Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/843/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200733 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815200733.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci žalobcu P., so sídlom v P., B. XXX, S. K., registračné číslo XXX XX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária X. X. s.r.o., so sídlom v C., W. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., S. XX, o zaplatenie 397,44 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. júna 2015, č. k. 6C/20/2015-60, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaný n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 397,44 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.07.2012 uzavretej s jeho právnym predchodcom, spoločnosťou S. E. B., a.s. a žalovaným, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru s výškou kreditného limitu 320 eur s výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba 26,28 %, 11,88 %.Veriteľ vyzýval žalovaného k zaplateniu celého dlhu 414,44 eur do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že zosplatnil celý úver. Z výpisu z čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný vyčerpal 431,62 eur a celkovo zaplatil veriteľovi 271,20 eur. Tieto platby započítal veriteľ na úhradu istiny 133,50 eur, úrok za hotovostné transakcie 2,21 eur, úrok za nevyužitú GP 0,15 eur, úrok 95,61 eur, poistenie PZK 8,50 eur, poplatok za výber z bankomatu 3 eur, poplatok za výpis z účtu 9,78 eur, opravné úroky 11,45 eur, poplatok za zahraničný výber z bankomatu 7 eur. Oznámením z 10.11.2014 oznamovala advokátska kancelária žalobcu žalovanému postúpenie pohľadávky S. E. B. vzniknuté z úverovej zmluvy z 10.7.2012 na žalobcu, a to na základe zmluvy z 18.3.2013. Ďalej bol žalovaný vyzvaný k zaplateniu dlhu 405,86 eur. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie bez toho, aby sa bližšie zaoberal opodstatnenosťou uplatneného nároku. Konštatoval, že žalobca v oznámení o postúpení pohľadávky oznamuje žalovanému, že nadobudol pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky z 18.3.2013. Žalobca v návrhu neuviedol na základe akej zmluvy bola pohľadávka postúpená, ani ju listinne nepreukázal. Súd vyzýval žalobcu na predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky za účelom upresnenia dátumu postúpenia pohľadávky, predovšetkým akým dátumom bola žalovaná pohľadávky postúpená. Uvedené bolo dôležité i z hľadiska skúmania toho, či oznámenie o postúpení je určité, zrozumiteľné a či údaje v ňom uvedené zodpovedajú v skutočnosti ako v zmluve o postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalobca argumentuje, že preukázal v súdnom konaní aktívnu legitimáciu listinným dôkazom, a to oznámením o postúpení pohľadávky z 10.11.2014, ktoré oznámenie vykonal aj ako splnomocnený zástupca pôvodného veriteľa, teda postupcu, čím je postúpenie preukázané, súd udáva, že uvedený následok platí len vo vzťahu k dlžníkovi, teda žalovanému. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2015 uvádza, že pohľadávka bola postúpená dňa 12.9.2012 na žalobcu avšak výzvu k splateniu celého dlhu zo dňa 22.7.2014 vyhotovil údajný právny predchodca žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že sám žalobca nemá „jasno“, kedy bola predmetná úverová zmluva postúpená. V zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že ak postúpenie oznámi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Je pravdou, že žalovaný postúpenie ako také nenamietal, pretože je v konaní pasívny. Súd však vyzval žalobcu na preukázanie postúpenia pohľadávky s ohľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere a súd v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi má oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky, čo môže učiniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Súdu je známy rozsudok NS SR v obchodnej veci sp. zn. 4 Obo 210/01, ktorý však rieši primárne vzťah medzi podnikateľmi a nie je aplikovateľný aj na spotrebiteľský spor. Predmetom skúmania postúpenia je i to, či došlo k postúpeniu celej pohľadávky a celého príslušenstva, keď žalobca uplatňuje častokrát napríklad i zmluvnú pokutu, budúce zmluvné úroky a podobne. Okrem toho z listinných dokladov vyplýva, že v deň uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok z 18.03.2013 (ako tvrdí žalobca v oznámení o postúpení pohľadávky a v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 18.06.2015 uvádza dátum postúpenia 12.09.2012) vyzýval pôvodný veriteľ S. žalovaného listom z 22.07.2014 (č.l. 40 spisu) k splateniu celého dlhu na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi, pričom upozorňoval dlžníka i na možnosť exekučného konania. I uvedená skutočnosť vnáša nejasnosti ohľadom postúpenia pohľadávky, jej rozsahu, pretože týmto listom pôvodný veriteľ zároveň „zosplatňuje celý dlh“, a preto je významné posúdenie akú splatnú pohľadávku vôbec mohol pôvodný veriteľ na žalobcu