Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/292/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212455 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815212455.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobcu: T., právne zastúpeného Y. proti žalovanému: M., o vydanie veci, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 6C/248/2015-76 zo dňa 22. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Uznesením, č.k. 6C/248/2015-76 zo dňa 22.04.2016 okresný súd zastavil konanie, uložil žalovanému, aby do 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradil žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 147,51 Eur a trovy konania vo výške 6,70 Eur a rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 Eur žalobcovi. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca sa podaním, doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 17.07.2015, domáhal vydania rozkazu na plnenie, ktorým by súd zaviazal žalovaného, aby vydal žalobcovi hnuteľnú vec - stroj Powerscreen XH320SR, výrobné číslo PID320SRPOMC 75429 a nahradil žalobcovi trovy konania. Podaním, doručeným súdu dňa 07.04.2016, žalobca oznámil, že návrh na vydanie rozkazu na plnenie berie v celom rozsahu späť a žiada konanie zastaviť z dôvodu, že žalovaný mu predmetný stroj odovzdal dňa 23.03.2016. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania a vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku. Žalobca účinne zobral svoj návrh späť v celom rozsahu, preto súd konanie vo veci zastavil. Vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu došlo skôr, ako sa začalo pojednávanie, v čoho dôsledku by prípadný nesúhlas žalovaného so zastavením konania nebol účinný, rozhodol okresný súd tak, že späťvzatiu návrhu vyhovel a konanie zastavil. 2. Výrok o trovách konania odôvodnil okresný súd tým, že žalovaný dňa 23.03.2016 odovzdal predmetný stroj žalobcovi, preto súd rozhodol o trovách konania podľa druhej vety § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), pričom posudzoval účelnosť vynaloženia trov vo vzťahu k dôvodnosti podania návrhu na súd, a to s poukazom na súdu známe predchádzajúce rozhodnutie, č.k. 16C/186/2015-104 zo dňa 24.06.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2015, a z ktorého obsahu vyplýva, že Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí zo dňa 11.03.2014, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, aj k predmetnému stroju, sa ďalším faktickým používaním stroja žalovaným, bez podania návrhu na vydanie veci žalobcom v zákonnej lehote na súd, predĺžila o ďalší rok, tzn. do 28.02.2016. Keďže žalobca podal návrh na vydanie rozkazu na plnenie na súd už dňa 17.07.2015, možno jeho právne úkony do dňa 29.02.2016 považovať za neúčelné. Na druhej strane žalobcovi, s ohľadom na rozumné posúdenie veci, patrí náhrada za dva úkony právnej služby spočívajúce v príprave a prevzatí právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a písomné podanie na súd, keďže žalovaný predmetný stroj žalobcovi nevrátil deň nasledujúci po skončení nájmu, t. j. dňa 29.02.2016, ale až dňa 23.03.2016, teda v čase, kedy bolo možné považovať podaný návrh za dôvodný. Okresný súd preto považoval tieto dva úkony právnej služby za účelné a dôvodné, a to i napriek tomu, že úkon príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, bol uskutočnený v roku 2015, no bol by nevyhnutný aj v čase pred písomným podaním na súd v roku 2016. Žalobca si vyčíslil trovy konania za 5 úkonov právnej služby, vrátane režijného paušálu spolu v sume 366,30 Eur, súd však z uvedených dôvodov priznal žalobcovi trovy konania len za dva úkony právnej služby, a to: a) § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom ................................................................................................. 64,54 Eur b) § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky - písomné podanie na súd ................... 