Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13Scud/13/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200411 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5014200411.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobcu: V. O., bytom S. XX/X, XX XXX L., Poľská republika proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Bratislava, 29. augusta č. 8 a 10 za účasti účastníka: GAMEL, s.r.o., IČO: 46 548 122 so sídlom Čadca, Palárikova 76, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14751-3/2014-BA zo dňa 18. marca 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 14751-3/2014-BA zo dňa 18. marca 2014 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 04.04.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 14751-3/2014-BA zo dňa 18. marca 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 9Nds/28/2014 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.06.2014 a následne bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 25.06.2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobcu zo dňa 27.11.2013 a odvolanie zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. zo dňa 15.10.2013 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, č. 45083/2013-CA zo dňa 18. septembra 2013 potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č. 45083/2013- CA zo dňa 18. septembra 2013 rozhodla, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi od 01.03.2013 podľa slovenskej legislatívy u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 548 122 s odôvodnením, že dňa 26. februára 2013 vykonala sociálna poisťovňa kontrolu, v rámci ktorej zistila, že kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici 76, Čadca v čase kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj Ing. Mgr. Q. B., LL.M, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobca reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobca) je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. od 01.03.2013. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina a v registri zamestnávateľov je vedený od 01.03.2012. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia - Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných nariadení bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvsťažne sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontrolu zameranú na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky v období od 01.03.2012 do 26.02.2013 u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o. vykonal správny orgán I. stupňa od 26.02.2013 do 06.03.2013. Dňa 26.02.2013 vykonal správny orgán I. stupňa fyzickú kontrolu u zamestnávateľa v jeho registrovanom sídle (Palárikova 76, 022 01 Čadca). Zamestnávateľ na uvedenej adrese samostatnú kanceláriu nemá, pričom dňa 26.02.2013 sa na uvedenej adrese nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti GAMEL, s.r.o. Správny orgán I. stupňa vykonal opätovnú kontrolnú návštevu dňa 05.03.2013, kedy sa na adrese spoločnosti nachádzali p. S. C., konateľ spoločnosti, a p. S. V., splnomocnený konať za spoločnosť GAMEL, s.r.o. V rámci vykonanej kontroly sa zistilo, že doklady zamestnávateľa sa nachádzajú na adrese Palárikova 76, 022 01 Čadca, pracovné zmluvy sú so zamestnancami uzatvorené do 28.06.2012 na 4 hodiny mesačne, po tomto dátume na 10 hodín mesačne. Všetci zamestnanci spoločnosti GAMEL, s.r.o. roznášajú letáky na požiadanie poľských firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky, práca je zadávaná telefonicky, e-mailom alebo prostredníctvom pošty. Žalovaná konštatovala, že na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, a ani splnenie podmienok na určenie miesta podnikania. Zamestnávateľ síce predložil formálne doklady, ako sú pracovná zmluva, mzdový list, výplatné pásky a evidencia dochádzky, nepredložil však doklady preukazujúce reálny výkon práce zamestnanca na určenom mieste v určený deň, napr. vyúčtovanie cestovných nákladov alebo cestovné príkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zamestnanec vykonával prácu na určenom mieste. Registračný list fyzickej osoby - prihláška, ktorá má deklaratórne účinky, nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vzhľadom na uvedené sa žalovaná stotožnila s právnym názorom správneho orgánu I. stupňa, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi od 01.03.2013 podľa slovenskej legislatívy u zamestnávateľa GAMEL, s.r.o., Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 548 122. Žalobca v podanej žalobe navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť na vlastný účet, pričom z tejto činnosti platil príspevky v prospech dôchodkového orgánu. Dňa 01.03.2013 dodatočne uzavrel pracovnú zmluvu s firmou GAMEL, s.r.o., so sídlom 022 01 Čadca, Palárikova 76 na území Slovenskej republiky. Z dôvodu novej zmluvy podal návrh na sociálnu poisťovňu (tento návrh bol skutočne informáciou) o určenie príslušnej legislatívy. Poukázal na to, že podľa pracovnej zmluvy mal plniť úlohy, ktoré dostal na území Slovenska a práca spočívala v iných činnostiach, než ktoré sú uvedené v rámci podnikateľskej činnosti. Uviedol, že na základe