Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13Scud/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200436 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5014200436.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej v právnej veci žalobkyne V. W. F., bytom K. N. XX, XXX XX B., B. republika, zastúpenej advokátskou kanceláriou V4 Legal, s.r.o., so sídlom Žilina, Tvrdého 4, IČO: 36 858 820, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8 a 10, za účasti účastníka WEBUNG, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 201, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 14859-2/2014-BA zo dňa 27. januára 2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 14859-2/2014-BA zo dňa 27. januára 2014 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p.. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám jej advokáta. o d ô v o d n e n i e : Žalobou, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 07.04.2014, sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 14859-2/2014-BA zo dňa 27. januára 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 14.05.2014, sp. zn. 9Nds/23/2014 rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trenčíne. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.05.2014 a následne bola vec postúpená tunajšiemu súdu dňa 30.05.2014. Napadnutým rozhodnutím žalovaná ako odvolací orgán zamietla odvolanie žalobkyne a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca, č. 44813-1/2013-CA zo dňa 12.09.2013 potvrdila. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca (ďalej len ,,správny orgán I. stupňa“) rozhodnutím č. 44813-1/2013- CA zo dňa 12.09.2013 rozhodla, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi WEBUNG, s.r.o. od 01.06.2013 podľa slovenskej legislatívy s odôvodnením, že 26. februára 2013 vykonali kontrolní zamestnanci Sociálnej poisťovne kontrolu v sídle zamestnávateľa zameranú na overenie reálneho výkonu činností jeho zamestnancov. Kontrolní zamestnanci v sídle spoločnosti na Palárikovej ulici č. 76, Čadca v čase kontroly nezistili prítomnosť žiadneho zamestnanca a taktiež nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Kontrolní zamestnanci vypočuli aj R.. W.. W. O., LL.M, konateľa ACARTUS Slovakia, s.r.o., IČO: 46 095 136 (táto obchodná spoločnosť má sídlo na Palárikovej ulici č. 76 v Čadci). Podľa jeho vyjadrenia sa dňa 26.02.2013 v sídle spoločnosti nenachádzal žiadny zamestnanec a ani konateľ spoločnosti. Správny orgán I. stupňa konštatoval, že na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že žalobkyňa reálne vykonáva činnosť ako zamestnanec na území Slovenskej republiky a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom, ani podľa článkov 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a), § 4 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Uviedla, že účastník konania (žalobkyňa) je vedený v registri poistencov ako zamestnanec zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. od 01.06.2013. Zamestnávateľ vykonáva podnikateľskú činnosť na základe zápisu v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina a do registra zamestnávateľov bol prihlásený od 01.02.2012. Žalovaná poukázala na to, že od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 01.05.2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia - Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo dňa 14.06.1971 a jeho vykonávacie Nariadenie Rady (EHS) č. 574/1972 zo dňa 21.03.1972. Ďalej poukázala aj na nové koordinačné nariadenia - Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“). Žalovaná uviedla, že v súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu základné nariadenie v čl. 