Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/89/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212062 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815212062.1 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX/XX-X, zastúpeného JUDr. Jarmilou Zahradníkovou, advokátkou, so sídlom Bratislava, Pluhová 78 proti odporkyni U. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A., O. XXX/X-X o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti a o návrhu odporkyne na zvýšenie výživného, na odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 14C/240/2015-67 zo dňa 13. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu, II. o určení dlhu navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom a o povolení splátok tohto dlhu navrhovateľovi a III. o zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporkyni zo sumy 99,58 eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, počnúc dňom 4.8.2015, zvýšené výživné je navrhovateľ povinný platiť do rúk odporkyne mesačne vopred, vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca /výrok I./, zročné výživné za obdobie od 4.8.2015 do 31.12.2015 vo výške 492,38 eur povolil navrhovateľovi zaplatiť v mesačných splátkach po 41,- eur, pričom prvá splátka je splatná k 15. dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že neuhradením čo aj jednej splátky sa stáva splatným celý dlh /výrok II./, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/3/2008-223 zo dňa 23.7.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/65/2008-240 zo dňa 28.10.2008 /výrok III/. Napadnutým rozsudkom potom súd prvej inštancie konanie o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporkyni zastavil /výrok IV./ a odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal /výrok V./. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť k odporkyni s odôvodnením, že odporkyňa ukončila v máji 2014 štúdium na strednej škole a ďalej v štúdiu nepokračuje. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa podala návrh na zvýšenie výživného od navrhovateľa na sumu 200,- eur mesačne s tým, že od 6.7.2015 je študentkou Žilinskej univerzity v Žiline a teda pokračovaním v sústavnom vzdelávaní sa pripravuje na budúce povolanie. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 7P/3/2008-223 zo dňa 23.7.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoP/65/2008-240 zo dňa 28.10.2008 bol navrhovateľ ako otec odporkyne zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 3.000,-Sk /99,58 eur/ mesačne. V tom čase bol navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný. Podľa svojho tvrdenia žil z úspor. Dcére O. platil výživné v sume 1.300,-Sk /43,15 eur/ mesačne. Súd vtedy pri určení výživného vychádzal z približného zárobku, ktorý by mohol dosahovať. Odporkyňa v čase poslednej úpravy výživného mala 13 rokov, navštevovala osemročné gymnázium, triedu sekundu. Stravovala sa v školskej jedálni, náklady na to boli 700,- Sk /23,24 eur/, mesačné cestovné ju stálo 300,-Sk /9,96 eur/. Navštevovala základnú umeleckú školu a rekreačne sa venovala športom. Trpela kožnými alergiami, s čím súviseli zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Matka odporkyne bola v čase poslednej úpravy výživného zamestnaná. V súčasnosti je navrhovateľ zamestnaný v Rakúsku, kde dosahuje mesačný príjem 1.103,04 eur. Býva vo Viedni, kde v podstate aj žije, na Slovensko chodieva zriedka, len na návštevu príbuzných. Na nájomné za byt, v ktorom žije vynaloží 566,70 eur mesačne. Náklady na elektrinu a na plyn sú v sume 80,- eur mesačne. V mestskej doprave má ročnú predplatenú kartu, mesačné cestovné ho stojí 31,25 eur. Platí rozhlas v sume 7,18 eur mesačne. Za internet platí 26,65 eur mesačne a za telefón 106,45 eur mesačne. Máva aj mimoriadne výdavky, tento mesiac musel vynaložiť 102,- eur za servis kúrenia. Má ešte jednu vyživovaciu povinnosť v sume 130,- eur mesačne k ďalšej dcére O., ktorá má 24 rokov a študuje v poslednom ročníku na vysokej škole. Na stravu vynaloží navrhovateľ približne 10,- eur denne. Súdom určené výživné na odporkyňu v sume 99,58 eur mesačne navrhovateľ platí načas a riadne. Odporkyňa je v