Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/207/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607207845 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:4607207845.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného SN. proti povinnému T. T., s.r.o., so sídlom P., J. P. XXX/XX, S.: XX XXX XXX, pre vymoženie 2.447,22 Eur, o odvolaní oprávneného a súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Er/1742/2008-20, zo dňa 23. apríla 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o zastavení exekúcie o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zaviazal oprávneného nahradiť súdnej exekútorke J.. D. T., so sídlom v K., P. J. 1, trovy exekúcie vo výške 3,98 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1, § 196, § 199, § 200 ods.1, 2, § 203 ods. 2, zák. č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 26.06.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 2.447,22 Eur a trov exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie T. a.s. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/ XX zo dňa 18.04.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2007 a vykonateľnosť dňa 08.06.2007. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie dňa 10.07.2007 JUDr. D. T., súdneho exekútora so sídlom v K.. Dňa 26.03.2015 bol súdu prvého stupňa doručený podnet povereného súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Zároveň si vyčíslil trovy exekúcie v sume 20,80 Eur, ktoré pozostávajú z paušálnej odmeny v sume 13,28 Eur, náhrady hotových výdavkov v sume 4,05 Eur za poštovné, DPH v sume 3,47 Eur. Súd prvého stupňa sa oboznámil s podaním súdneho exekútora a s výpisom z obchodného registra a zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28CbR/89/2012-25 zo dňa 25.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2013, registrový súd zrušil povinného bez likvidácie a ku dňu 31.05.2014 bol vymazaný z Obchodného registra. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v každej fáze exekučného konania súd ex offo skúma, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 EP. Z pripojeného výpisu z obchodného registra vyplýva, že povinný zanikol dňa 31.05.2014 výmazom z obchodného registra ex offo súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že povinný po začatí exekučného konania zanikol výmazom z obchodného registra. Keďže k zániku povinného došlo bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa nemohol v konaní pokračovať a musel exekúciu zastaviť. Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom na výmaz povinného z Obchodného registra ex offo súdom bolo, že povinný bol zrušený bez likvidácie. Súd prvého stupňa pritom vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. 10. 2012, sp. zn. 3 M Cdo 13/2011, podľa ktorého v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa vyzval dňa 02.04.2015 súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu, ktorý je potrebný na rozhodnutie o trovách exekúcie. Súdny exekútor doručil súdu dňa 14.04.2015 e-mailom podanie, v ktorom uviedol, že spolu s podnetom na zastavenie exekúcie bol doručený spisový prehľad, ktorý obsahuje všetky úkony súdneho exekútora, preto nevidí dôvod na predloženie exekučného spisu. Zároveň uviedol, že predloženie dvoch spisov predstavuje poštovné minimálne vo výške 6,00 €, ktoré by následne musel hradiť povinný vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie. Je toho názoru, že na rozhodnutie o trovách postačuje spisový prehľad, ktorý presne uvádza úkony v spise vykonané. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom súdneho exekútora o tom, že k preukázaniu účelne vynaložených trov exekúcie postačí spisový prehľad a nie zaslanie exekučného spisu. Ak si súdny exekútor uplatňuje trovy exekúcie, je povinný preukázať ich vykonanie v exekučnom spise (odmena za jednotlivé úkony exekučnej činnosti) a preukázať ich účelné vynaloženie (náhrada hotových výdavkov). Na tento účel je súdny exekútor povinný sám (bez výzvy súdu, súd nemá povinnosť vyzývať na predloženie spisu či iných listinných dôkazov, pretože uvedené je v záujme súdneho exekútora) predložiť exekučný spis alebo súdu doložiť listinné dôkazy (kópie vykonaných úkonov, doručeniek a pod.), ktorými uvedené trovy exekúcie preukáže. Dôkazná povinnosť v prípade trov exekúcie zaťažuje súdneho exekútora. Súd má povinnosť skúmať v prípade priznania paušálnej odmeny každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti a posudzovať ich účelnosť vo vzájomnej súvislosti. Súd je oprávnený považovať určitý vykonaný úkon za neúčelný, napr. vzhľadom na obsah takéhoto úkonu, počet rovnakých opakujúcich sa úkonov v priebehu kratšieho časového obdobia a pod. Na účely preskúmania účelnosti úkonov súd musí mať k dispozícii exekučný spis, ktorý hodnoverným spôsobom preukazuje vykonanie jednotlivých úkonov. Spisový prehľad miesto exekučného spisu je nepostačujúci, pretože súdu neposkytuje komplexnú predstavu o výkone exekučnej činnosti, za ktorú ako celok patrí súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie. Okrem uvedeného, paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 písm. b/, c/ a d/ vyhlášky sa odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, príkazu na začatie exekúcie, exekučného príkazu, pričom súd prvého stupňa mal preukázané doručenie jednotlivých písomností doručenkou založenou v exekučnom spise a z prehľadu také doručenie nevyplýva. Pokiaľ ide o hotové výdavky (poštovné), súd v zmysle § 22 vyhlášky preskúmava účelnosť ich vynaloženia v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd vie posúdiť ich vynaloženie, len ak má listinný dôkaz, napr. doručenku založenú v exekučnom spise. Preto tiež nie je postačujúci spisový prehľad. Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor súdu do rozhodnutia nepredložil exekučný spis resp. nepredložil listinné dôkazy, ktorými by preukázal trovy exekúcie, súd prvého stupňa mu priznal len tie, ktoré vedel hodnoverne posúdiť. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie spočívajúce v paušálnej odmene za úkon získanie poverenia na vykonanie v sume 3,32 Eur, pretože jeho vykonanie úkonu má súd preukázané zo súdneho spisu, a keďže je platiteľom DPH (č.l. 19), odmenu súd zvýšil o sumu 0,66 Eur /20% zo sumy 3,32 Eur/. Za ostatné úkony súd odmenu nepriznal, pretože nemá preukázané ich vykonanie. Súd prvého stupňa taktiež nemá preukázané ani vynaloženie hotových výdavkov za poštovné služby v sume 4,05 Eur. Spolu súd priznal súdnemu exekútorovi trovy v sume 3,98 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a súdny exekútor. Oprávnený v podanom odvolaní uviedol, že napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a oprávnenému uložil nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný dňa 31.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenie exekučného konania, (nie skutočnosť, že sa spoločnosť zrušila bez likvidácie), nakoľko podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto musí byť vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Oprávnený mal za to, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne mala byť zastavená podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Ďalej mal za to, že v prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom exekučného konania je možné podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného k náhrade trov konania, avšak súd má uvážiť, či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vo vzťahu k náhrade trov poukázal na uznesenie ÚS SR č. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Súdny exekútor v podanom odvolaní napadol výrok o trovách exekúcie. Nesúhlasil s priznanou výškou náhrady trov exekúcie a namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý pre rozhodnutie o trovách vyžadoval predloženie exekučného spisu exekútorom a neuspokojil sa len so spisovým prehľadom obsahujúcim jednotlivé úkony chronologicky zoradené podľa jednotlivých dokumentov a úkonov. Mal za to, že predložený spisový prehľad predstavuje dôkaz o vykonávaných úkonoch a nie je potrebné podkladanie exekučného spisu s čím sú navyše spojené ďalšie náklady, ktorých náhradu môže súd prípadne aj nepriznať. Žiadal, zmeniť rozhodnutie tak, že súdnemu exekútorovi prizná trovy podľa predloženého vyčíslenia zo dňa 16.02.2015. Oprávnený v písomnom vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že sa domáha zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a následne, aby ako oprávnený nebol zaviazaný k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Na základe uvedeného žiadal, aby súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. g/ Exekučného poriadku a nezaviazal oprávneného k náhrade trov súdnemu exekútorovi. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 214 ods. 2 O.s.p./ či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktora je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. Podľa ust. § 202 ods. 4 O.s.p., odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že jeho nesúhlas s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesmeruje voči samotnému výroku o zastavení exekúcie, pretože v konečnom dôsledku navrhuje rozhodnúť rovnako, a to zastavením exekúcie, no nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť odvolania len proti dôvodom rozhodnutia odvolací súd odvolanie oprávneného čo do výroku o zastavení exekúcie odmietol. Rozhodnúť inak nemožno ani za situácie, že dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie. Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách exekúcie, samotným podaním odvolania súdnym exekútorom došlo k jeho zrušeniu podľa § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. a o trovách exekúcie opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .