Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/174/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815216963 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815216963.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: X., zastúpeného X. proti žalovanej: S., o zaplatenie 2.468,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. januára 2016, č.k. 4C/332/2015-86, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že mal preukázané, že dňa 07.03.2013 uzavrela spoločnosť N. (právny predchodca žalobcu) so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 155,20 eur (účelový/úhrada tovaru). Súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti N. Listom zo dňa 29.06.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú k splateniu celého úveru - sumy 2.558,82 eur, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Spoločnosť N. splnomocnila plnomocenstvom zo dňa 31.05.2014 X., aby za ňu konala vo všetkých právnych a iných záležitostiach. Oznámením o postúpení pohľadávky, Predžalobnou výzvou a oznámením o prevzatí právneho zastúpenia zo dňa 18.09.2015 oznámila X. žalovanej, že pohľadávky postupcu, vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013, boli na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013 postúpené na žalobcu. Zároveň bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.491,71 eur, najneskôr do 7 dní odo dňa odoslania tejto výzvy. Na výzvu súdu, aby žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok, uzavretú medzi postupcom N. a žalobcom zo dňa 18.03.2013 (dátum uvedený v Oznámení o postúpení pohľadávky) na preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu a postúpenia predmetnej pohľadávky, keď v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015 sa uvádza dátum Zmluvy o postúpení pohľadávky 18.03.2013, ale k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 29.,6.2015 a N. svojou výzvou zo dňa 29.06.2015 ako veriteľ vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu, a keď navyše v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015 sa uvádza číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, ale na predmetnej úverovej zmluve je uvedené jej číslo XXXXXXXXXX, a teda nie je zrejmé, či ide o postúpenú pohľadávku z totožnej zmluvy, žalobca nereagoval. Z Oznámenia X. o postúpení pohľadávky zo dňa 18.09.2015 adresovaného žalovanej, vyplýva, že pohľadávky postupcu N., vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 07.03.2013, boli postúpené na žalobcu na základe zmluvy zo dňa 18.03.2013. Z ďalších doložených listín však súd zistil, že k zosplatneniu predmetného úveru došlo dňa 29.06.2015 (Výpis čerpania, splátok a úhrad) a že listom z rovnakého dňa (29.06.2015) spoločnosť N. vyzvala žalovanú k splateniu celého predmetného úveru. Vo výzve nie je zmienka o postúpení predmetnej pohľadávky inému veriteľovi, ale je v nej obsiahnuté upozornenie, že ak dlžnú čiastku žalovaná nezaplatí, spoločnosť N. pristúpi k vymáhaniu tejto pohľadávky prostredníctvom procesného konania za účelom vydania rozhodnutia, ktoré by bolo titulom pre exekúciu. Existuje teda rozpor medzi údajom o dátume uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok uvedeným v Oznámení o postúpení pohľadávok (18.03.2013), keď Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa 07.03.2013 (a jej súčasťou podľa tvrdenia žalobcu bola dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXX, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany žalovanej) a ďalším postupom N. ako veriteľa žalovanej pohľadávky v podobe zosplatnenia pohľadávky dňom 29.06.2015 a jeho výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 29.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že k postúpeniu predmetnej pohľadávky zrejme nemohlo dôjsť dňa 18.03.2013, tak ako je uvedené v Oznámení o postúpení pohľadávky, na ktoré sa žalobca odvoláva, a na základe ktorého zakladá svoju aktívnu vecnú legitimáciu. V konaní tak zostalo sporné a nepreukázané, či a kedy vlastne došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky, či splatnej pohľadávky alebo pohľadávky splatnej i v budúcnosti, a či bolo žalovanej oznámené postúpenie pohľadávky správne. S ohľadom na to, že žalobca uplatňuje právo zo spotrebiteľskej zmluvy, súd má v rámci poskytovanej súdnej ochrany spotrebiteľovi oprávnenie skúmať i platné postúpenie pohľadávky a tiež to, či postúpením pohľadávky nedošlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka), čo môže uskutočniť len pri predložení zmluvy ako písomného právneho úkonu. Preto súd vyzval žalobcu na predloženie príslušnej Zmluvy o postúpení na preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie, ale žalobca na výzvu súdu nereagoval a príslušnú zmluvu nedoložil. Podľa názoru súdu prvej inštancie za stavu, že dlžník, ktorému pôvodný veriteľ (postupca) oznámil, že došlo k postúpeniu jeho pohľadávky na tretiu osobu (postupníka), dobrovoľne neplnil postupníkovi, a že splnenie dlhu je predmetom súdneho konania, je postupník aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky len v prípade, ak zmluva o postúpení pohľadávky existuje, je platná a na jej základe skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky na postupníka. V prípade, že zmluva o postúpení pohľadávky neexistuje alebo je neplatná, postupník sa nestal majiteľom pohľadávky, a teda ani veriteľom dlžníka, teda táto osoba nie je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom má súd rozhodnúť. Ak sú v tomto prípade dôvodné pochybnosti súdu o tom, či medzi N. a žalobcom bola vôbec uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, a kedy, a či na základe nej došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky a v akom rozsahu, je žalobca povinný predložiť relevantný dôkaz, preukazujúci nadobudnutie pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však napriek výzve súdu príslušnú Zmluvu o postúpení pohľadávok nepredložil. Súd prvej inštancie preto zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore ako nositeľa hmotnoprávneho vzťahu z úverového vzťahu, ktorý je predmetom konania. 2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že predmetnej žalobe vyhovuje v rozsahu podaného odvolania, prípadne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. d), f) a § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Uviedol, že sa nestotožňuje s týmito závermi súdu prvej inštancie (ktoré označil v odvolaní písmenami „E/“ a „F/“): „E/ Keďže žalobca právne relevantným spôsobom nepreukázal aj doručenie tohto oznámenia postupcu dlžníkovi, tak k preukázaniu vecne aktívnej legitimácie žalobcu by postačovalo predloženie konkrétnej zmluvy o postúpení pohľadávok. F/ Za tejto situácie však súd nemohol vo veci inak rozhodnúť ako žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní dostatočne nepreukázal.“ K tomu žalobca uviedol, že uniesol bremeno tvrdenia, keď v žalobe tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.“ a bremeno dôkazu uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje, že oznámenie bolo zaslané žalovanej na adresu, ktorú uviedla ako obsahovú náležitosť úverovej zmluvy. Žalobca si bol vedomý toho, že počas trvania zmluvných vzťahov môže dôjsť k zmene miesta zdržiavania dlžníka, a preto predvídavo k žalobe pripojil ako prílohu Oznámenie o postúpení pohľadávky. Ak teda konajúci súd žalobu spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovanej, nesporne najneskôr týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktorý bol prílohou žaloby. Ďalej sa žalobca v odvolaní zaoberal výkladom ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. IV. ÚS 403/2010-42 s tým záverom, že pri predložení poštového podacieho hárku je na mieste logický záver, ktorý vyplýva z kauzálnej reťaze dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon - Oznámenie o postúpení pohľadávky sa dostane do dispozičnej sféry žalovaného dlžníka. Žalobca k odvolaniu pripojil listinu označenú ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, datovanú 29.06.2015. 3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila. 4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný obsah odvolania, posudzovanie vecnej legitimácie strán sporu sa novou procesnou úpravou nezmenilo). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktorého dôvody sú správne (§ 387 ods. 2 CSP) a odvolací súd k tomu dopĺňa nasledujúce: 6. V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že veľká časť odôvodnenia odvolania žalobcu smeruje k preukazovaniu doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanej. Túto okolnosť však súd prvej inštancie neoznačil v rozsudku za spornú. Aj keď sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že žalovaná súdu uviedla, že jej táto listina nebola doručená, súd prvej inštancie doručenie oznámenia vôbec neskúmal, ani ho nepovažoval za potrebné skúmať, keďže porovnaním viacerých listín, predložených žalobcom (najmä Oznámenia o postúpení pohľadávky, Výpisu čerpania, splátok a úhrad, Výzvy právneho predchodcu žalobcu k splateniu celého úveru) zistil nezrovnalosti v tom, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky a v akom rozsahu a nadobudol pochybnosti aj o platnosti postúpenia pohľadávky a o tom, či postúpenie pohľadávky bolo v súlade s ustanovením § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, preto si od žalobcu vyžiadal zmluvu o postúpení pohľadávky, žalobca však na túto výzvu nereagoval. Napriek tomu, že táto časť argumentácie odvolateľa nemá súvislosť s odôvodnením napadnutého rozsudku, z odvolania ako celku je zrejmé, že odvolateľ vidí nesprávnosť rozsudku v tom, že súd prvej inštancie nepovažoval oznámenie o postúpení pohľadávky, spísané právnym predchodcom žalobcu (jeho právnym zástupcom) a adresované žalovanej, za dostatočný dôkaz o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu a v tomto zmysle odvolací súd toto odvolanie preskúmal. 7. Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa N. proti žalovanej, uplatňovaná v tomto konaní, bola riadne (a platne) postúpená a tiež nepreukázal rozsah postúpenia pohľadávky (či bola postúpená celá alebo len jej splatná časť, a ku ktorému dňu). Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. Ako však súd prvej inštancie správne dodal, platí to len vo vzťahu k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej strane a dlžníkom na strane druhej. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, pričom z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č.k. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012. 8. V tomto prípade sa preskúmania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožadoval dlžník - žalovaná, ale konajúci súd prvej inštancie za účelom overenia žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. Táto požiadavka bola odôvodnená skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania, ktoré u konajúceho súdu prvej inštancie dôvodne vyvolali pochybnosti o platnosti postúpenia pohľadávky a o jeho rozsahu. Konkrétne v oznámení o postúpení pohľadávky (z 18.09.2015) právny predchodca žalobcu (v jeho mene právny zástupca) uviedol dátum uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.03.2013 (v tom čase ešte nebola splatná ani prvá splátka úveru poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX), pričom ten istý právny predchodca žalobcu listom z 29.06.2015 vyzval žalovanú na splatenie celého úveru na jeho účet bez toho, aby v tomto liste poukázal na postúpenie pohľadávky žalobcovi. Sporné bolo aj to, aká časť pohľadávok právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej mala byť predmetom postúpenia, keď v oznámení o postúpení pohľadávky je uvedené číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXXX, kým v zmluve, ktorú predložil žalobca súdu, sa uvádza číslo zmluvy XXXXXXXXXX (žalobca to síce v žalobe vysvetlil tak, že súčasťou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX bola aj dohoda o uzatvorení úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. XXXXXXXXXX, avšak na písomnom vyhotovení zmluvy, predloženom súdu, sa takéto číslo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nevyskytuje, preto oprávnene považoval súd prvej inštancie za potrebné preskúmať, čo vlastne bolo predmetom postúpenia). Za tohto stavu bolo úplne namieste, že súd prvej inštancie požadoval od žalobcu preukázanie jeho aktívnej vecnej legitimácie predložením zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca však napriek výslovnej výzve súdu prvej inštancie, v ktorej súd dokonca vysvetlil nielen skutkové, ale aj právne dôvody tejto výzvy, teda, že ide o preukázanie aktívnej legitimácie (čo je možné v podstate považovať za nepriame poskytnutie predbežného právneho posúdenia), zostal nečinný. 9. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. V danom prípade správne súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dospel k záveru, že kvôli pochybnostiam o postúpení pohľadávky, vyplývajúcim z listín predložených žalobcom, je potrebné pre preukázanie aktívnej legitimácie žalobcu predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky (pohľadávok). Keďže žalobca na výzvu súdu prvej inštancie túto zmluvu nepredložil, správne súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. 10. Žalobca k odvolaniu priložil listinu označenú ako Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, datovanú 29.06.2015. Odvolací súd k tomu uvádza, že tak O.s.p., aj CSP pripúšťajú nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba výnimočne a v obmedzenom rozsahu. Odvolateľ zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, ale neurobil tak. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže odvolací súd vziať do úvahy. Naopak, dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu byť zohľadnené v odvolacom konaní, aj keď neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, sú charakteristické tým, že sa viažu na konkrétne vymedzené procesné situácie. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. išlo o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ďalej také, ktorými má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, také, ktoré účastník konania bez svojej viny nemohol označiť, alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa a napokon také, ktoré odvolateľ nepredložil preto, lebo nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 o dôkaznej povinnosti. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade žalobca v odvolaní neuviedol, či ním priložená listina má okrem aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preukazovať nejakú vadu konania pred súdom prvej inštancie, a či (a z akých dôvodov) túto listinu nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Bez uvedenia relevantných skutočností žalobcom (a prípadne predloženia dôkazov o nich) nemožno dospieť k záveru, že by táto listina spĺňala niektorú z podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., resp. § 366 CSP. Táto listina sa netýka ani podmienok konania (aktívna vecná legitimácia nepatrí medzi podmienky konania), ani vecnej príslušnosti súdu, obsadenia súdu alebo vylúčenia sudcu, ani sama osebe nepreukazuje žiadnu vadu konania pred súdom prvej inštancie (odvolací súd preskúmaním odvolacích dôvodov nezistil žiadnu vadu konania). Žalobca nepreukázal, že by túto listinu nemohol predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a pokiaľ ide o poučenie o dôkaznej povinnosti, zo spisu vyplýva, že toto poučenie súd prvej inštancie žalobcovi poskytol v predvolaní na pojednávanie a potom poučil prítomných účastníkov konania aj priamo na pojednávaní (pričom je vecou žalobcu, že sa na pojednávaní nezúčastnil). Preto odvolací súd nemohol na uvedenú listinu, predloženú žalobcom až v odvolacom konaní, prihliadať. 11. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, ktorá však bola v odvolacom konaní nečinná, teda jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).