Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/897/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414223631 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4414223631.3 Rozhodnutie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky O. F., bytom G. nad C. č. XXX, proti odporcovi SAURON Group s.r.o., so sídlom Považská Bystrica, A. Hlinku 29/34, IČO: 46 489 886, právne zastúpený AK JUDr. Ondrejom Polákom, s.r.o. so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12, o zaplatenie sumy 120,- eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25. augusta 2015, č.k. 3C/117/2015-99, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľke sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 120,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 120,- eur a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 02.10.2014 zavolala na audiotextové číslo uverejnené v periodiku FRESH s tým, že ide o autiotextové číslo, ktoré bolo zámerne zmätočne umiestnené na ľavom okraji inzerátu s tým, že operátor na začiatku hovoru neuviedol, že ide o autiotextové číslo, hovor zámerne predlžoval, po výzve uviedol internetovú adresu s tým, že na nej aj tak nič nie je a za tento hovor v konečnom dôsledku zaplatila sumu 120,- eur spolu s DPH spoločnosti Orange. Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 451 ods. 1, 2 OZ a § 774, § 775 OZ. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka dňa 02.10.2014 vytočila telefónne číslo. V konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka vykonal hovor so zamestnancom odporcu. Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že jej úmyslom bolo uzatvoriť s osobou na druhej strane telefonickej linky, resp. s osobou, za ktorú koná zmluvu o sprostredkovaní, keďže z dokazovania vyplynulo, že na toto číslo volala preto, lebo si hľadala prácu a očakávala poskytnutie konkrétnej informácie o zamestnávateľovi alebo pracovnom mieste. Odporca síce uverejnil inzerát, avšak toto uverejnenie nemožno považovať za návrh na uzavretie zmluvy, pretože sa nejedná o adresovaný právny úkon. Samotná konateľka odporcu sa na pojednávaní vyjadrila tak, že odporca prácu nesprostredkováva, len poskytuje informáciu o voľných pracovných miestach a v rámci hovoru operátor navrhovateľke neponúkol konkrétne kontakty na konkrétnych manažérov. Z dôvodu, že oferta navrhovateľky nebola zo strany odporcu akceptovaná s poukazom na to, že navrhovateľke nebola poskytnutá žiadna informácia o konkrétnom voľnom pracovnom mieste, ale aj preto, že strany sa nedohodli na odplate, k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní preto nedošlo. Pokiaľ teda došlo k plneniu vo výške 120,- eur, toto bolo uskutočnené bez právneho dôvodu, a preto je odporca toto plnenie povinný navrhovateľke vydať v zmysle § 451 ods. 1 OZ o bezdôvodnom obohatení. Odporca v konaní nepreukázal, že obdržal menšiu sumu ako navrhovateľke spoločnosť Orange Slovensko, a.s. vyfakturovalo vo výške 120,- eur. Preto súd vychádzal z toho, že odporca dostal sumu 120,- eur a s poukazom na vyjadrenie spoločnosti Orange, a.s. v Bratislave, že v prípade, ak by navrhovateľka volala na akékoľvek číslo v rámci SR, nezaplatila by nič, keďže takéto hovory mala zahrnuté v účastníckom programe. V závere súd považoval tiež za potrebné uviesť, že konanie odporcu spočívajúce v uverejnení inzerátu, ktorý v ľuďoch vyvoláva predstavu o tom, že poskytovateľ služby sprostredkoval zamestnanie, sú v ňom použité rôzne typy písma, pričom informácie o výške ceny hovoru ako aj o tom, že v skutočnosti poskytovateľ služby nesprostredkoval zamestnanie, ale poskytuje informácie sú uverejnené výrazne menším ako drobným písmom možno kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku, ktorej požívanie v právnom štáte nemôže používať právnu ochranu a jej použitie je v rozpore s dobrými mravmi, čo samo o sebe zneplatní akúkoľvek zmluvu. Preto súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 120,- eur navrhovateľke, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zároveň o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke v konaní priznal náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v celom rozsahu zamietol s tým, že rozsudok súdu prvého stupňa považoval za nesprávny a nezákonný. Uviedol, že spoločnosť nezískala na úkor navrhovateľky žiadne bezdôvodné obohatenie. K návrhu sa písomne vyjadrili a v priebehu konania bola zistená vážna skutočnosť, ktorú súd prvého stupňa prehliadol a vôbec nevyhodnotil. Navrhovateľka priznala, že netelefonovala do spoločnosti a nežiadala informácie o pracovnom mieste na základe inzerátu v periodiku ako uvádzala v návrhu, ale telefonovala len na základe doporučenia svojej známej, ktorá jej udala aj telefónne číslo. Inzerát vôbec nečítala, neriadila sa údajmi uvedenými v tomto inzeráte, pretože inak by vedela, že cena za hovory uvedené 2 až 3,- eur za 1 min. s DPH a jedná sa len o informácie o voľných pracovných miestach. Spoločnosť má na takéto podnikanie všetky oprávnenia v podniká v súlade so zákonom. Prácu nesprostredkovávajú a ani takýto údaj neoznamujú. Preto je chybné stanovisko súdu prvého stupňa, ktorý vzťah medzi spoločnosťou a navrhovateľom označil za sprostredkovateľskú zmluvu podľa § 774 a nasl. OZ. Navrhovateľka telefonovala s ich operátom takmer hodinu, telefonát mohla kedykoľvek ukončiť, pričom o cene hovoru bola na začiatku informovaná, rovnako aj o tom, že ide o teletextové číslo. Súd prvého stupňa vôbec nezvládol právnu problematiku tohto drobného právneho prípadu tak, ako to predpokladá § 451 ods. 2 OZ, kde sú uvedené skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia. Ani jeden z týchto dôvodov naplnený nebol, a preto návrh je od začiatku nedôvodný a mal byť zamietnutý. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá uviedla, že na návrhu trvá, pričom tvrdenie odporcu odmieta. V inzeráte ponúkali sprostredkovanie práce, pričom na začiatku hovoru ju neupozornili, že ide o službu so zvýšenou hodnotou, teda o audiotextové číslo, pričom dokonca tvrdili, že províziu platí firma, ktorá ju zamestná. Charakter ich podnikania a úmysel jasne dokazujú časté a početné kontroly SOI vyrúbené pokuty ako i mnohé podnety zo strany podvedených spotrebiteľov. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom zároveň prípisom zo dňa 18.05.2016 vyzval účastníkov konania v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. a zároveň upovedomil, že odvolací súd v prejednávanej veci použije na posúdenie daného právneho vzťahu ust. § 420 OZ, ktorý pri doterajšom rozhodovaní použitý nebol, pričom dal možnosť účastníkom konania sa vyjadriť k možnému použitiu tohto ustanovenia zákona. Na túto výzvu reagoval odporca tak, že táto obchodná spoločnosť v celom rozsahu trvá na doterajších podnetoch týkajúcich sa skutkového stavu a trvá na tom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa vyplýva, že odporca uverejnil inzerát v mesačníku FRESH s dátumom vydania október 2014, v rámci ktorého je uverejnený inzerát s veľkými písmenami práca s uvedeným telefónneho čísla, brigády - Rakúsko - ČR, výroba sviečok (1.450,- eur/mes.) ubytovanie a strava zabezpečené, zber jabĺk, hrozna, šalátov, umývač riadu, pomocná sila, sklady s oblečením, farmy, výroba sušienok aj bez znalosti jazyka. Zároveň inzerát je v čierno ohraničenom rámčeku na žltom podklade, pričom v okolí veľkých písmen je drobným písmom uvedené, že záujemcovia majú možnosť volať každý pracovný deň od 19 hod. soboty do 17 hod., pričom cena volania sú 2 až 3,- eur za 1 min. s DPH. Rovnako je nepochybné a medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľka na takto uverejnený inzerát reagovala, pričom zatelefonoval na telefónne číslo uverejnené v časopise zo svojho telefónne čísla, pričom tento hovor trval podľa výpisu z hovorov 59 a 6 sekúnd a za tento hovor navrhovateľka zaplatila spoločnosti Orange Slovensko čiastku 120,- eur aj s DPH. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia vydala dňa 07.03.2014 predbežné opatrenie, na základe ktorej odporcovi spoločnosti SAURON Group, s.r.o. nariadila zastavenie obchodnej praktiky spočívajúcou v klamlivom opomenutí, keď kontrolovaný subjekt uverejňuje inzeráty s ponukou práce, v ktorých je informácia o cene hovoru za minúty zobrazená malým nečitateľným písmom a uvedená informácia vzbudzuje dojem, že sa jedná o bežné číslo niektorého operátora, pričom volanie na toto číslo má zvýšenú tarifu, ktorá vyvoláva podozrenie s naplnenia znakov nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakázaná a to až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní vo veci samej. Ako vyplýva z rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej inšpekcie so sídlom v Bratislave zo dňa 28.03.2014, ktorá nadobúda právoplatnosť dňa 09.04.2014 Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie vo veci námietok spoločnosti SAURON Group, s.r.o. proti predbežnému opatreniu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi zo dňa 07.03.2014, ktorým bolo spoločnosti nariadené zastavenie obchodnej praktiky spočívajúcej v zverejňovaní inzerátov v periodikách s ponukou práce, rozhodol tak, že Slovenská obchodná inšpekcia námietky spoločnosti SAURON Group zamietla a predbežné opatrenie potvrdila. Následne z rozhodnutia Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 26.03.2015 vyplýva, že spoločnosti SAURON Group bolo uložené pre porušenie povinnosti predávajúceho zistené dňa 06.10.2014 pri prešetrení spotrebiteľských podaní na Inšpektoráte SOI so sídlom v Prievidzi a to pre porušenie zákazu predávajúceho požívať nekalé obchodné praktiky uložená pokuta vo výške 2.000,- eur. Toto rozhodnutie podľa oznámenia Slovenskej obchodnej inšpekcie doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo. Súd prvého stupňa zhodnotil konanie medzi účastníkmi a zároveň daný právny nárok ako bezdôvodné obohatenie s čím sa odvolací súd nestotožňuje. Preto v náväznosti na túto skutočnosť potom odvolací súd upozornil z hľadiska správne zisteného skutkového stavu, že na posúdenie daného právneho vzťahu použije v odvolacom konaní ust. § 420 OZ, pričom na tento prípis odvolacieho súdu reagoval odporca tým spôsobom, že žiadal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a návrh zamietnutý. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou aj keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorý k tejto činnosti použila. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú. Ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb v zmysle § 420 OZ sú: 1. Porušenie právnej povinnosti 2. Vznik škody 3. Existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody 4. Zavinenie Existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 420 OZ musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pri dovodení zodpovednosti preukázaná. Prvým predpokladom zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, teda protiprávny úkon. Protiprávnym úkonom je konanie v rozpore s objektívnym právom, pričom nie je rozhodujúce o aké predpisy objektívneho práva, prípadne akého právneho odvetvia, či už ide o predpisy práva občianskeho, správneho alebo trestného. Občiansky zákonník tak vychádza z koncepcie tzv. generálneho deliktu, kedy každé proti právne konanie môže byť splnením za ďalších predpokladov deliktom. Občiansky zákonník teda nerozlišuje, či ide o porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu alebo porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Porušenie právnej povinnosti môže spočívať v konaní buď v aktívnom, pozitívnom alebo v opomenutí, pokiaľ existovala povinnosť určitým spôsobom konať. Porušenie právnej povinnosti ako predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti sa neprezumuje, ale musím byť poškodením preukázaný. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zo strany odporcu dochádza k porušenie právnej povinnosti na tom skutkovom základe, že napriek tej skutočnosti, že v prejednávanej veci je vydané predbežné opatrenie zo strany Obchodnej inšpekcie, na základe ktorej je nariadené spoločnosti zastavenie obchodnej praktiky spočívajúce v klamlivom opomenutí, keď kontrolovaný subjekt zverejňuje inzeráty s ponukou práce, v ktorých je informácia o cene hovoru za minútu zobrazená malým nečitateľným písmom a táto informácia vzbudzuje dojem, že sa jedná o bežné číslo niektorého operátora, čím sa jedná o naplnenie nekalej obchodnej praktiky s tým, že predbežné opatrenie nadobúda právoplatnosť dňa 09.04.2014 v tom istom čase odporca aj naďalej porušuje tento zákaz vydaný Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie a naďalej zverejňuje sporný inzerát v dôsledku čoho dochádza teda k porušeniu Smernice 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a zároveň dochádza k