súčasnosti študentkou 1. ročníka Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity. Počas týždňa býva na internáte, za ktorý vynaloží priemerne 50,- eur mesačne. Obedy máva v zariadení školy, kde si dobíja kartu, každý týždeň v sume 10,- eur. Raňajky a večere si hradí samostatne. Na dopravu mesačne vynaloží podľa jej tvrdenia 60,- eur, je to cestovné z Prievidze do Žiliny a späť každý víkend a mesačné cestovné na mestskej doprave v Žiline 14,- eur. Náklady na nákup školských pomôcok /papiernictvo/ sú mesačne v sume 5,- eur. Na zubnú ortodonciu mesačne vynaloží 16,- eur, na lieky 10,- eur, na telefón a mobilný internet priemerne 15,- eur mesačne, na oblečenie podľa jej tvrdenia 50,- eur mesačne, na hygienické potreby 20,- eur mesačne. V rámci voľnočasových aktivít navštevuje fitness centrum, kde mesačná permanentka stojí 24,90 eur. Začala navštevovať doučovanie z matematiky, aby ľahšie zvládla učivo na vysokej škole. Jedna hodina stojí 7,50 eur, mesačne je to približne 30,- eur. Matka odporkyne žije spolu s odporkyňou, svojim manželom a ich maloletým synom v spoločnej domácnosti. Od januára 2014 je na rodičovskej dovolenke. Jej príjmom je len rodičovský príspevok a prídavok na dve deti. Spolu v sume cca 240,- eur. Jej manžel je dlhodobo práceneschopný. Mesačne na bývanie vynaložia 358,22 eur. Byt, v ktorom bývajú patrí matke odporkyne. Spláca aj úver zo stavebnej sporiteľne v sume 103,- eur mesačne. Jediným príjmom jej manžela sú v súčasnosti dávky nemocenského a jeho zamestnávateľ mu dal teraz výpoveď. Náklady, ktoré sú spojené s odporkyňou už svedkyňa nedokáže sama hradiť. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 62 ods. 1, 2 a 5, § 65 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov. Súd uviedol, že v prvom rade skúmal, či vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporkyni stále trvá. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu trvá kým dieťa dosiahne schopnosť samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť mala trvalý charakter. Zákon neviaže nadobudnutie tejto schopnosti na dosiahnutie určitej vekovej hranice, resp. stupňa vzdelania. Preto je potrebné každý konkrétny prípad posúdiť individuálne. Súd mal z dokazovania preukázané, že odporkyňa sa denným štúdiom na vysokej škole pripravuje na budúce povolanie, čím považoval podmienku trvania vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporkyni za splnenú. Z uvedených ustanovení Zákona o rodine okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby /bývanie, strava, ošatenie/, zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa - vzdelávanie, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na základe vykonaného dokazovania súd konštatoval, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa pomery zmenili a to ako na strane navrhovateľa tak aj na strane odporkyne. Navrhovateľ sa zamestnal v zahraničí, v Rakúsku, kde dosahuje pravidelný príjem. V Rakúsku zároveň býva a hradí si náklady na bývanie a živobytie. Navrhovateľ so zvýšením výživného nesúhlasil, argumentoval výškou svojich výdavkov. Súd však po zohľadnení zmeny pomerov, ktorá nastala aj na strane navrhovateľa považuje zvýšenie výživného za dôvodné. V čase poslednej úpravy výživného bol navrhovateľ dobrovoľne nezamestnaný. Aj vtedy mal vyživovaciu povinnosť k dcére Monike, ktorá je staršia ako odporkyňa. Súd však predovšetkým poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné prednosť pred ostatnými výdavkami rodiča. Súd preto konštatuje, že nie všetky výdavky navrhovateľa bolo možné zohľadniť ako nevyhnutné. Rezervy vo výdavkoch navrhovateľa vidí súd najmä platbách za telefón, kde uviedol, že mesačne platí 106,45 eur, pričom z predloženého účtu vyplýva, že platí účet za dve telefónne linky. Rovnako súd nepovažoval za objektívne vyčíslené náklady na stravu, keďže z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že na ňu mesačne vynaloží približne 300,- eur. Pomery na strane odporkyne sa zmenili najmä z objektívnych dôvodov, keďže od určenia výživného v mesiaci október 2008 ubehlo sedem rokov. Odporkyňa tom čase mala ešte len trinásť rokov a navštevovala osemročné