Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/110/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212056 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815212056.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného Z. práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: X. Y., bytom Y., X. XXXX/XX a I. E., bytom Y., B. XX, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby W., o návrhu matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. septembra 2015, č.k. 12P/38/2015-21 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu matky a udelil jej súhlas za otca maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého I. E. na priezvisko "Y." na príslušnej matrike. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 35 Zákona o rodine, § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku výsledkami vykonaného dokazovania. Z tohto mal za preukázané, že maloletý pochádza z družského vzťahu rodičov. Rozsudkom zo dňa 29.7.2009 bol maloletý na základe dohody rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné 40 eur mesačne od 1.8.2009. Rozsudkom zo dňa 25.8.2010 bola otcovi dieťaťa zvýšená vyživovacia povinnosť na maloletého zo sumy 40 eur na 55 eur mesačne od 1.9.2010. Otec dieťaťa je viac ako rok vo výkone trestu odňatia slobody, s maloletým neudržiava takmer žiadny kontakt. Z dôvodu riadneho neplnenia si vyživovacej povinnosti otcom dieťaťa matka musela požiadať o náhradné výživné. Otec na pojednávaní pred súdom uviedol, že sa o mal. I. v minulosti riadne nestaral. Chcel by zmeniť svoj prístup k maloletému po návrate z výkonu trestu. Uviedol, že chce, aby sa maloletý volal ako on. Je pravdou, že v minulosti bol vzatý späť návrh matky o zmenu priezviska z dôvodu, že súhlasil s tým, že pôjde s matkou na matriku kvôli zmene priezviska, avšak v tej dobe nemal občiansky preukaz, preto na matriku išiel, a týmto chcel celú vec oddialiť. Naposledy bol s maloletým keď mal tri roky, inak sa stretli náhodne iba na ulici. Z výkonu trestu maloletému napísal jedenkrát vo februári 2015. Uviedol ďalej, že maloletý v súčasnosti o otca neprejavuje záujem, nechce sa s ním stretávať, súčasného manžela matky oslovuje „ocko“, ktorý sa o neho aj riadne stará. Sám maloletý prejavil vôľu volať sa ako jej ho mama, „otec“ a aj brat, teda celá jeho rodina , s ktorou býva. Za danej situácie bol súd toho názoru, že je aj v záujme maloletého, aby ako ostatní členovia domácnosti, aj on mal rovnaké priezvisko, naviac, keď aj on sám prejavil vôľu mať takéto priezvisko. Pokiaľ otec tvrdil, že na matriku sa v minulosti dostavil len preto, že si bol vedomý toho, že bez platného občianskeho preukazu zmena priezviska u maloletého nemôže byť realizovaná, súd jeho tvrdeniam neuveril, pretože k tvrdeniam matky ohľadne dohody o zmene priezviska v pôvodnom konaní nevzniesol žiadne pripomienky a ani následne, hoci vedel o záujme matky o zmenu priezviska maloletého, v ďalšom období svoje správanie nezmenil, výživné na maloletého riadne neplatil a ani sa o neho nijako nezaujímal. Na pojednávaní pred súdom otec nesúhlasil so zmenou priezviska u maloletého len z dôvodu, že je jeho otec a aj iní rodičia by sa zachovali tak, že by nesúhlasili so zmenou priezviska
svojho dieťaťa. Súd dodal, že maloletý I. pre nezáujem otca o neho stratil k nemu citový vzťah a za svojho skutočného otca považuje manžela svojej matky, ktorý s ním má pekný vzťah. Terajšia rodina matky žije usporiadaným životom a pretože nielen matka dieťaťa má priezvisko po terajšom manželovi, ale i ich syn S., tohto priezviska sa dožaduje aj maloletý I.. Návrh matky je podľa názoru súdu v záujme mal. I. a preto návrhu matky vyhovel.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. S napadnutým rozsudkom nesúhlasil. Okresnému súdu vytýkal, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že výživné má zaplatené do nástupu na výkon trestu. Pokiaľ súd uvádza, že s maloletým neudržiava kontakt, tento je z výkonu trestu problematický. Je problém kontaktovať maloletého aj telefonicky, keďže matka mu nedala na maloletého telefónne číslo. To, že je vo výkone trestu síce nie je príkladom vhodného správania, ale toto nemôže spôsobiť, že nemá morálne právo vykonávať svoje rodičovské práva. Týmto bolo porušené jeho právo na rodinný život podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 19 ods. 2 Ústavy SR. Podľa neho súd nemal akceptovať sprostredkované vyjadrenia maloletého k danej veci, a to vzhľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. On sa nemohol s maloletým kontaktovať ani písomne, keď tento nevie písať a čítať. Z výkonu trestu by mal byť prepustený k 21.6.2016 a teda v krátkom čase bude môcť obnoviť výkon rodičovských práv. Poukázal v danej veci na viaceré rozhodnutia ESĽP, týkajúce sa povinnosti štátu prijať opatrenia na uľahčenie obnovy rodiny v čo najkratšom čase. Dodal, že strata identifikácie maloletého s otcom po zmene priezviska, pri súčasnom stave, keď on nemôže realizovať osobný styk s mal., celkom nevyhnutne povedie u 6 ročného dieťaťa k pretrhnutiu prirodzeného puta, ktoré dôsledky si maloletý nemôže uvedomovať. Žiadal, aby odvolací súd v potrebnom rozsahu zopakoval dokazovanie a rozsudok súdu prvého stupňa zmenila návrh matky zamietol.
K podanému odvolaniu otca maloletého sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že otec bol s maloletým naposledy v kontakte, keď mal maloletý I. 3 roky, čo sa prejavilo aj na vytvorení jeho citových väzieb k súčasnej rodine matky, t.j. jej manželovi, ktorého oslovuje ocinom a vníma ho ako skutočného otca. Maloletý pred nástupom do školy začal pociťovať, že priezvisko „E.“ je podľa neho problémom, ktorým ho okolie identifikuje ako dieťa, ktoré nezapadá do novovzniknutej rodiny matky. Priezviskom Y. sa maloletý necháva oslovovať aj v otvorenom prostredí. Otec dieťaťa doposiaľ neprejavoval o maloletého skutočný a úprimný záujem. Nie je medzi nimi vytvorená citová väzba. Rozsudok súdu prvého stupňa je teda v záujme maloletého.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila aj matka maloletého, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nie je pravdou, že otec riadne platil výživné, vždy podávala na otca trestné oznámenie a riešila vec cez exekútora a v prípade, že mu hrozil trest odňatia slobody, výživné doplatil. Aj v čase, keď mal otec možnosť sa s maloletým stretávať , toto nevyužíval, nemal o neho záujem, často bol v podnapitom stave. Je smiešne tvrdenie, že mu nedala na seba telefónne číslo, toto si nikdy nepýtal a na druhej strane, rodičia otca a jeho sestra číslo na ňu majú. Pokiaľ by, ako otec tvrdí, sabotovala kontakt otca s maloletým, nekázala by maloletému odpovedať na list od otca vo februári 2015 kresbou a podpisom, čo už vtedy vedel. Otec sa maloletému viac neozval. Neverí, že otec sa chce po návrate z výkonu trestu riadne starať o maloletého, 6 rokov v tomto smere nič nedokázal. Nie je proti styku otca s maloletým, no ani v minulosti na žiadne stretnutie s maloletým neprišiel a radšej s kamarátmi popíjal. Dlhodobé odlúčenie bolo spôsobené iba zo strany otca.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. O odvolaní rozhodol bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd nezistil v konaní a v rozhodnutí prvostupňového súdu žiadne vady, ktoré uplatnil otec maloletého dieťaťa v dôvodoch svojho odvolania, resp. iné vady, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť z úradnej povinnosti, keďže ide o vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorých je možné začať konanie aj bez návrhu. Otec v podanom odvolaní neuviedol, žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia. Z daného titulu si odvolací súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva.
V preskúmavanej veci okresný súd rozhodoval podľa ust. § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci, na návrh niektorého z rodičov, súd. Súd teda rozhoduje len o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, ktoré sú príkladmo uvedené v citovanom ustanovení. Uvedené ustanovenie otázku zmeny priezviska dieťaťa síce neuvádza, v súdnej praxi sa však považuje za podstatnú vec aj zmena priezviska maloletého dieťaťa.
