až 2 a pol roka. U obžalovaného bola zistená poľahčujúca okolnosť zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, priťažovalo mu v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, že spáchal viac trestných činov. Odvolací súd preto rozhodol tak, že obžalovanému podľa § 156 ods.3 Tr.zák. s použitím § 117 ods.1 Tr.zák., § 36 písm.l), § 37 písm.h), § 38 ods.2, § 41 ods.1, ods.3 a § 42 ods.1 Tr.zák. uložil úhrnný spoločný súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, výkon ktorého sa mu podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov. Súčasne podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 4T/127/2014 zo dňa 13.11.2014, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad. Takto uložený trest považuje odvolací súd za zákonný a primeraný a aj keď obžalovaný sa opakovane dopúšťa protiprávneho konania, súd prihliadol i na špeciálne ustanovenie § 97 ods.1, ods.3 Tr.zák., ktoré dáva do popredia prevýchovný účel pred represiou, pričom trest má byť primeraný povahe a závažnosti spáchaného činu a má predovšetkým viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia na predchádzanie protiprávnym činom. Pokiaľ ide o výroky o náhrade škody, tieto odvolaním napadnuté neboli, majú oporu vo výroku o vine a týmto rozhodnutím zostali nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.