gymnázium. Výraznou zmenou jej pomerov je začatie štúdia na vysokej škole v aktuálnom akademickom roku. Vysokú školu navštevuje v dennom štúdiu, pričom škola sa nachádza mimo miesta bydliska odporkyne, v Žiline. Odporkyňa vyčíslila svoje nevyhnutné mesačné náklady na sumu 410,90 eur. Súd po preskúmaní jednotlivých položiek nákladov uvedených odporkyňou považuje za oprávnené mesačné náklady v sume 342,90 eur. Súd neuznal výdavky odporkyne v sume 30,- eur na doučovanie z matematiky, ďalej za primerané mesačné náklady na oblečenie považoval sumu 30,- eur. Z dokazovania tiež vyplynulo, že mesačné náklady odporkyne na dopravu sú 42,- eur /4 x mesačne cesta Prievidza-Žilina a späť, každá cesta po 3,50 eur + mesačné cestovné na mestskú dopravu v Žiline 14,- eur/. Na druhej strane musel súd zohľadniť, že na začiatku školského roka musela odporkyňa vynaložiť aj mimoriadne jednorazové výdavky, ktoré síce po zvyšok roka nevynakladá, ale pre jej štúdium boli nevyhnutné. Súd zobral pri zvýšení výživného do úvahy aj to, že navrhovateľ sa o odporkyňu dlhodobo nezaujíma a iným spôsobom ako platením súdom určeného výživného sa na jej výchove, výžive, starostlivosti o ňu, či inom uspokojovaní jej potrieb nepodieľa. Napriek tomu čo navrhovateľ uviedol na pojednávaniach, že ani odporkyňa o neho neprejavovala záujem, je súd tohto názoru, že iniciatíva a záujem o vzájomný kontakt a stretávanie mali byť predovšetkým zo strany navrhovateľa ako rodiča. Vzhľadom na konštatovanú výraznú zmenu pomerov na strane oboch účastníkov považoval súd za primerané zvýšiť výživné v súlade s návrhom odporkyne na sumu 200,- eur mesačne. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť zvýšené výživné odo dňa podania vzájomného návrhu odporkyňou, t.j. od 4.8.2015. Výživné na plnoleté deti je totiž v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Súd odporcu zároveň zaviazal zaplatiť zameškané výživné od 4.8.2015 do vyhlásenia rozsudku, v sume 492,38 eur, v splátkach po 41,- eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným. Ide o výživné za 28 dní mesiaca august 2015 v sume 90,70 eur a výživné za mesiace september až december 2015, v sume 401,68 eur /4x po 100,42 eur/. Keďže výživné je splatné mesačne vopred, platba za mesiac december 2015 je splatná v mesiaci november 2015. Konanie v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zrušenia výživného na odporkyňu súd podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, keďže navrhovateľ zobral svoj návrh späť dňa 16.7.2015. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Odporkyňa sa návrhom domáhala, aby súd určil odporcovi platiť zvýšené výživné v sume 200,- eur mesačne. Súd jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, možno teda konštatovať, že mala plný úspech v konaní. Z uvedeného dôvodu by mala proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania. Trovy si však neuplatnila, preto jej súd ich náhradu nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku do výrokov o zvýšení vyživovacej povinnosti na odporkyňu /výroky I., II. a III./ podal včas odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že odporkyňa po ukončení štúdiu na strednej škole v júni 2014 nepokračovala v ďalšom štúdiu a na vysokú školu nastúpila až dňa 21.09.2015. Zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu od 04.05.2015, t.j. od podania návrhu odporkyne, ako aj v súvislosti s tým určené zročné výživné, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. V období od júna 2014 do 21.09.2015 odporkyňa nebola študentkou vysokoškolského štúdia, bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a teda nebola odkázaná výživou na navrhovateľa a on nemal povinnosť ju živiť. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že odporkyňa ako plnoleté dieťaťa po ukončení stredoškolského štúdia má primerané vzdelanie a nie je teda absolútne odkázaná výživou na svojich rodičov. Sama v konaní uviedla, že za ostatný rok pred vydaním napadnutého rozhodnutia mala príjem 710,31 eur, teda priemerne 60,- eur mesačne. Navrhovateľ nespochybňuje fakt, že počas semestra by sa mala odporkyňa primárne venovať štúdiu, ale počas letných mesiacov mohla viac ako pár hodín v mesiaci venovať práci, aby si zabezpečila aspoň nejaké finančné prostriedky na začiatok školy. Tu navrhovateľ poukázal aj na to, že odporkyňa poberala od neho výživné v sume 99,58 eur mesačne neoprávnene v mesiacoch júl 2014 až september 2015, čo je spolu 1.394,12 eur. Táto suma bez problémov vykryje mimoriadne výdavky, ktoré mali odporkyni vzniknúť v súvislosti s nástupom na vysokú školu. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy. V ďalšom navrhovateľ zopakoval výdavky odporkyne, z ktorých časť, ako napríklad náklady na lieky, oblečenie a podobne považoval vo výške vyčíslenej odporkyňou za neprimerané. Podľa neho oprávnené náklady odporkyne predstavujú nie sumu 342,90 eur, ako uviedol súd prvej inštancie, ale sú minimálne o 50,- eur nižšie. Spochybnil príjem do domácnosti matky odporkyne, ako ho ustálil súd prvej inštancie, keď tento by nemohol postačovať na úhradu nákladov na domácnosť, splátky úveru, výživu maloletého dieťaťa matky odporkyne a ostatné nevyhnutné výdavky. S týmto závažným rozporom medzi príjmami a výdavkami v domácnosti matky odporkyne sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že matka odporkyne vlastní byt, v ktorom žije, zatiaľ čo on nevlastní ani byt, ani auto a tak sú majetkové pomery matky odporkyne lepšie ako navrhovateľa. Pokiaľ ide o svoje príjmy, navrhovateľ uviedol, že od ostatného rozhodovania o výživnom na odporkyňu k zmenám v jeho príjmoch de facto nedošlo. V tom čase bol síce dobrovoľne nezamestnaný, ale súd pri určení výživného na odporkyňu vychádzal z príjmu, ktorý by mohol dosahovať a tiež z jeho majetkových pomerov, keď mal navrhovateľ úspory. V súčasnosti má navrhovateľ síce pravidelný príjem, ale tento mu pri vyživovacej povinnosti na dve deti nedovoľuje vytvoriť finančnú rezervu a úspory, ktoré mal už minul v období, kým sa zamestnal. Zopakoval svoj príjem a výdavky, ktoré z neho musí platiť s tým, že mesačne mu zostáva len 200 eur na jeho ostatné potreby, teda cestovné do práce, stravu, oblečenie. Výdavky na stravu pred súdom prvej inštancie uviedol nesprávne. Nebol na takúto otázku pripravený. V skutočnosti sú tieto výdavky nie 300,- eur mesačne ale 100,- eur mesačne. Telefónne linky má dve, ale jedna je služobná, ktorú musí platiť ešte niekoľko mesiacov, do skončenia viazanosti zmluvy a až potom jeho náklady na telefón klesnú na asi 30,- eur mesačne. S poukazom na tieto skutočnosti navrhovateľ uviedol, že nemá možnosť na výživu odporkyne prispievať sumou vyššou ako je to v súčasnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že návrh odporkyne na zvýšenie výživného zamietne. 3. Odporkyňa k odvolaniu navrhovateľa písomne uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považuje za správny a navrhla ho potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovateľ, napriek opakovane v konaní tvrdenej finančnej tiesni, si dovolí v tomto konaní platiť advokátku. Poukázala ďalej na rozpory vo výpovedi navrhovateľa ohľadne sumy, čo mu zostáva mesačne na živobytie. Navrhovateľ ani neuviedol, že o svoje náklady sa delí s družkou, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. Pri svojom príjme zo zamestnania zasa zabudol uviesť, že má aj mesačné diéty, ktoré v Rakúsku môžu dosahovať až výšku platu. Pokiaľ ide o dátum, od ktorého zvýšil súd vyživovaciu povinnosť navrhovateľa, odporkyňa mala zápis na vysokoškolské štúdium dňa 07.07.2015 a od tohto dňa je študentkou vysokej školy. Týmto dňom jej bolo aj znemožnené vykonávať ďalej absolventskú prax, z ktorej mali príjem na ktorý navrhovateľ v odvolaní poukazoval. Odporkyňa ďalej zopakovala svoje výdavky, ktoré všetky považuje za oprávnené a dôvodné. Nakoniec poukázala na to, že navrhgovateľ jej od dvoch rokov jej veku ani jedným eurom neprispel nad rámec súdom určeného výživného, nezaujímal sa o jej zdravotný stav, prospech v škole, jej záujmy a záľuby a nijako nepreukázal záujem o jej osobu. V tomto konaní pred súdom potom uviedol, že si má odporkyňa zobrať študentskú pôžičku na pokrytie jej nákladov so štúdiom na vysokej škole. Aj to vypovedá o jeho vzťahu k odporkyni. 4. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a po podaní odvolania navrhovateľa došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./. Odvolací súd preto posudzoval odvolanie navrhovateľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, a rozhodol vo veci podľa príslušných ustanovení CSP a tiež podľa príslušných ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, keď tento právny predpis upravuje konanie súdu vo veciach výživného plnoletých osôb. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch I. o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu, II. o určení dlhu navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom a o povolení splátok tohto dlhu navrhovateľovi a III. o zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti na odporkyňu nebol odvolaním napadnutý, v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 367 ods. 2 CSP/. 7. Čo sa týka odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie, teda výrokov o zvýšení výživného navrhovateľa na odporkyňu, o určení dlhu navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom a o povolení splátok tohto dlhu navrhovateľovi ako aj o zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu, odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva nasledovné: 8. Podľa § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 9. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 10. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu s účinnosťou odo dňa podania návrhu odporkyne, 04.08.2015. K uvedenému dňu možno konštatovať zmenu pomerov v danej veci, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného navrhovateľa na odporkyňu, keď odporkyňa je preukázane od 06.07.2015 študentkou vysokej školy. Skutočnosť, že samotné denné štúdium na vysokej škole sa začína až neskôr, nie je dôvodom na neurčenie výživného v tomto „medziobdobí“. Takto by oprávnené osoby nemali nárok na výživné ani za obdobie prázdnin počas školského roka, alebo v čase voľných pracovných dní, či sviatkov ale len v čase, kedy denne študujú. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí /tu plnoletého dieťaťa/, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. Nemožno zabúdať ani na to, že v čase, kedy oprávnená osoba denne neštuduje nemá síce výdavky potrebné k štúdiu /tu nákup študijných pomôcok, internát, cestovné a podobne/ ale aj tak má nevyhnutne náklady na stravovanie, ošatenie a podobne. Odvolací súd je preto toho názoru, že aj takéto obdobie v čase, kedy je oprávnená osoba riadnym študentom príslušnej školy, je obdobím, kedy sa oprávnená osoba štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie a je výživou odkázaná na povinnú osobu. 11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na odporkyňu je dôvodné zvýšiť na sumu 200,- eur mesačne. Takáto suma výživného zodpovedá preukázaným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa i preukázaným odôvodneným potrebám odporkyne. Výživné má zabezpečiť materiálne podmienky pre riadny telesný a duševný vývoj dieťaťa /tu plnoletého/a má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhovateľ by tak mal potreby svojho dieťaťa, odporkyne uprednostniť pred svojimi potrebami a svojím výživným ba mal prispieť k rozvoju možností a schopností odporkyne uplatniť sa v spoločnosti a aspoň takto do určitej miery nahradiť nedostatok osobnej starostlivosti a záujmu o odporkyňu. 12. Za správny považuje odvolací súd aj postup súdu prvej inštancie pri určení dlhu navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom a povolení splátok tohto dlhu navrhovateľovi. Dlh navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom je vypočítaný správne a povolenie zaplatiť dlžné zročné zvýšené výživné v mesačných splátkach po 41,- eur zodpovedá preukázaným možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom navrhovateľa. 13. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. o zvýšení vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu, II. o určení dlhu navrhovateľa na zročnom zvýšenom výživnom a o povolení splátok tohto dlhu navrhovateľovi a III. o zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporkyňu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.