Aj rozhodovanie súdu o podstatných veciach pri výkone rodičovských práv a povinností, na ktorých sa rodičia nedohodli, musí vždy vychádzať len zo záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý.
Určenie mena a priezviska maloletých detí je dôležitým právom a povinnosťou, ktoré prináleží obom rodičom. Zmena priezviska dieťaťa je zásahom nielen do práv rodičov, ale i do práv detí. Ak sa teda rodičia o zmene priezviska maloletého dieťaťa nedohodli, môže dať súd jednému z rodičov súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska len vtedy, ak sú pre takéto opatrenie dané skutočne závažné dôvody. Tak je tomu spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa pestovaný a prehlbovaný.
Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý pochádza z družského vzťahu rodičov, bol zverený do výchovy matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletému. Rozhodnutím súdu styk otca s maloletým nebol upravený.
Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplýva, že otec sa s maloletým nestýka, naposledy bol s maloletým na Vianoce, keď mal. maloletý tri roky, neplnil si k nemu riadne vyživovaciu povinnosť. V minulosti už bol zo strany matky podaný návrh na udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti na príslušný orgán samosprávy o zmenu priezviska maloletého, tento matka po prísľube, že vec osobne otec s ňou vybaví na matrike, vzala späť. Otec následne súhlas na matrike so zmenou priezviska maloletého nedal. Otec maloletého je v súčasnosti (od augusta 2014) vo výkone trestu odňatia slobody, odkiaľ sa s maloletým kontaktoval 1x, avšak v čase, keď mal na kontaktovanie s maloletým neobmedzené možnosti, tieto nevyužil. V minulosti si riadne neplnil ani vyživovaciu povinnosť k maloletému, matka niekoľko krát vec riešila trestným oznámením, vymáhala výživné aj exekučne a v súčasnosti poberá na mal. náhradné výživné. Z výkonu trestu bolo výživné zaslané v určitých čiastkach iba niekoľko krát. Maloletý I., ktorý je v súčasnosti žiakom 1. triedy ZŠ, žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá sa medzičasom vydala, nesie priezvisko Y., pričom z tohto manželstva sa narodil XX.X.XXXX S. Y. - jeho brat. Otec ani v odvolaní nespochybnil fakt, že niekoľko rokov maloletého nevidel a nekontaktoval ho, okrem februára 2015, pričom nebolo preukázané, že by mu v styku s maloletým matka v minulosti alebo aj v súčasnosti bránila.
Vychádzajúc z týchto skutočností a z rozhodujúceho určujúceho kritéria, ktorým je záujem maloletého, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že udelenie súhlasu matke na podanie žiadosti o zmenu priezviska je rozhodne v záujme maloletého a na prospech jeho zdravému vývoju v terajšej rodine. Tým sa prejaví a upevní aj súdržnosť a príslušnosť tak k matke, ako aj k súrodencovi, ktorý je dieťaťom z terajšieho manželstva matky. Maloleté dieťa je vo veku, kedy si aj pod vplyvom navštevovania školského (predtým predškolského) kolektívu uvedomuje rozdielnosti v priezviskách členov rodiny. Vzhľadom k tomu, že biologický otec neudržiava s maloletým kontakt dlhšiu dobu, je prirodzené, že terajšieho manžela matky, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti a s ktorým má vytvorené vzájomné citové väzby, oslovuje „ocino“. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec dieťaťa týmto rozhodnutím svoje rodičovské práva nestráca, ani to neohrozuje jeho postavenie otca. Pokiaľ sa však chce podieľať na výchove maloletého, mal by zvoliť aktívny prístup. Pri rozhodovaní okresný súd správne prihliadol aj na názor maloletého dieťaťa. Venoval mu náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho
veku a rozumovej vyspelosti. Maloletý aj pred opatrovníkom vyjadril svoju vôľu na zmenu priezviska po matke, s ktorou žije v spoločnej domácnosti s tým, že chce mať rovnaké priezvisko ako jeho mladší brat S..
Krajský súd z uvedených dôvodov rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .