Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/41/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200211 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom so sídlom Bratislava, Nám. Martina Benku č. 6, proti žalovanému Z. G., bytom G. XXX/X, Z., o zaplatenie 459,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 03.septembra 2015, č.k. 18C/6/2015-34, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III., ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 307,20 eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 79,20 eur zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi vo výške 9,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty po právoplatnosti tohto rozhodnutia, výrokom III. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 307,20 eur s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 307,20 eur od 07.05.2013 do zaplatenia, do 3 do právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. v prevyšujúcej časti návrh zamietol a výrokom V. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 102,45 eur, z toho iné trovy v sume 9,30 eur na účet žalobcu a trovy právneho zastúpenia 93,15 eur na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 27.09.2012 uzavreli účastníci zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaného v sume 400,- eur za celkový úrok vo výške 20% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Za poskytnutý úver si veriteľ účtoval odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. Žalovaný sa preto zaviazal žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 552,- eur v 13-tich mesačných splátkach, v prvých troch mesačných splátkach po 2,- eur a ďalej v 10-tich splátkach po 54,60 eur. V prípade porušenia povinnosti splácať úver riadne a včas bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 3,3% z istiny a na zaplatenia úveru žalovaný žalobcovi poukázal 92,80 eur. 3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1, 2 a § 11 ods. 1 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne. Účastníci uzatvorili dňa 27.09.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom sa jedná o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol žalobca žalovanému podľa zák.č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním úverovej zmluvy súd zistil, že úverová zmluva nespĺňa náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 tohto zákona a to termín konečnej splatnosti, termíny splátok istiny, úrokov, iných poplatkov, na základe čoho sa uvedený úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ak v predmetnej zmluve o úvere je dohodnuté, že žalovaný uhradí celkovú čiastku vo výške 552,- eur v 13-tich splátkach a to v prvých trov mesačných splátkach 2,- eur a ďalej 10 splátok po 54,60 eur, pričom prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, ide o dojednanie, ktoré je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné, neurčité a zavádzajúce, nespĺňajúce zákonnú požiadavku podľa § 9 ods. 2 písm. f/, a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd v konečnom dôsledku dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje konečný termín splatnosti úveru, konkrétne termíny splatnosti splátok a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 4. Z úverovej zmluvy vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,- eur. Žalovaný na základe tejto zmluvy, ktorá sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov zaplatil sumu 92,80 eur a preto v konečnom dôsledku súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 307,20 eur s tým, že žalovaný je povinný platiť žalovanému len to, čo mu bolo poskytnuté. V danom prípade bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanému sumu 400,- eur, žalovaný doposiaľ zaplatil 92,80 eur, zostáva mu uhradiť 307,20 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nesplácal úver v dohodnutých termínoch splatnosti, pričom dlh z titulu poskytnutého úveru nezaplatil ani základe výzvy, súd priznal žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 307,20 eur, od 07.05.2013, teda odo dňa nasledujúceho po zosplatnení celého dlhu do zaplatenia, pričom výška úroku bola stanovená v súlade s § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Súd prvej inštancie zároveň rozhodol podľa § 96 ods. 1 O.s.p. akceptujúc dispozičné právo žalobcu tak, že v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 79,20 eur v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby konanie zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., kedy ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V tomto prípade po čiastočnom späťvzatí návrhu a zamietnutí návrhu žalobca mal celkovo úspech vo výške 66,90% a neúspech 33,10 % a preto úspešnému žalobcovi vznikol na náhradu trov konania vo výške 33,80% po odrátaní neúspechu žalobcu. Žalobca si vyčíslil trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trov právneho zastúpenia s tým, že s prihliadnutím na náhradu vo výške 33,80% zo súdneho poplatku predstavuje čiastku súdny poplatok 9,30 eur a z trov právneho zastúpenia uplatnených vo výške 275,59 eur, predstavuje 33,80% 93,15 eur, pričom k náhrade bol zaviazaný prevažne neúspešný žalovaný. 5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil s tým, že ako aj žalovaný v rámci podaného odporu uviedol, žalobca v súvislosti s poskytovaným spotrebiteľským úverom považuje za zneužívanie klientov a svoje nekonečné vydieranie. Žalobca neuviedol, že z istiny zaplatil podstatne viac ako mu poskytol, pričom obchodný zástupca vyplatené splátky úveru pravdepodobne zatajil. Bránenie práva má sťažené vážnym zdravotným ochorením, ktoré má trvalé následky. Poukázal na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že výkon práv a povinností nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil na padnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil mu ho na ďalšie konanie. 6. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že Okresný súd Prievidza uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 307,20 eur s príslušenstvom s tým, že žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného, pretože súd zisťoval skutkový stav, ktorý bol základ pre meritórne rozhodnutie. Navyše podané odvolanie považuje za nedôvodné vo veci samej, pretože v ňom napáda skutočnosti, ktoré počas konania pred súdom prvej inštancie nepreukázal a ani v odvolaní ich nepreukázal. Nie je potom zrejmé, ktorú časť skutkového stavu nemal súd prvej inštancie zisťovať, resp. ktoré zákonné ustanovenia mal aplikovať na daný právny vzťah. Žiadal preto v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. 7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrário a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zároveň odvoláva. 8. V prvom rade je nutné konštatovať, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým sa zrušil zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov s tým, že v zmysle § 470 ods. 1 CSP platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. S prihliadnutím na § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. odvolaním napadnutý nebol, a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu nedotknuté. 10. Predmetom prieskumu zo strany odvolacieho súdu potom bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 307,20 eur s príslušenstvom a výrok o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie. 11. Právne posúdenie ako aj postup súdu prvej inštancie po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ uložil žalovanému povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu 307,20 eur, vrátane zákonného úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 07.05.2013 do zaplatenia. 12. V prejednávanej veci mal aj odvolací súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 27.09.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400,- eur s tým, že sumu 552,- eur sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 13-tich mesačných splátkach, prvé tri splátky po 2,- eur a 10 mesačných splátok po 54,60 eur s tým, že prvá splátka bola splatná 10-ty po uzavretí úverovej zmluvy a každá ďalšia splátka do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný celkovo uhradil z dlžnej čiastky 92,80 eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný neplatil úver riadne a v čas, bolo mu dňa 04.06.2013 oznámenie zosplatnenie záväzku ku dňu 06.05.2013 z dôvodu nesplácania úveru v súlade s dohodnutými podmienkami. 13. Súd prvej inštancie predmetnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako veriteľom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, pričom zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným. 14. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinné údaje, správne potom posudzoval súd prvej inštancie tento úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák.č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak od žalovaného nemôže úrok, poplatky a preto je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 400,- eur a sumou peňažných prostriedkov, ktoré žalobcovi uhradil žalovaný. Súd prvej inštancie potom správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania z tejto sumy a zároveň správne stanovil aj počiatok omeškania žalovaného. 15. Čo sa týka námietok v odvolaní zo strany žalovaného, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci ako aj tú skutočnosť, že žalobcovi zaplatil viac ako uvádzal v žalobe, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný bol predvolaný na pojednávanie pred súdom prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo 11.09.2015, pričom predvolanie si prevzal dňa 14.07.2015 a to vrátane poučenia účastníka v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., kedy bol riadne poučený, že všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je povinný preukázať súdu prvej inštancie najneskôr do vyhlásenia uznesenia ktorým sa končí dokazovanie vo veci. V prejednávanej veci sa riadne predvolaný žalovaný na pojednávanie pred súdom prvej inštancie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.09.2015 nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a preto súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov, ktoré boli v spise predložené v neprítomne riadne predvolaného žalovaného v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.. 16. Neobstojí preto odvolacia námietka zo strany žalovaného, že súd prvej inštancie nezohľadnil ďalšie splátky, ktoré zaplatil v prospech žalobcu, pretože žalovaný, či už v rámci vyjadrenia, prípadne odvolania, žiadne dôkazy o tom, že by zaplatil viac na istine nepredložil, pričom ako spotrebiteľ bol dostatočne chránený zo strany súdu prvej inštancie v tom smere, že v konečnom dôsledku bol zaviazaný len na zaplatenie doplatku na dlžnej istiny bež ďalších poplatkov a pokút. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Rovnako nezistil ani žiadne pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, kedy aj v tomto kontexte sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správny a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukazuje. 17. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, kedy plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodnutie súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 18. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).