porušenie používaniu nekalej obchodnej praktiky čo je v rozpore s ust. § 7 ods. 1, § 2 písm. b/ ods. 1, § 21 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto podľa názoru odvolacieho súdu aj naďalej zverejňovaním ďalších inzerátov v ďalších periodikách a v čase, keď je vydané predbežné opatrenie zo strany správneho orgánu, dochádza k porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu tak ako to predpokladá ust. § 420 OZ. Rovnako v prejednávanej veci je nepochybné, že ďalším predpokladom všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vznik škody. Pojem škoda je vykladaný ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi. Občiansky zákonník rozlišuje škodu na veciach, na majetku a škodu na zdraví, pričom z prejednávanej veci dochádza ku škode na strane navrhovateľky v tom kontexte, že dochádza k zmenšeniu jej majetku, nakoľko bola povinná v dôsledku nekalej obchodnej praktiky zaplatiť telefónnemu operátorovi spoločnosti Orange sumu 120,- eur, čím došlo k zmenšeniu jej majetku a táto suma teda predstavuje vznik škody. Rovnako je nepochybné, že v prejednávanej veci bol naplnený aj tretí predpoklad občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou a škodou vrátane jeho rozsahu ako následkom, pričom v prípade pokiaľ by odporca ďalej nezverejňoval inzerát, v ktorom používal nekalé obchodné praktiky, nedošlo by k telefonátu zo strany navrhovateľky na telefónne číslo zverejnené odporcom a tým pádom by nedošlo ani k zmenšeniu majetku na strane navrhovateľky vo forme platby telefónnemu operátorovi. Je tu teda priama príčinná súvislosť medzi inzerátom zverejneným odporcom a úhradou, ktorú musela vykonať navrhovateľka v prospech telefónneho operátora, ktorá volala na toto telefónne číslo bez toho, aby si všimla, že sa jedná o autiotextové číslo, ktoré je spoplatnené inou tarifou ako keby volala na obyčajné telefónne číslo. Ďalším predpokladom občianskoprávnej zodpovednosti je zavinenie. Zavinenie je chápané ako psychický stav škodcu ako k vlastnému protiprávnemu konaniu, tak aj ku škode, ktorá je výsledkom tohto protiprávneho konania. Podľa prítomnosti rozumového, intelektuálneho a voľného určovacieho prvku sa rozlišuje medzi konaním úmyselným a nedbanlivostným, pričom o úmysel priamy ide vtedy, že svojim konaní môže škodu spôsobiť a spôsobiť ju chcel. O úmysel nepriamy ide vtedy, aby škodca vedel, že svojim konaním škodu spôsobiť môže a s týmto škodným následkom bol uzrozumený, že pre tento prípad nastane a v prípade vedomej nedbanlivosti škodcu vedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu, avšak bez primeraných dôvodov spoliehal sa na to, že jej ju nespôsobí. V prípade nedbanlivosti nevedomej škodca nevedel, že svojim konaním škodu spôsobiť môže napriek tomu, že podľa okolností predvídať by mal a mohol. Ods. 2 ďalej ustanovuje, že predpokladom zodpovednosti právnickej, či fyzickej osoby je protiprávne spôsobenie škody, ktorí sú jej zamestnancami s tým, že k škode došlo v rámci plnenia úloh právnickej, či fyzickej osoby a preto mal teda odvolací súd zato, že v prejednávanej veci boli splnené všetky štyri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom v náväznosti na ods. 2 cit. ustanovenia zákona je odporca zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľke v súvislosti s použitím nekalej obchodnej praktiky, ktorá mu bola zakázaná formou predbežného opatrenia zo strany obchodnej inšpekcie. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k záveru, že bol správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zistil, že je tu dôvod na vyplatenie sumy 120,- eur zo strany odporcu v prospech navrhovateľky, avšak z iného právneho titulu ako uzatvoril súd prvého stupňa, nakoľko odvolací súd posúdil nárok navrhovateľky ako nárok zo zodpovednosti za škodu po upozornení účastníkov konania na možné použitie tohto ustanovenia zákona za správneho zistenia skutkového stavu zo strany súdu prvého stupňa. Preto v konečnom dôsledku krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny aj keď z iných dôvodov potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnej navrhovateľke náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a z obsahu spisu jej ani trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .