Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217517 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815217517.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého M. D., nar. XX.XX.XXXX zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky - V. D., nar. X.XX.XXXX, bytom R., S. XX/X a otca - M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. republika, T. I. na I., C. XXXX, o návrhu otca na zníženie výživného , o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. mája 2016, č.k. 9P/60/2015-60, takto r o z h o d o l : 1. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . 2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : . Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie, návrh otca na zníženie výživného zamietol. 2. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 2,3,5 § 75 ods. 1, § 78 ods.1 Zákona o rodine . 3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že otec maloletého sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2015 domáhal zmeny rozsudku , zníženia výživného zo sumy 200,- eur mesačne na sumu 100 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že mesačne platí výživné 100 až 200 eur, ubytovanie 3000 Kč, stravovanie 4000 Kč, úver Štátneho fondu bývania vo výške 160 euro mesačne, exekútorovi 3000 Kč a 1500Kč, za telefón 500 Kč. Má dlhodobé zdravotné problémy , ale nemôže ísť na operáciu kvôli vysokým výdavkom. V ďalšom podaní uviedol, že exekútorovi platí 2000 Kč, a 1500 Kč, nájomné 7000 Kč, a za stravu 4000 Kč. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca maloletého bola určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza 12P86/2013 zo dňa 9.1.2014 dohodou rodičov na sumu 200 eur mesačne, pričom matka maloletého poberala invalidný dôchodok vo výške 261,80 eur mesačne v čistom, bývala tiež v prenájme, za ktorý platila mesačne 225 eur. Otec maloletého mal čistý mesačný príjem vo výške 15516,25,-Kč, býval s priateľkou. Priateľka otca dosahovala príjem vo výške 12000 Kč . Maloletý M. navštevoval 7.ročník základnej školy. V súčasnosti je otec zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa ako pri poslednom určení výživného, pričom dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 15125 Kč . Pomery na strane otca sa nezmenili. Otcovi sú z príjmu vykonávané zrážky na výživné vo výške 11.038 Kč / exekúcie + bežné výživné/, ďalej platí súdne zrážky 2841 a 2616 spolu 5400 Kč. Po vykonaní zrážok je príjem otca vo výške 7952 Kč. Platí na nájomnom 3000 Kč zo sumy 6000 Kč, na stravu prispieva sumou 4000 Kč. Tiež si platí mesačne telefón vo výške 1000 KČ, niekedy to býva aj 500 KČ. S priateľkou N. R. mesačne platia SIPO 1895 KČ na polovicu. Matka maloletého je na invalidnom dôchodku. Maloletý M. navštevuje základnú špeciálnu školu v Handlovej. Je alergický na mliečne výrobky, čo si vyžaduje diétu. Maloletý má akné, na čo mu matka kupuje lieky mesačne za 10,90 eur. Platí mu mesačne internet 12,45 eur, oblečenie. Maloletý bol prijatý do prvého ročníka Spojenej školy Kalinčiaka - odborné učilište, kde bude potrebovať spolu 140 eur, na potravinársky preukaz 15 eur, biele nohavice 30 eur, biele tričká 15 eur, zdravotné topánky 30 eur, na cestovné 30 eur mesačne, ZRPŠ 20 eur ročne. Otec si vyživovaciu povinnosť neplní , preto matka musela vymáhať výživné prostredníctvom Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. V čase, keď si otec neplnil vyživovaciu povinnosť/ od januára 2015/ , si musela matka požičiavať. Je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 275,90 eur. Z hľadiska skutkových zistení bolo pre rozhodnutie o návrhu otca maloletého rozhodné posúdenie toho, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopností, možností a majetkových pomerov otca, matky a odôvodnených potrieb maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k výrazným zmenám došlo na strane maloletého, ktorý je o dva roky starší, bola mu zistené alergia na kravské mlieko a na rozdiel od posledného určenia výživného je prijatý na strednú školu, kde nastúpi v septembri 2016. S týmito zmenami sa zvýšili náklady na základné životné potreby maloletého, akými sú stravovanie, ošatenie, lekárska starostlivosť a vzdelávanie. Na strane matky k výrazným zmenám nedošlo, keďže rovnako ako pri poslednom určení výživného má z invalidného dôchodku približne rovnaký príjem. K zmenám nedošlo na strane povinného otca, ktorému je v podstate z rovnakej mzdy ako pri poslednom určení výživného strhávané exekučne zameškané výživné, ktoré neplnil riadne v roku 2015. Na neplnenie vyživovacej povinnosti však nemal rozumný dôvod ako to vyplýva z jeho mzdového listu, resp. ak sa zadlžoval , aby si zvyšoval svoju životnú úroveň, ide o výdavky , na ktoré súd nemôže podľa zákona prihliadať. Situáciu, keď sú otcovi exekučne zrážané splátky záväzkov a dlžné výživné si teda privodil svojim zavineným konaním , na ktoré súd nemohol prihliadať. Pri určovaní schopností a možností povinnej osoby nemožno vychádzať len z príjmu zo závislej práce, ale aj z príjmu, ktorý môže povinná osoba dosahovať primeraným trhovým využitím svojho majetku. Vychádzajúc z uvedeného súd považoval návrh otca maloletého na zníženie výživného za nedôvodný, a to s ohľadom na prirodzený nárast nákladov na hradenie základných životných potrieb maloletého a na to, že otec maloletého si reálne zníženie svojich príjmov výkonom exekúcií spôsobil sám. 4. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že mesačné náklady otca sú postačujúce na bežné živobytie. Po zaplatení exekučných zrážok, nájomného, stravy , paušálu , SIPO, nezostanú otcovi finančné prostriedky na úhradu splátok úveru v Českej sporiteľni vo výške 2.500,-Kč, ŠTRB vo výške 160,- eur , JET Money vo výške 2.800,-Kč. Súčasne musí zaplatiť úver, ktorý prevzal Exekútorský úrad Klatovy vo výške 9.200,-Kč. 5. Matka v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že otec sa s maloletým M. nestretáva, riadne a včas neplatí výživné , ktoré je matke zasielané súdnym exekútorom v rôznych sumách. Otec má dlh na výživnom vo výške 1.800,- eur. Maloletý M. nastúpi v septembri 2016 do 1. ročníka Strednej odbornej školy v Prievidzi , odbor cukrár, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Matka má výdavky na maloletého v súvislosti s poškodeným chrupom a za liečbu zaplatí 16 až 20,- eur ako i výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keď syn je alergik a potrebuje antialergické spreje a bez laktózové mlieko. 6. Kolízny opatrovník sa písomne k podanému odvolaniu otca nevyjadril. 7. Krajský súd, ako odvolací súd, podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou , preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné. 8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 Z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „CSP“ /zák.č. 160/2015 Z.z./ . 9. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje. 10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné: 15. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. 16. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/. 17. Zmena pomerov , môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. 18. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru. 19. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletému M. bola určená rozsudkom zo dňa 09.01.2014 vo výške 200,- eur mesačne . Z odôvodnenia rozsudku vyplýva , že otec maloletého mal v tom čase príjem vo výške 15.516,25,-Kč a matka bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 261,80,- eur mesačne. V súčasnosti dosahuje otec príjem vo výške 18.311,-Kč a matka vo výške 275,90,- eur /invalidný dôchodok/. 20. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté dieťa vzrástli. Zohľadňujúc príjmy, ako i výdavky, osobné a majetkové pomery oboch rodičov , dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného. 21. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a zhodne s názorom okresného súdu dospel k záveru, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine . Z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplýva, že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil. Pri výpočte čistej mesačne mzdy okresný súd nepostupoval správne, keď vychádzal z príjmu otca po odpočítaní zrážok na základe súdneho rozhodnutia ako i zrážok na výživnom. Tvrdenia otca, že vykonáva mesačné splátky úverov , pričom sú mu exekučne vykonávané zrážky zo mzdy na výživnom , sú pri určení výšky výživného irelevantné . Platenie výživného má prednosť pred ostatnými záväzkami otca. S poukazom na stály príjem otca , ako i neplnenie si zákonnej povinnosti , keď otcovi vznikol dlh na výživnom, nie je možné túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. 22. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd dostatočne neprihliadal na jeho výdavky spojené s platením nájomného, telefón, splácanie úverov, je potrebné konštatovať, že súd je povinný prihliadať len na nevyhnutné výdavky, ktoré má rodič. Súd nemôže prihliadať na úvery a pôžičky, ktoré si rodič berie a ktoré by mohli byť na úkor platenia výživného . 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. 25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje výnimku. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).