postupovať, t. j., či len neuhradené splátky, alebo celý zosplatnený úver, už i s poukazom na povinnosti veriteľa pri využití práva podľa § 565 OZ dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V konaní zostáva nepreukázané, kedy vlastne došlo k postúpeniu pohľadávky, či celej splatnej pohľadávky, alebo pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky správne. Súd zamietol žalobu žalobcu, pretože žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania. Samotným nárokom žalobcu sa preto nezaoberal. V konaní bol úspešný žalovaný, trovy konania však neuplatnil, preto súd v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu. K postúpeniu pohľadávky podľa § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka dochádza na základe písomnej zmluvy medzi veriteľom alebo postupcom a treťou osobou ako postupníkom, pričom jej platnosť nie je podmienená súhlasom dlžníka. Ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky. Žalobca v konaní predložil jeho oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 10.11.2014, adresované žalovanému na jeho adresu trvalého bydliska. Po zaslaní oznámenia súdu predložil podací hárok, ktorý považuje za dostatočný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalovanej bolo oznámenie doručené, resp. dostalo sa do sféry jej dispozície. Uviedol, že žalobca pripojil k žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré oznámenie je listinným dôkazom a zároveň aj hmotnoprávny úkonom, s ktorým sa mohla žalovaná oboznámiť najneskôr dňom, kedy jej súd doručil žalobu na začatie konania spolu s prílohami. Najneskôr dňom tohto doručenia je voči žalovanej nesporne účinný aj hmotnoprávny úkon - oznámenie o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, eventuálne nesprávne vec právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, kedy v žalobe tvrdil, že došlo k oznámeniu o postúpení pohľadávky a uniesol aj dôkazné bremeno predložením poštového podacieho hárku, lebo pri bežnom priebehu veci je namieste logický záver, že oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostalo do sféry dispozície žalovanej. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie, eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci, v potrebnej miere vykonal dokazovanie a preukázaný skutkový stav dôsledne vyhodnotil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolacím súdom boli podrobne preskúmané všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní uplatnené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. 6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa S. E. B., a.s. proti žalovanej, uplatňovaná v tomto konaní, bola postúpená. Žalobca takýto záver vo svojom odvolaní namieta s tým, že predložil oznámenie pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky, ako aj podací hárok, podľa ktorého toto oznámenie bolo žalovanej prostredníctvom pošty odoslané. Podľa neho v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky, a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti, či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní. 7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď. rozsudok Najvyššie súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/205/2009). 8. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že ak podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaný, ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie, keďže bolo potrebné zohľadniť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, pri ktorého posudzovaní platí pre súd primárna ochrana spotrebiteľa, čo vyplýva z právnej úpravy v ustanovení § 53 ods. 3 písm. b) Občianskeho zákonníka. Táto požiadavka súdu bola navyše odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré i u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o postúpení pohľadávky. Konkrétne, žalobca v oznámení o postúpení pohľadávky (zo dňa 10.11.2014) uvádza dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.03.2013 a vyzýva žalovaného k zaplateniu dlžnej čiastky vo výške 405,86 eur, pričom nemožno prehliadnuť, že pôvodný veriteľ S. E. B., a.s. vyzýva žalovaného listom zo dňa 22.07.2014 na splatenie celého úveru vo výške 414,44 eur na jeho účet bez toho, aby v liste poukazoval na postúpenie pohľadávky inému veriteľovi a upozorňoval žalovaného i na možnosť exekučného konania. Za tohto stavu bolo úplne namieste, že konajúci súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však zostal nečinný a aj svoje odvolanie založil na polemike o tom, čo je významné z hľadiska posudzovania ním uplatneného nároku, či iba otázka platného oznámenia, alebo otázka platného postúpenia pohľadávok. 9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. 10. V odvolacom konaní mal procesný úspech žalovaný. Trovy odvolacieho konania mu nevznikli, preto odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 CSP rozhodol, že žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 11. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).