pracovnej zmluvy bol zaregistrovaný pre potrebu poistenia v Slovenskej republike a príslušná slovenská inštitúcia mu udelila číslo sociálneho poistenia v registračnom liste FO, v dôsledku čoho treba uznať, že existoval doklad potvrdzujúci prihlásenie osoby na sociálne poistenie, vydaný na základe predmetnej pracovnej zmluvy. Namietal, že poľský poisťovací orgán nemal právomoc posúdiť existenciu poistného vzťahu v právnom zmysle. Zastával názor, že kontrola jeho zamestnávateľa bola vykonaná tendenčným spôsobom s cieľom jeho vylúčenia zo sociálneho zabezpečenia na Slovensku, a nie na zistenie skutočností, pričom sociálna poisťovňa od začiatku nemala záujem o dokumentáciu spoločnosti a zamestnancov, a tiež nestanovila požiadavky spojené s doplnením materiálu alebo iné odporúčania po kontrole. Uviedol, že sociálna poisťovňa z neznámych dôvodov tvrdí, že práca nie je vykonávaná, pretože zamestnanci spoločnosti GAMEL, s.r.o. neboli počas kontroly v sídle spoločnosti, avšak nikde v zmluve sa nevyžaduje, aby zamestnanec bol v sídle spoločnosti. Vykonávanie práce v stacionárnom režime by nemalo zmysel, pretože zamestnávateľ má záujem pracovať v teréne a zoznamovať slovenských podnikateľov s rôznymi ponukami zamestnávateľa a subjektov, ktoré s ním spolupracujú. S ohľadom na kontroly vykonávané u zamestnávateľa poukázal na protokol o kontrole, ktorý dodatočne potvrdzuje výkon práce, správne fungovanie spoločnosti, najímanie zamestnancov v súlade s platnými právnymi slovenskými predpismi a riadne vedenie evidencie zamestnávateľom. Tieto kontroly neodhalili žiadne nedostatky, a preto bolo zistené, že práca bola legálna a vykonaná a príspevky sú pravidelne platené. Námietky zo strany sociálnej poisťovne, že nebola vykonaná práca, považoval za neopodstatnené, pretože ako zamestnanec má výkazy z vykonanej práce, ako aj doklady o svojom pobyte na Slovensku. Uviedol, že spoločnosť GAMEL, s.r.o. má na Slovensku sídlo už dva roky, uzatvára pracovné zmluvy so zamestnancami, pričom majiteľ firmy rozhoduje o smeroch činnosti spoločnosti po konzultácii so slovenským právnikom spoločnosti Q. B. zo spoločnosti ACARTUS so sídlom v Čadci, ktorá vykonáva účtovníctvo a právne poradenstvo. Namietal, že v obsahu napadnutého rozhodnutia sa žalovaná odvolala na celý rad rôznych predpisov, avšak neuviedla právny základ pre rozhodnutie vzťahujúce sa na žalobcu. Žalovaná sa taktiež dopustila do očí bijúcej diskriminácie poľských občanov pracujúcich na Slovensku. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. Poukázala na to, že nariadenia Spoločenstva majú všeobecnú právnu pôsobnosť a uplatňujú sa priamo vo všetkých členských štátoch, pričom majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou. Uviedla, že kontroly zamerané na reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike, začala sociálna poisťovňa vykonávať na základe podnetov Poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Varšava z dôvodu, že v posledných rokoch na území Poľskej republiky vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľské samostatne zárobkovo činné osoby úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc Poľskej republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne zabezpečenie v Poľskej republike z podnikateľskej činnosti, ktorú v Poľskej republike vykonávajú. Na základe podnetu ZUS Varšava a z dôvodu pretrvávajúceho trendu narastajúceho počtu registrovaných poľských zamestnávateľov, vzbudzujúceho podozrenie zo zneužívania systému verejného zdravotného poistenia, ktoré avizovala najmä ZP Dôvera a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, sociálna poisťovňa vykonala a naďalej vykonáva kontroly reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky, ktorí majú bydlisko v Poľskej republike a ktorých zamestnávateľ má sídlo na území Slovenskej republiky, pričom o zistených skutočnostiach informuje príslušnú inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Poľskej republike. Uviedla, že vykonanou kontrolou nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky a ani zamestnanci správneho orgánu I. stupňa vykonávajúci kontrolu sa so žiadnymi zamestnancami zamestnávateľa osobne nestretli. Podotkla, že vzhľadom na charakter činnosti, ktorú majú zamestnanci uvedenú v pracovných zmluvách, je predpoklad, že podstatná časť ich činnosti je vykonávaná v inom členskom štáte EÚ, resp. v štáte ich bydliska, t.j. v Poľskej republike. Zároveň poukázala na to, že počet hodín, ktoré majú zamestnanci za mesiac odrobiť, a k tomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o rentabilnosti, keďže zamestnanci dochádzajú z Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky, pričom odpracovať napr. 3 hodiny denne, keďže maximálny pracovný čas uvedený na pracovných zmluvách je 10 hodín mesačne, sa javí ako neefektívne a vyvoláva podozrenie z obchádzania právnych predpisov Poľskej republiky. Uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Taktiež konštatovanie žalobcu, že sociálna poisťovňa sa dopustila hrubej diskriminácie poľských občanov zamestnaných na území Slovenskej republiky považovala žalovaná za neopodstatnené. Na základe schválených postupov pobočky sociálnej poisťovne rozhodujú o zániku sociálneho poistenia po skončení platnosti formulárov E 101/PD A1, resp. o nevzniku povinného sociálneho poistenia, ak nebolo definitívne rozhodnuté o uplatniteľnej legislatíve vo vzťahu ku všetkým zamestnancom bez rozdielu národnosti, či štátnej príslušnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol. Pribratý účastník konania GAMEL, s.r.o. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky vznesené zo strany žalobcu považuje za dôvodné. Uviedol, že žalobca vždy vykonáva prácu na základe pracovnej zmluvy na území Slovenska, pričom práca žalobcu je objednávaná na základe písomného zadania na vykonanie práce. Zamestnanci majú povinnosť zúčastniť sa raz v roku trojtýždňovej pracovnej cesty, ktorá je organizovaná prostredníctvom zamestnávateľa a v ostatných mesiacoch môže žalobca cestovať na pracovisko samostatne. Počas tohto výjazdu sa zamestnanci zúčastňujú na potrebných školeniach a súčasne sú im predkladané ciele a predpoklady zamestnávateľa na nadchádzajúci kalendárny rok. Z vykonávania práce má zamestnanec povinnosť podávať štvrťročné správy o vykonávaní práce, za ktorú získava patričnú mzdu, ktorá je uvedená v zmluve, na svoj bankový účet. Registračným sídlom spoločnosti je adresa 022 01 Čadca, Palárikova 76, kde si spoločnosť prenajíma priestory na vykonávanie podnikateľskej činnosti, pričom v sídle spoločnosti je skladovaná účtovná a personálna dokumentácia. Na administratívnu činnosť zamestnávateľa bola získaná vonkajšia firma, ktorá navrhla veľmi atraktívnu sadzbu za každého zamestnanca zamestnaného prostredníctvom spoločnosti vo výške 4,33 eur na osobu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 30.03.2006 vo veci C-10/05, ktorého časť aj citoval. Zdôraznil, že v judikatúre Súdneho dvora sa uvádza, že ak je príjem zo zárobkovej činnosti nižší ako životné minimum (rozsudok zo dňa 23.03.1982 vo veci 53/81), alebo ak normálna pracovná doba neprekračuje určený počet hodín v týždni (rozsudok zo dňa 13.12.1989 vo veci C-102/88, rozsudok zo dňa 03.07.1986 vo veci C-139/85, rozsudok zo dňa 13.07.1989 vo veci C-171/88), neexistuje prekážka, aby bola osoba uznaná takouto činnosťou za zamestnanca podľa čl. 48 a čl. 119 Dohovoru EHS alebo na základe iných smerníc hovoriacich o zamestnávaní občanov z iných členských štátov. Zdôraznil, že práca žalobcu nepredstavuje marginálnu prácu, keďže zaberá viac ako 5 % času venovaného na podnikateľskú činnosť. Uviedol, že v posledných protokoloch z kontroly neboli zistené žiadne pochybenia zo strany spoločnosti, a preto sociálna poisťovňa na základe ľubovoľnej interpretácie z protokolov vyvodzuje protichodné závery oproti skutkovému stavu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby sa súd priklonil k odvolaniu žalobcu a napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p. žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Podľa § 250f ods. 3 O.s.p. súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 01.07.2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.08.2014 žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobcu a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci. Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná výzve súdu zo dňa 01.07.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný administratívny spis žalovanej. Krajský súd uvádza, že žalobca a zamestnávateľ žalobcu - účastník GAMEL, s.r.o., IČO: 46 548 122 so sídlom Čadca, Palárikova 76, boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. bolo potrebné doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobcovi a účastníkovi GAMEL, s.r.o. do vlastných rúk. V spise sa však originály doručeniek, ktoré by preukazovali doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 45083/2013-CA zo dňa 18. septembra 2013 žalobcovi a účastníkovi GAMEL, s.r.o., nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek). Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originál rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 45083/2013-CA zo dňa 18. septembra 2013 a originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa účastníkom konania aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne rozhodnutia a doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 14751-3/2014-BA zo dňa 18. marca 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov rozhodnutí a originálov dokladov o ich doručení) a riadne doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania. Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobcu vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobcu posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobcovi a účastníkovi GAMEL, s.r.o. tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Nakoľko si však žalobca v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku trovy konania nevyčíslil a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcovi nejaké trovy konania vznikli, súd vyslovil, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 151 ods. 1, 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).