Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19CoE/213/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607207043 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4607207043.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v exekučnej veci oprávneného D. G., so sídlom J., XX. S., pobočka P., proti povinnému L., s.r.o., naposledy sídlom G., C. č. XXX/XX, IČO XX XXX XXX, t. č. vymazaný z Obchodného registra, o vymoženie 3.816,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 2Er/2062/2008-19 zo dňa 16. marca 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a uložil oprávnenému D., povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. O. C., so sídlom exekútorského úradu v G., C. č. XX, trovy exekúcie v sume 88,23 Eur, do troch dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na ust. § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom v čase začatia exekučného konania § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.06.2007, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 08.06.2007, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 3.816,57 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie zo dňa 31.01.2007, č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, vydaného D.. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. O. C. so sídlom exekútorského úradu v G., dňa 03.07.2007. Dňa 25.01.2016 bol tamojšiemu súdu postúpený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 15.01.2016, ktorým navrhol, aby súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h ) Exekučného poriadku, pretože povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 17.03.2015, a v priebehu exekučného konania nedošlo k vymoženiu pohľadávky ani čiastočne pre nemajetnosť povinného. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 91,54 Eur. Súd prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra (www.orsr.sk) zistil, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 17.03.2015. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24. októbra 2014 súd zrušil povinnéhoú bez likvidácie. S povinným teda nie je možné v konaní pokračovať. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, nie je možné v konaní pokračovať ani s jeho právnym nástupcom. Keďže k zániku povinného došlo bez likvidácie, povinný nemal v čase svojho zániku žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 91,54 Eur, ktoré podrobne špecifikoval. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu sp. zn.: EX 1568/2007 súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatnenej sume 16,52 Eur, pretože predloženým spisom bolo preukázané doručovanie písomnosti v uplatnenej sume. Ďalej súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v uplatnenej sume 26,56 Eur za 8 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou 3,32 Eur, keďže predloženým exekučným spisom bolo preukázané vykonanie úkonov, za ktoré si súdny exekútor uplatnil paušálnu odmenu. Súd však nepriznal súdnemu exekútorovi hodinovú odmenu za úkony: vyhotovenie vyúčtovania trov exekúcie a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože to nie sú úkony účelne vynaložené na vykonanie exekúcie. Súdnemu exekútorovi tak bola priznaná časová odmena za čas účelne vynaložený na vykonanie exekúcie v sume 33,20 Eur (t.j. za 4 hod. a 35 min., s prihliadnutí na každú aj začatú hodinu). Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH z hotových výdavkov, pretože podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie sa o daň z pridanej hodnoty zvyšuje len odmena súdneho exekútora, ktorá mu patrí za výkon exekučnej činnosti. Súdnemu exekútorovi tak bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 88,23 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvej inštancie zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a navyše ten zanikol bez právneho nástupcu. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom konania a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z nej vyvodená nemajetnosť povinného. Súd mal pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Predmetné uznesenie bolo vydané dňa 16.03.2016 a povinný bol v čase rozhodovania súdu ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Odvolaním namietol nie len zastavenie exekúcie ale aj zaviazanie oprávneného na úhradu trov exekučného konania, ale zároveň aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi v sume 88,23 Eur, ktoré sú podľa názoru oprávneného neprimerane vysoké a neefektívne vynaložené v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako nezákonné zrušil. 3. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. 4. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 04.06.2007, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr. O. C. XX.XX.XXXX, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 3.816,57 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie D. zo dňa 31.01.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2007 a vykonateľnosť dňa 23.03.2007. 5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24. októbra 2014 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť L., s. r. o., so sídlom C. XXX/XX, XXX XX G., IČO XX XXX XXX zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 19437/R. Povinný bol následne dňa 17.03.2015 ex offo vymazaný z obchodného registra. 6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 7. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie, zlúčenie, rozdelenie spoločnosti). 8. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 40CbR/64/2013-21 zo dňa 24. októbra 2014 ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2014, zrušil obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvej inštacie postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 9. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil. 10. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie z týchto dôvodov: 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Vzhľadom k tomu že odvolanie bolo podané dňa 07.04.2016 použijú sa ustanovenia platné do 30.06.2016. 13. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. 14. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. 15. V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 16. V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. 17. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. 18. Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016, stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012). 19. Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvej inštancie. 20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť súd prvej inštancie (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016). 21. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).