Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6CoP/35/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219092 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815219092.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G., G., nar. XX.XX.XXXX, Z., nar. XX.XX.XXXX a D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, deti rodičov matky: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., Na Y. XXX/X-XX a otca : Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., S. koniec XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 5. februára 2016, č. k. 14P/69/2015-54, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh matky zamietol. 2. Právne vec posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods.1, 3 Zákona o rodine. 3. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného k maloletej G. na sumu 130,-EUR mesačne a k maloletým Z. a D. v sume po 110,- EUR mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa jej podstatne zvýšili náklady. Presťahovali sa a pri dlhoch, ktoré jej ostali po bývalom manželovi, ktoré vymáha exekútor, nájme, výdavkoch na školské potreby, iných výdavkoch, doučovanie, oblečenie, kozmetiku, lieky, pričom je t.č. práceneschopná , nestíha a musí si požičiavať. Maloletá G. jej bola zverená do opatery od novembra minulého roka. Matka poberá čiastočný invalidný dôchodok, prídavky na deti a pracuje v chránenej dielni. Od 2.11.2015 je práceneschopná, nakoľko má vážne zdravotné problémy, pre ktoré nemôže nastúpiť do práce a nájsť si lepšie platenú prácu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od posledného rozhodovania o výživnom sa zmenili pomery u maloletých detí aj na strane ich otca. Zmena pomerov maloletých vyplýva najmä z ich fyzického vývoja a s tým súvisiacim prirodzeným zvyšovaním rozsahu ich oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky. Dôvod na zvýšenie výživného by bol nepochybne u dvoch mladších detí, Z. a D., keďže od určenia výživného na tieto deti už uplynuli tri roky. U maloletej G. bolo výživné upravované naposledy pred 15 mesiacmi. Ako prípadné dôvody na zvýšenie výživného na jej strane, by prichádzali do úvahy zvýšené náklady na vzdelávanie maloletej, teda potreba doučovania z dôvodu prechodu na novú školu a náklady súvisiace s jej zhoršeným zdravotným stavom, zabezpečením nových okuliarov. Zmena pomerov otca maloletých nastala predovšetkým v tom, že od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, a ktorým bolo zároveň určené výživné na dve mladšie deti Z. a D., pribudla otcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže sa mu dňa 7.10.2014 narodila dcéra S.. Zároveň po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo určené aktuálne výživné na maloletú G. sa otcovi dňa 3.2.2016 narodila dcéra T.. V období po rozvode manželstva teda otcovi vznikli dve nové vyživovacie povinnosti. Uvedená zmena pomerov na strane otca je zásadná, keďže vyživovacia povinnosť otca ku všetkým jeho deťom je rovnocenná a ani jedno z detí nie je možné uprednostniť. Samozrejme, že výživné na konkrétne dieťa sa vždy určuje s prihliadnutím na rozsah jeho oprávnených potrieb v danom čase, avšak vždy v kontexte všetkých ostatných vyživovacích povinností daného rodiča. Porovnaním pomerov otca v čase určenia výživného na maloleté deti, teda v mesiaci marec 2013, resp. v prípade maloletej G. v mesiaci november 2014 možno konštatovať, že príjmy otca, resp. jeho majetková sféra sa nezväčšili natoľko, že by popri dvoch nových vyživovacích povinnostiach bolo v jeho možnostiach zároveň platiť vyššie výživné na predchádzajúce tri deti, bez toho, že by boli ohrozené oprávnené potreby dvoch maloletých detí, ktoré sa mu narodili po rozvode manželstva. Z uvedených dôvodov súd návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 4. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka maloletých detí a žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že zvýši výživné na maloletú G. zo sumy 80,- eur na sumu 100,- eur a na maloletého Z. a D. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne na každé dieťa. Uviedla, že od novembra 2015 je práceneschopná a poberá nemocenské dávky vo výške190,10,- eur mesačne, invalidný dôchodok vo výške 131,80,- eur mesačne a výživné 180,- eur. Z tohto príjmu spláca pohľadávku vo výške 100,20,- eur, pôžičku vo výške 55,- eur , stravné v škole v celkovej sume 93,- eur, družinu 6,- eur, nájomné 100,- eur, telefón 30,- eur, poistné 1650,- eur mesačne. Maloletá G. navštevuje 8-ročné gymnázium a matka maloletej uhrádza doučovanie z jazyka nemeckého vo výške 50,- eur mesačne ako i výdavky na zubný strojček. Otec maloletých detí dosahuje príjem vo výške 513,- eur/ pričom si privyrába predajom dreva a zajacov/ a býva v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, ktorá má tiež príjem a súčasne poberá výživné na najstaršieho syna vo výške 80,- eur a na ďalších dvoch synov 130,- eur. Priateľka otca je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,- eur, rodinných prídavkov vo výške 117,60 eur, daňového bonusu 40,- eur a súčasne má príjem z prenájmu domu 200,- eur. 5. Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol primerane zvýšiť výživné. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného na maloletého Z. a maloletú D. uplynuli X roky. Od tejto doby sa podstatne zvýšili každodenné potreby maloletých detí . Výživné na maloletú G. bolo určené v novembri 2014 , je študentkou 8- ročného gymnázia a má zvýšené výdavky súvisiace so štúdiom na strednej škole. 6. Otec v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedol, že býva v spoločnej domácnosti s družkou, ktorá má tri deti. Na najstaršieho syna poberá výživné vo výške 80,- eur, pričom výživné na ďalšie dve deti v celkovej sume otec týchto detí neuhrádza, preto je priateľka otca poberateľkou náhradného výživného. Otcovi pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k maloletej S. G., nar. XX.XX.XXXX a k maloletej T. G., nar. XX.XX.XXXX. I. S. sa narodila predčasne a výdavky na toto dieťa sú vo výške 20,- eur na lieky, 35,- eur plienky, mlieko 20,- eur, oblečenie 20,- eur, ortopedickú obuv 60,- eur, strava 40,- eur. Rovnako majú výdavky na maloletú T., ktorej od narodenia kupujú umelú výživu. Pred narodením zakúpili pre dieťa kočík vo výške 150,- eur, vaničku 10,- eur, prebaľovací pult 15,- eur, plienky 35,- eur, kozmetika 10,- eur, sušené mlieko Hipp3-90,- eur, fľašky na čaj a mlieko 16,- eur. Priateľka otca je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,- eur a rodinných prídavkov vo výške 117,6 eur. Namietal, že s drevom nepodniká a zajace má pre vlastnú spotrebu a tieto dá i maloletým deťom do Prievidze. Matke maloletých detí zakúpil potraviny a okrem výživného jej prispel sumou 10,- eur. Príjem otca je vo výške 513,- eur, pričom mesačne uhrádza hypotéku na dom vo výške 260,- eur, pôžičky 450,- eur, drevo a uhlie 900,- eur raz ročne, výživné 180,- eur, inkaso 83,- eur, plyn 15,- eur, kozmetiku a hygienické potreby 50,- eur, poistka na dom, smeti a dane v celkovej sume 114,62 eur. Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý je zamestnaný v bani T. a dosahuje mesačná príjem 700,- eur a prispieva na chod domácnosti. Tak ako otec i matka si zakúpila byt na hypotéku. Matka býva v spoločnej domácnosti s priateľkom a 3 maloletými deťmi. Priateľ matky prispieva na výživu na svoje deti maloleté deti. Otec žije s priateľkou, pričom v spoločnej domácnosti s nimi žije 5 maloletých detí. Okrem toho otec prispieva na výživu ďalších 3 maloletých detí. 7. Krajský súd ako odvolací súd podľa § 34 Civilného sporového poriadku / z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z. „ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky je nedôvodné. 8. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č. 161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ / zák.č. 160/2015 Z.z./. 9. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje. 10. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 11. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. 12. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 13. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Krajský súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom , ktorý považoval za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné: 15. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. 16. V zmysle Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. treba vec posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1,2 cit. zákona, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj na strane povinného / ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/. 17. Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. 18. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny. Následkom princípu proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného, je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru. 19. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej G. bola určená rozsudkom zo dňa 12.11.2014, č.k. 9P/62/2014-19 vo výške 80,- eur mesačne a k maloletým deťom G., Z. a D. rozsudkom zo dňa 04.03.2013, č.k. 17C/98/2012-38. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva , že otec v roku 2013 dosahoval príjem vo výške 453,60,- eur a matka poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 123,- eur a mzdu vo výške 289,- eur. V súčasnosti dosahuje otec príjem vo výške 513,- eur a matka vo výške 338,77 eur. Od októbra 2015 je matka poberateľkou nemocenských dávok vo výške 190,- eur mesačne a poberá invalidný dôchodok vo výške 131,- eur. I keď sa od poslednej úpravy výživného príjem otca zvýšil, táto skutočnosť nie je dôvodom pre zmenu pôvodného rozhodnutia. 20. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté deti vzrástli. Zohľadňujúc príjmy, ako i výdavky, osobné a majetkové pomery oboch rodičov , dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného. Vyživovacia povinnosť otca ku všetkým jeho deťom je rovnocenná a ani jedno z detí nie je možné uprednostniť. Pribudli mu ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to k maloletej S. a k maloletej T.. I s vynaložením všetkého pracovného úsilia nie je možné od otca, pri jeho príjme vo výške 513,- eur a 5 vyživovacích povinnostiach požadovať, aby sa podieľal zvýšenou mierou na výžive maloletej G., Z. a Viktórie. 21. Nie je dôvodná námietka matky, že si otec privyrába predajom dreva a zajacov, keď tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané. Sám otec uviedol, že sa snaží matke pomôcť a to nákupom potravín, pričom zaslal matke sumu 10,- eur ako i vlastné domáce produkty. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. 24. Pokiaľ otec v písomne podanom odvolaní žiadal náhradu trov konania, odvolací súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP uvádza, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).