KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Trenčín24. 10. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/63/2016 z 24. 10. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. októbra 2016, sp. zn. 6CoP/63/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3815217517.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/63/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217517
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815217517.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. D., nar.
XX.XX.XXXX zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky -
V. D., nar. X.XX.XXXX, bytom R., S. XX/X a otca - M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. republika, T. I.
na I., C. XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného , o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 10. mája 2016, č.k. 9P/60/2015-60, takto

r o z h o d o l :

1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh otca na zníženie výživného
zamietol.

2. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 2,3,5 § 75 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine .

3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa
30.10.2015 domáhal zmeny rozsudku , zníženia výživného zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100
eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že mesačne platí výživné 100 až 200 eur, ubytovanie 3000 Kč,
stravovanie 4000 Kč, úver Štátneho fondu bývania vo výške 160 euro mesačne, exekútorovi 3000 Kč a
1500Kč, za telefón 500 Kč. Má dlhodobé zdravotné problémy , ale nemôže ísť na operáciu kvôli vysokým
výdavkom. V ďalšom podaní uviedol, že exekútorovi platí 2000 Kč, a 1500 Kč, nájomné 7000 Kč, a
za stravu 4000 Kč. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca
maloletého bola určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza 12P86/2013 zo dňa 9.1.2014 dohodou
rodičov na sumu 200 eur mesačne, pričom matka maloletého poberala invalidný dôchodok vo výške
261,80 eur mesačne v čistom, bývala tiež v prenájme, za ktorý platila mesačne 225 eur. Otec maloletého
mal čistý mesačný príjem vo výške 15516,25,-Kč, býval s priateľkou. Priateľka otca dosahovala
príjem vo výške 12000 Kč . Maloletý M. navštevoval 7.ročník základnej školy. V súčasnosti je otec
zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako pri poslednom určení výživného, pričom dosahuje čistý
mesačný príjem vo výške 15125 Kč . Pomery na strane otca sa nezmenili. Otcovi sú z príjmu vykonávané
zrážky na výživné vo výške 11.038 Kč / exekúcie + bežné výživné/, ďalej platí súdne zrážky 2841 a 2616
spolu 5400 Kč. Po vykonaní zrážok je príjem otca vo výške 7952 Kč. Platí na nájomnom 3000 Kč zo
sumy 6000 Kč, na stravu prispieva sumou 4000 Kč. Tiež si platí mesačne telefón vo výške 1000 KČ,
niekedy to býva aj 500 KČ. S priateľkou N. R. mesačne platia SIPO 1895 KČ na polovicu. Matka
maloletého je na invalidnom dôchodku. Maloletý M. navštevuje základnú špeciálnu školu v Handlovej.
Je alergický na mliečne výrobky, čo si vyžaduje diétu. Maloletý má akné, na čo mu matka kupuje



lieky mesačne za 10,90 eur. Platí mu mesačne internet 12,45 eur, oblečenie. Maloletý bol prijatý do
prvého ročníka Spojenej školy Kalinčiaka - odborné učilište, kde bude potrebovať spolu 140 eur, na
potravinársky preukaz 15 eur, biele nohavice 30 eur, biele tričká 15 eur, zdravotné topánky 30 eur,
na cestovné 30 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní , preto matka
musela vymáhať výživné prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
V čase, keď si otec neplnil vyživovaciu povinnosť/ od januára 2015/ , si musela matka požičiavať.
Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 275,90 eur. Z hľadiska skutkových zistení bolo pre
rozhodnutie o návrhu otca maloletého rozhodné posúdenie toho, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá
by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky a odôvodnených potrieb
maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k výrazným zmenám došlo na strane maloletého,
ktorý je o dva roky starší, bola mu zistené alergia na kravské mlieko a na rozdiel od posledného určenia
výživného je prijatý na strednú školu, kde nastúpi v septembri 2016. S týmito zmenami sa zvýšili
náklady na základné životné potreby maloletého, akými sú stravovanie, ošatenie, lekárska starostlivosť
a vzdelávanie. Na strane matky k výrazným zmenám nedošlo, keďže rovnako ako pri poslednom určení
výživného má z invalidného dôchodku približne rovnaký príjem. K zmenám nedošlo na strane povinného
otca, ktorému je v podstate z rovnakej mzdy ako pri poslednom určení výživného strhávané exekučne
zameškané výživné, ktoré neplnil riadne v roku 2015. Na neplnenie vyživovacej povinnosti však nemal
rozumný dôvod ako to vyplýva z jeho mzdového listu, resp. ak sa zadlžoval , aby si zvyšoval svoju životnú
úroveň, ide o výdavky , na ktoré súd nemôže podľa zákona prihliadať. Situáciu, keď sú otcovi exekučne
zrážané splátky záväzkov a dlžné výživné si teda privodil svojim zavineným konaním , na ktoré súd
nemohol prihliadať. Pri určovaní schopností a možností povinnej osoby nemožno vychádzať len z príjmu
zo závislej práce, ale aj z príjmu, ktorý môže povinná osoba dosahovať primeraným trhovým využitím
svojho majetku. Vychádzajúc z uvedeného súd považoval návrh otca maloletého na zníženie výživného
za nedôvodný, a to s ohľadom na prirodzený nárast nákladov na hradenie základných životných potrieb
maloletého a na to, že otec maloletého si reálne zníženie svojich príjmov výkonom exekúcií spôsobil
sám.

4. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že okresný
súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že mesačné náklady otca sú postačujúce na bežné živobytie. Po
zaplatení exekučných zrážok, nájomného, stravy , paušálu , SIPO, nezostanú otcovi finančné prostriedky
na úhradu splátok úveru v Českej sporiteľni vo výške 2.500,-Kč, ŠTRB vo výške 160,- eur , JET Money vo
výške 2.800,-Kč. Súčasne musí zaplatiť úver, ktorý prevzal Exekútorský úrad Klatovy vo výške 9.200,-Kč.

5. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Uviedla, že otec sa s maloletým M. nestretáva, riadne a včas neplatí výživné , ktoré je matke zasielané
súdnym exekútorom v rôznych sumách. Otec má dlh na výživnom vo výške 1.800,- eur. Maloletý M.
nastúpi v septembri 2016 do 1. ročníka Strednej odbornej školy v Prievidzi , odbor cukrár, s čím sú
spojené zvýšené výdavky. Matka má výdavky na maloletého v súvislosti s poškodeným chrupom a za
liečbu zaplatí 16 až 20,- eur ako i výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keď syn je alergik a
potrebuje antialergické spreje a bez laktózové mlieko.

6. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd, ako odvolací súd, podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ďalej
len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou , preskúmal
napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z.
„ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.

8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom
1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č.
161/2015 Z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „CSP“ /zák.č. 160/2015
Z.z./ .

9. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach
ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny
procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje.



10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

11. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval
za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

15. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny
a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť
a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich
zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a
zániku práva, na výživné.

16. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa
ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále
platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce
okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj
na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.

17. Zmena pomerov , môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik
ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena
v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení,
teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá
bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti
na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu.

18. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v
zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto
konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný
stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie
v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu
proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného,
je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký
by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru.



19. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej
povinnosti otca k maloletému M. bola určená rozsudkom zo dňa 09.01.2014 vo výške 200,- eur
mesačne . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva , že otec maloletého mal v tom čase príjem vo výške
15.516,25,-Kč a matka bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 261,80,- eur mesačne. V
súčasnosti dosahuje otec príjem vo výške 18.311,-Kč a matka vo výške 275,90,- eur /invalidný
dôchodok/.

20. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté dieťa vzrástli. Zohľadňujúc
príjmy, ako i výdavky, osobné a majetkové pomery oboch rodičov , dospel odvolací súd k záveru, že
okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného.

21. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a zhodne s názorom okresného
súdu dospel k záveru, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine . Z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplýva,
že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Pri výpočte čistej mesačne mzdy okresný
súd nepostupoval správne, keď vychádzal z príjmu otca po odpočítaní zrážok na základe súdneho
rozhodnutia ako i zrážok na výživnom. Tvrdenia otca, že vykonáva mesačné splátky úverov , pričom sú
mu exekučne vykonávané zrážky zo mzdy na výživnom , sú pri určení výšky výživného irelevantné .
Platenie výživného má prednosť pred ostatnými záväzkami otca. S poukazom na stály príjem otca , ako
i neplnenie si zákonnej povinnosti , keď otcovi vznikol dlh na výživnom, nie je možné túto skutočnosť
pričítať na ťarchu dieťaťa.

22. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd dostatočne
neprihliadal na jeho výdavky spojené s platením nájomného, telefón, splácanie úverov, je potrebné
konštatovať, že súd je povinný prihliadať len na nevyhnutné výdavky, ktoré má rodič. Súd nemôže
prihliadať na úvery a pôžičky, ktoré si rodič berie a ktoré by mohli byť na úkor platenia výživného .

23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného
súdu.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom
prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3815217517)

  1. 22. 2. 2016Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/5/2016 z 22. 2. 2016
  2. 10. 5. 2016Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 9P/60/2015 z 10. 5. 2016potvrdené
  3. 24. 10. 2016Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/63/2016 z 24. 10. 2016 (toto rozhodnutie)