66,00 Eur Okresný súd priznal aj paušálnu náhradu výdavkov (režijný paušál) v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky za jeden úkon právnej služby v roku 2015 vo výške 8,39 Eur a za jeden úkon právnej služby v roku 2016 vo výške 8,58 Eur. Súd tiež zaviazal žalovaného na úhradu krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,70 Eur. 3. Proti druhému výroku tohto uznesenia - výroku o trovách - podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, že odvolací súd uloží žalovanému povinnosť do 3 dní od právoplatnosti uznesenia nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 366,30 Eur a trovy konania vo výške 6,70 Eur. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého uznesenia nie je uvedené bližšie odôvodnenie, prečo prvostupňový súd nepriznal náhradu za ďalšie tri úkony právnej služby, vrátane režijného paušálu, a to za písomné podanie protistrane - výzvu na okamžité vrátenie veci a zaplatenie dlžných pohľadávok, za písomné podanie na súd - vyjadrenie z 09.11.2015 a za písomné podanie na súd - späťvzatie návrhu. Uznesenie v tejto časti preto považuje za nepreskúmateľné. Záver súdu prvej inštancie, že právne úkony žalobcu, uskutočnené do 29.02.2016, možno považovať za neúčelné, pretože nájom predmetného stroja sa predĺžil o ďalší rok, t. j. do 28.02.2016, je podľa odvolateľa nesprávny a nedôvodný. Súd prvej inštancie uviedol, že k tomuto záveru dospel na základe odôvodnenia jemu známeho rozhodnutia, č.k. 16C/186/2015-104. Odvolateľ zdôraznil, že išlo o rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a s poukazom na samotnú povahu konania o nariadení predbežného opatrenia nemožno právny názor, vyslovený v tomto rozhodnutí, považovať za konečný a zaväzujúci účastníkov konania. V rámci konania o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd nevykonával dokazovanie a neskúmal všetky okolnosti prípadu, nevyjadril sa ani k právnej argumentácii žalobcu o zániku nájomného vzťahu s poukazom na prednosť osobitnej právnej úpravy (zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí) voči všeobecnej úprave nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s právnou argumentáciou žalobcu o zániku nájomného vzťahu uvádzanou v návrhu na vydanie rozkazu na plnenie, a to z dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu, prípadne z dôvodu odstúpenia od zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy bolo uvedené v každej výzve na vydanie veci a zaplatenie dlžných pohľadávok, ktoré boli žalovanému doručené a bolo uvedené aj v návrhu na vydanie rozkazu na plnenie. Právny záver o obnovení nájmu do 28.02.2016 je nesprávny právne i skutkovo - s poukazom na § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa nájom dojednaný na kratšiu dobu ako rok obnovuje na túto dobu. Podľa zmluvy bol nájom dohodnutý na obdobie od 11.03.2014 do 28.02.2015, t. j. na 354 dní. K obnoveniu nájmu podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by mohlo teda dôjsť len na dobu 354 dní, t. j. od 01.03.2015 do 18.02.2016, nie do 28.02.2016. 4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ustanovenie čl. 16 ods. 3 základných princípov CSP. 5. V prvom rade krajský súd uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie síce v odôvodnení uznesenia odkázal na rozhodnutie, č.k. 16C/186/2015-104, avšak súčasne sám dostatočne jasne vysvetlil skutkové zistenia aj svoje právne závery, keď konštatoval, že podľa jeho názoru bol návrh žalobcu podaný predčasne, v čase, keď bola zmluva medzi žalobcom a žalovaným o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí predĺžená do 28.02.2016 v dôsledku ďalšieho faktického používania stroja žalovaným bez podania návrhu na vydanie veci žalobcom v zákonnej lehote na súd, a preto považuje úkony žalobcu do dňa 29.02.2016 za neúčelné, avšak podľa názoru súdu prvej inštancie v dôsledku toho, že žalovaný vrátil predmetný stroj až po 29.02.2016, je možné považovať podanie žaloby (a tým aj úkon právnej pomoci spočívajúci v prevzatí veci) za dôvodné. Aj keď odvolací súd (ako je uvedené nižšie) s týmto právnym záverom (jeho druhou časťou) nesúhlasí, v žiadnom prípade nie je možné toto rozhodnutie súdu prvej inštancie považovať za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné, ani arbitrárne. 6. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. 7. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom, dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 8. Podľa § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania. 9. Zmluva o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.03.2014 (ďalej len „nájomná zmluva“), ustanovovala, že nájomný vzťah sa uzatvára na dobu určitú do 28.02.2015. Podľa právneho posúdenia odvolacím súdom, v dôsledku pokračujúceho užívania prenajatého stroja žalovaným aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu a nepodania návrhu na vydanie veci žalobcom do 30 dní, došlo k obnoveniu nájomnej zmluvy v súlade s ustanovením § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka na rovnakú dobu, na akú bola uzavretá, teda na ďalších 354 dní, t. j. od 01.03.2015 do 18.02.2016. Argumentácia žalobcu, že ustanovenie § 723 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako osobitné ustanovenie o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí vylučuje použitie ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, neobstojí. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 723, ako aj z nadpisu nad § 721 až § 723 Občianskeho zákonníka (Osobitné ustanovenia o ...) vyplýva, že tieto ustanovenia treba aplikovať na podnikateľský nájom hnuteľných vecí popri ostatných ustanoveniach o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.), pričom všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve sú pre podnikateľský nájom hnuteľných vecí neaplikovateľné len vtedy, ak odporujú osobitným ustanoveniam uvedeným v § 721 až § 723. Ustanovenie § 723 ods. 1, na ktoré odkazuje odvolateľ, však nemožno chápať ako také, ktorým sa vo vzťahu k podnikateľskému nájmu hnuteľných vecí deroguje ustanovenie § 676 ods. 2, pretože obe tieto ustanovenia sú bez problémov aplikovateľné súčasne: Aj podnikateľský nájom hnuteľných vecí sa obnovuje v prípade, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci na súde do 30 dní a nájomca je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci bez ohľadu na to, či došlo k skončeniu nájmu (napríklad v dôsledku vrátenia prenajatej veci pred uplynutím 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vydanie veci alebo v dôsledku vrátenia veci až na základe súdneho rozhodnutia) alebo nie (v dôsledku obnovenia nájmu podľa § 676 ods. 2). Ak by bolo zmyslom ustanovenia § 723 ods. 1 neuplatňovanie ustanovenia § 676 ods. 2, bol by to zákonodarca vyjadril výslovne podobne, ako to vyjadril v § 710 ods. 2 vo vzťahu k nájmu bytu. 10. Pokiaľ odvolateľ argumentoval tým, že pre prípad iného právneho posúdenia (obnovenia nájomného vzťahu) od zmluvy odstúpil, odvolací súd uvádza, že nájomná zmluva síce obsahovala ustanovenie (čl. 8), podľa ktorého zmluva zaniká okrem iného aj odstúpením od zmluvy, neustanovovala však žiadne dôvody odstúpenia od zmluvy a ani možnosť odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu, preto sa odstúpenie od zmluvy v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka riadi ustanoveniami § 663 - § 723 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 261 - § 408a Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia (napr. § 344 až § 351, § 356 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 667 ods. 2, § 679 ods. 1, ods. 3, § 684 Občianskeho zákonníka) v každom prípade vyžadujú pre odstúpenie od zmluvy naplnenie kvalifikovaných predpokladov. Výzvy žalobcu, adresované žalovanému na okamžité vydanie veci a na zaplatenie dlžných pohľadávok, však neuvádzali žiaden konkrétny dôvod odstúpenia od zmluvy (s výnimkou toho, že uplynula dohodnutá doba nájmu), takýto právny úkon žalobcu nemožno považovať za dostatočne určitý, preto ani nemohol vyvolať právny účinok platného odstúpenia od zmluvy. 11. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené právne úvahy nepredstavujú definitívne právne posúdenie veci, keďže z dôvodu späťvzatia návrhu už nie je možné vykonať dokazovanie, a teda ani urobiť konečné skutkové a právne posúdenie veci. Účelom vyššie uvedených právnych úvah je len na účely rozhodnutia o trovách konania zdôvodniť pochybnosti o dôvodnosti podaného návrhu na vydanie rozkazu na plnenie na vydanie veci (podaného žalobcom dňa 17.07.2015). 12. Aj keď Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje situáciu, ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (predtým § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.), ustanovenie § 256 ods. 1 CSP o procesnom zavinení zastavenia konania sa nepochybne vzťahuje aj na takéto situácie. Ak súd prvej inštancie aplikoval (vtedy účinné) ustanovenie § 146 ods. 2 druhej vety O.s.p., odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie ho aplikoval nesprávne. Toto ustanovenie obsahovalo dve podmienky, kedy bol odporca povinný uhradiť trovy konania: (1.) návrh sa vzal späť pre správanie odporcu, (2.) vzal sa späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Obidve podmienky museli byť splnené kumulatívne, nestačí, že bol návrh vzatý späť pre správanie odporcu, ale musel byť zároveň podaný dôvodne (porov. napr. rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžf 30/2010). V danom prípade bolo ustálené len to, že návrh bol vzatý späť po tom, čo žalovaný vrátil žalobcovi vec, ktorej vydanie bolo predmetom návrhu. Vyššie uvedené právne úvahy však spochybňujú, že by bol návrh (dňa 17.07.2015) podaný dôvodne. Aj keď žalovaný v priebehu konania vrátil žalobcovi predmetný stroj, neurobil tak v dôsledku žalobcom tvrdených skutočností o skončení nájomného vzťahu k 28.02.2015, resp. o odstúpení od zmluvy, ale v dôsledku inej skutočnosti (skončenia nájomného vzťahu po jeho obnovení podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Po späťvzatí návrhu už prirodzene nemožno vykonávať dokazovanie k dôvodnosti návrhu, avšak, pokiaľ žalobca žiada priznanie náhrady trov, je na ňom, aby aspoň v minimálnej miere osvedčil splnenie podmienok pre konštatovanie, že zastavenie konania zavinil žalovaný, vrátane dôvodnosti podaného návrhu. 13. Je možné súhlasiť s odvolateľom v tom, že nájomný vzťah sa obnovil podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie na obdobie jedného roka, ale len na rovnakú dobu, na akú bol pôvodne dojednaný, teda na 354 dní, t. j. od 01.03.2015 do 18.02.2016, teda nie do 28.02.2016. I tak je však potrebné považovať návrh na vydanie rozkazu na plnenie na vydanie veci, podaný žalobcom dňa 17.07.2015, za predčasný, resp. nedôvodný v čase jeho podania. 14. Návrh bol v čase jeho podania nedôvodný a trovy žalobcu treba preto považovať za neúčelné, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa posúdenia odvolacím súdom - na rozdiel od súdu prvej inštancie - však nemôže nedôvodnosť návrhu podaného dňa 17.07.2015 zhojiť uplynutie doby, na ktorú bol nájomný vzťah obnovený podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Návrh je potrebné považovať na účely rozhodovania o trovách konania za podaný predčasne, a teda nedôvodne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný bol v omeškaní s vrátením stroja po skončení obnoveného nájmu (nájom sa skončil 18.02.2016 a žalovaný vrátil stroj 23.03.2016). 15. Odvolací súd preto považoval návrh žalobcu na vydanie rozkazu na plnenie na vydanie veci za podaný v čase, kedy trval nájomný vzťah k predmetnému stroju z dôvodu predĺženia podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda za podaný nedôvodne, v dôsledku čoho zastavenie konania nezavinil žalovaný, ale žalobca. Preto žalobcovi nevznikol žiaden nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd však, vzhľadom na zákaz rozhodnutia v odvolacom konaní, ktoré by bolo pre odvolateľa nepriaznivejšie než pôvodné rozhodnutie (zákaz reformatio in peius), ustanovený v čl. 16 ods. 3 základných zásad CSP a s prihliadnutím na to, že žalovaný nepodal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie, potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, aj keď ho nepovažoval za vecne správne. 16. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).