Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/153/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214406 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815214406.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci vo veci návrhu navrhovateľa Ing. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. L. XXX/XX, F., zastúpeného JUDr. Zlaticou Hammerovou, advokátku, so sídlom G. Švéniho 4/A, Prievidza na zapretie otcovstva k maloletej X. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. L. XXX/XX, Prievidza, zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky Mgr. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. 4, O., na odvolanie matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5C/255/2015-35 zo dňa 10. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej X. D. Q., nar. XX.XX.XXXX vo N. z matky Mgr. G. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom a Mgr. G. Q. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho advokátky JUDr. Zlatice Hammerovej, a to v sume 66 eur na zaplatenom súdnom poplatku a v sume 218,76 eur na trovách právneho zastúpenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa v konaní domáhal, aby súd určil, že nie je otcom maloletej X. D. Q.. Jeho návrh súd posudzoval podľa § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) a vo veci rozhodol tak ako je vyššie uvedené. Keďže po vyhlásení rozsudku na pojednávaní sa všetci prítomní účastníci vzdali práva podať odvolanie voči výroku vo veci samej, uviedol súd podľa § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok 66,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 218,76 eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení a pozostávajú z odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za prevzatie a prípravu zastúpenia, odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za písomné podanie na súd - podanie návrhu a odmeny 64,53 eur a režijného paušálu 8,39 eur za zastupovanie navrhovateľa na pojednávaní. Náhradu trov konania priznal súd navrhovateľovi voči matke maloletého dieťaťa, keďže samotné dieťaťa, proti ktorému tiež návrh smeroval je maloleté, má iba niekoľko mesiacov, čo sú samo osebe dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd maloleté dieťa na náhradu trov konania nezaväzoval. Matka maloletého dieťaťa žiadala, aby ju súd nezaväzoval na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa. To odôvodňovala svojimi osobnými, majetkovými a zárobkovými pomermi, ako aj tým, že navrhovateľ sa správal v rozpore s dobrými mravmi. Skutočnosť, že matka maloletého dieťaťa je v súčasnosti na materskej dovolenke, a jej príjmom je iba materské 450,- eur, nie je podľa súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa, aby ju súd nezaväzoval na platenie trov konania, hoc sa stará o maloleté dieťa a uvedený príjem je nepostačujúci na dôstojné živobytie pre dve osoby. Okrem majetkových a sociálnych pomerov musí brať súd do úvahy aj celkové okolnosti konania, najmä prečo bolo začaté a či bolo možné situáciu riešiť inak. V tejto súvislosti súd konštatuje, že situáciu, keď navrhovateľ nebol biologickým otcom maloletého dieťaťa, no bol ako otec zapísaný v jej rodnom liste, nebolo možné riešiť inak, ako zapretím otcovstva návrhom na súd. Navrhovateľ tak musel vynaložiť náklady na súdny poplatok. Jeho dôvodnými trovami sú aj vyčíslené trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, pričom právo byť v konaní zastúpený advokátom, je jeho neodškriepiteľným procesným právom. Navrhovateľovi a jeho právnej zástupkyni vznikli nepochybne aj ďalšie trovy v súvislosti s pojednávaním, ktoré si navrhovateľ neuplatnil (cestovné, náhrada za stratu času). Navrhovateľ nemohol inak docieliť nápravu v zápise v rodnom liste, ako podaním návrhu na súd, pričom práve matka maloletého dieťaťa dala príčinu na podanie takéhoto návrhu, keď ona sa správala v rozpore s dobrými mravmi, ba dokonca so Zákonom o rodine, keď nedodržala manželskú povinnosť byť verná manželovi, počas manželstva súložila s iným mužom a s týmto otehotnela. V tejto súvislosti je tak poukazovanie na správanie sa navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi zo strany matky maloletého dieťaťa absurdné, a to zvlášť keď poukazuje na tie okolnosti, na ktoré poukazuje. Nie je nič nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi na odstrihnutí nechta malému dieťaťu za účelom testov DNA, pričom aj testy DNA s týmto počítajú, keď vo svojom návode uvádzajú postup ako dieťaťu odobrať vzorku na testy DNA. To, že sa mal navrhovateľ správať k matke maloletého dieťaťa v manželstve nepekne, a že mal byť neplodný, nebolo v konaní preukázané a za účelom rozhodnutia o trovách konania je neúčelné a nehospodárne toto dokazovať. Okrem toho, pokiaľ by sa aj navrhovateľ správal spôsobom, ktorý matka maloletého dieťaťa uvádzala, teda že chodil von s kamarátmi, písal si s inými ženami, bol s kamarátkou vonku, tak toto nie je správanie, ktoré by bolo vhodným zo strany manžela k manželke, no nie je takej intenzity, že by bolo rozporným s dobrými mravmi a zároveň odôvodňujúcim nepriznanie trov navrhovateľovi za situácie, keď ho matka maloletého dieťaťa podviedla a splodila počas manželstva dieťa s iným mužom. V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. určil súd matke maloletého dieťaťa lehotu na plnenie do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku o náhrade trov konania navrhovateľa podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovoláva sa aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.. Podľa nej by bolo nespravodlivé, aby ona ako matka maloletého dieťaťa, ktorá je samoživiteľka, na materskej dovolenke uhrádzala navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, keď sa týmto trovám dalo predísť, ak by s ňou navrhovateľ pred podaním návrhu komunikoval. Mohli sa na podaní návrhu dohodnúť spoločne a navrhovateľ nemusel byť zastúpený advokátkou. On však konal bez jej vedomosti a ona nedala podnet na vznik tohto sporu. Okrem toho už samotné konanie, ktoré nemá charakter sporového konania a neuplatňuje sa tu princíp úspechu a neúspechu, je dôvodom aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p.. Konanie bolo v záujme všetkých účastníkov konania a nedalo sa mu mimosúdne predísť. V tomto smere nepovažuje matka maloletého dieťaťa ani trovy právneho zastúpenia navrhovateľa za trovy účelne vynaložené, pričom účastníkovi konania možno priznať len náhradu takých trov, ktoré účelne vynaložil. Pozícia navrhovateľa v konaní bola taká jednoznačná, že musel očakávať plný úspech vo veci a ona sama s návrhom súhlasila, voči nemu nič nenamietala a nič nerozporovala. Zastúpenia navrhovateľa advokátom na pojednávaní bolo tak nadbytočné. Matka maloletého dieťaťa ďalej poukázala na to, že otázka vernosti, ktorou súd prvej inštancie tiež odôvodňoval svoje rozhodnutie o náhrade trov konania, je otázkou, ktorú má súd skúmať v konaní o rozvod manželstva. Táto otázka nemohla byť ani predmetom dokazovania v tomto konaní. Ďalej matka maloletého dieťaťa poukázala na to, že navrhovateľom bola pred vstupom do manželstva oklamaná, keď jej pravdivo neuviedol svoj zdravotný stav, že trpí nevyliečiteľnou fimózou, v dôsledku čoho je neplodný. Navrhovateľ tak hrubo porušil ustanovenia Zákona o rodine. Nakoniec matka maloletého dieťaťa poukázala na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania neskúmal majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania. Tu poukázala na majetkové pomery navrhovateľa, ktorý zarába v čistom 1.700,- eur mesačne, má byt, nemá pôžičky a úvery, má osobný automobil i úspory. Na rozdiel od neho ona má jediný príjem rodičovský príspevok 203 eur mesačne, všetky výdavky na maloletú dcéru platí sama, nemá na ňu určené výživné, nemá žiadne akcie ako uvádzal navrhovateľ a vlastní len malý pozemok, ktorý dostala darom od rodičov. Ak by mala zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, ocitla by sa tak v závažnej sociálnej i majetkovej situácii, že môže byť ohrozené zabezpečenie jej nutných životných potrieb i potrieb jej maloletého dieťaťa. Naopak, pre navrhovateľa nepriznanie náhrady trov konania nebude mať nepriaznivý dopad. 3. Navrhovateľ sa k odvolaniu matky maloletého dieťaťa vyjadril tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania považuje za zákonné a spravodlivé. Nápravu v rodnom liste maloletej X. D. nemohol docieliť inak ako podaným návrhom na zapretie svojho otcovstva. Správanie matky maloletého dieťaťa považuje za nemorálne, keď táto mu bola krátko po uzatvorení manželstva neverná a v konaní bolo preukázané, že nie je otcom jej maloletého dieťaťa. Náklady na svoje právne zastúpenie považuje za účelne vynaložené a konaniu sa dalo predísť len tak, že by matka maloletého dieťaťa neporušila svoju povinnosť vernosti. Poukázal na to, že jeho príjem v roku 2015 bol v čistom 1.170 eur mesačne a od 1.1.2016, od kedy zmenil druh a miesto zamestnania, je jeho príjem len 992 eur mesačne v čistom. Keďže začal pracovať mimo bydliska vzrástli mu výdavky na ubytovanie i dopravu do zamestnania. Vlastnil motorové vozidlo, ktoré však malo 15 rokov a už ho predal. Na druhej strane sú majetkové pomery matky maloletého dieťaťa oveľa lepšie ako jeho. K 1.1.2015 mala vo VÚB banke na svoje meno vedené akcie v hodnote 57.000,- eur, vlastnila byt v Dobrej Nive a pozemok v Banskej Bystrici. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil. 4. Po vydaní napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a po podaní odvolania matkou maloletého dieťaťa došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len „CMP“/, ktoré nahradili zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie v prejednávanej veci konal a rozhodoval. Napriek zmene právnej úpravy odvolací súd posudzoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktorého aplikácie sa vo veci rozhodovania o náhrade trov účastníkov domáha v odvolaní matka maloletého dieťaťa a ktoré v zásade nemá ekvivalent v CMP, ktorý upravuje konanie vo veci zapretia otcovstva. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP v spojení s § 107 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania účastníkov je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny. 6. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V danej veci, kde konanie o zapretí otcovstva začalo na návrh navrhovateľa, bolo preto potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ako to aj správne v odôvodnení rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa a určil, že navrhovateľ nie je otcom maloletej X. D. Q., nar. XX.XX.XXXX vo Zvolene z matky Mgr. G. Q., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v N. nad Hronom. Navrhovateľ bol teda v tomto konaní plne úspešný a mal tak právo, podľa uvedené ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., na náhradu trov konania, ktoré v konaní vynaložil účelne na uplatňovanie svojho práva. 7. Matka maloletého dieťaťa, ktorej súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa, sa v otázke náhrady trov konania domáhala aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a tiež tvrdila, že trovy právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ platil nie sú trovami vynaloženými účelne a nemožno mu preto priznať ich náhradu. 8. Pokiaľ ide o účelnosť trov konania, ktoré navrhovateľ vynaložil na svoje právne zastúpenie v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na to, že ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní. Samotná skutočnosť, či sa účastník dá v konaní zastúpiť, je na voľbe samotného účastníka. Ak účastník nemá skúsenosti z konania pred súdmi, nemá právnické vzdelanie a nemá tak povedomie o svojich procesných právach a povinnostiach ani o hmotnoprávnych súvislostiach svojej veci, nie je ničím prekvapujúcim, že sa nechá v konaní zastúpiť kvalifikovaným zástupcom, advokátom a to aj v takej veci ako je zapretie jeho otcovstva k maloletému dieťaťu, ktorý návrh matka maloletého dieťaťa nerozporuje. V dôsledku toho aj trovy vynaložené na takéto zastúpenie účastníka konania musia byť v zásade považované za účelne vynaložené. 9. Čo sa týka aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, odvolací súd dospel k záveru, že aplikácia tohto ustanovenia by v tejto veci nebola namieste a to z dôvodov, ktoré dostatočne vysvetlil vo svojom napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie. 10. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. 11. Predpokladom použitia § 150 ods. 1 O.s.p. je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu vo výnimočných, osobitných prípadoch nepriznať alebo znížiť trovy konania, resp. ich náhradu. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. 12. Dôvody, ktoré matka maloletého dieťaťa uvádzala ako dôvody pre aplikáciu ustanovenia§ 150 ods. 1 O.s.p. nie sú podľa odvolacieho súdu takej výnimočnej povahy, aby v konaní úspešnému navrhovateľovi nebola priznaná náhrada trov konania, ktoré účelne vynaložil pri uplatňovaní svojho práva v konaní. Správanie a konanie navrhovateľa, ktoré opisuje vo svojom odvolaní matka maloletého dieťaťa, a teraz bez ohľadu na to, či toto bolo aj preukázané, nie je dôvodom, ktorý by ospravedlňoval konanie matky maloletého dieťaťa, ktorá porušila sľub vernosti navrhovateľovi ako manželovi, keď počas trvania manželstva mala pomer s iným mužom a počala s ním dieťa. Skutočnosť nevery matky maloletého dieťaťa nemusí byť pritom v tomto konaní nijako osobitne dokazovaná. Sama vyplynula z tej skutočnosti, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ nie je otcom maloletého dieťaťa matky, ktoré bolo splodené počas trvania manželstva. Nie je žiadny rozumný dôvod, prečo by konajúci súd nemohol na takúto skutočnosť prihliadnuť pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v rámci zvažovania prípadnej aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p., tak ako to urobil súd prvej inštancie. 13. Odvolací súd sa ani nedomnieva, že by povinnosť matky maloletého dieťaťa nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej sume 284,76 eur podstatne zasiahli do schopností a možností matky zabezpečovať jej nevyhnutné životné potreby, či potreby maloletého dieťaťa. V konaní sama matka maloletého dieťaťa priznala, že predala garsónku za kúpnu cenu 10.000,- eur a bývanie má teraz zabezpečené v rodinnom dome vo vlastníctve svojej matky. Napriek skutočnosti, že je v súčasnosti s maloletým dieťaťom na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je len rodičovský príspevok, má tak matka maloletého dieťaťa podľa odvolacieho súdu k dispozícii peňažné prostriedky, z ktorých môže poľahky nahradiť navrhovateľovi uvedené trovy konania. 14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľa podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e je p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).