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch. V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Kontroly zamerané na overenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov u zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. boli vykonané v mieste jeho sídla v období od 26.02.2013 do 07.03.2013 a dňa 05.11.2013. V čase ohláseného začiatku vykonania prvej kontroly (26.02.2013) v sídle spoločnosti nebola zistená prítomnosť žiadneho zamestnanca, nebol prítomný žiaden z konateľov spoločnosti a nebola zaznamenaná ani prítomnosť vlastníkov spoločnosti. Dňa 04.03.2013 sa na adrese registrovaného sídla zamestnávateľa nachádzali konateľ zamestnávateľa a piati zamestnanci. V registrovanom sídle zamestnávateľa, kde sa nachádzajú doklady zamestnávateľa, nie je zriadená samostatná kancelária. Pracovné zmluvy so zamestnancami sú uzatvorené na 10 hodín mesačne. Podľa vyjadrenia konateľa zamestnávateľa všetci zamestnanci roznášajú letáky na požiadanie firiem po rôznych mestách na území Slovenskej republiky, práca je zadávaná telefonicky, emailom alebo poštou a zamestnanci sa na miesto stretnutia dopravia individuálne. Kontrolou vykonanou dňa 05.11.2013 neboli zistené žiadne nové skutočnosti v tejto veci. Žalovaná konštatovala, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných skutočností, že na žalobkyňu sa od 01.06.2013 vzťahuje slovenská legislatíva, v dôsledku čoho žalovaná dospela k záveru, že žalobkyni povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky v období od 01.06.2013 nevzniklo. Žalobkyňa v podanej žalobe navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Namietala, že žalovaná v procesnom postupe vydania rozhodnutia o odvolaní nesprávne zistila skutkový stav a na nesprávne zistený skutkový stav aplikovala nesprávny hmotnoprávny predpis. Poukázala na to, že v čase kontroly vykonanej od 01.02.2013 do 07.03.2013 nebola zamestnankyňou zamestnávateľa WEBUNG, s.r.o. Uvedené kontroly preto nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie, nakoľko situácia v danom čase a mieste nebola vo vzťahu k jej osobe individuálne zistená. Zastávala názor, že výsledky kontroly ako relevantné zistenia neboli podkladom pre rozhodnutie, nakoľko s poukazom na Správu o kontrole č. 48042-2/2013-CA neboli zistené žiadne pochybenia ani nedostatky, a nepreukázala sa ani skutočnosť, že by k výkonu závislej činnosti zamestnancov v zmysle pracovných zmlúv nedochádzalo. Uviedla, že predmetná kontrola bola zameraná na skúmanie reálneho výkonu činnosti všetkých zamestnancov v období od 01.02.2012 do 05.11.2013, pričom žiadne iné individuálne šetrenia týkajúce sa jej osoby uskutočnené neboli. Počas kontroly bola predložená pracovná zmluva, výplatné listiny, mzdové listy a evidencia dochádzky, v dôsledku čoho tak bola predložená všetka dokumentácia zamestnanca, ktorú možno od neho rozumne požadovať, čím bolo logicky dôkazné bremeno v súvislosti s reálnym výkonom jej závislej činnosti vyčerpané. V odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu táto skutočnosť absentuje, a teda uvedené dokumenty a výsledky kontroly neboli podkladom rozhodnutia napriek tomu, že boli riadne predložené. Namietala, že žalovaná neposudzovala celú vec individuálne, len sa formálne vysporiadala so zistením skutočného stavu veci a rozhodnutie prakticky neodôvodnila. Paušálne poukázanie na ustanovenia právnych predpisov a nedôsledné vysporiadanie sa s individuálnou situáciou žalobkyne je nedostatočné a nezákonné, odporujúce požiadavke na riadne zistenie skutočného stavu veci a na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Ďalej uviedla, že žalovaná sa len obmedzila na všeobecné konštatovanie, že zamestnávateľ žalobkyne je tzv. schránkovou firmou a miestom jeho podnikania nie je Slovenská republika, pričom toto svoje tvrdenie žalovaná dostatočne neodôvodnila a zároveň iné zistené skutočnosti v rámci kontroly pri vyhodnotení registrovaného sídla vo svojom rozhodnutí opomenula. Poukázala na to, že povaha práce zamestnancov si v zmysle pracovných zmlúv vyžaduje spravidla prácu v teréne, na území Slovenskej republiky, kedy prenajaté priestory zamestnanci nevyužívajú. Ďalej namietala aj všeobecnú zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá vyplýva z bodu 8 nariadenia a je mimoriadne dôležitá pre pracovníkov, ktorí nemajú bydlisko v členskom štáte ich zamestnania, vrátane cezhraničných pracovníkov. Zastávala názor, že žalovaná svojim konaním porušuje vyššie uvedený princíp rovnakého zaobchádzania, nakoľko ide o celoslovenský diskriminačný postup voči zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkových a právnych záveroch svojho rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že Sociálna poisťovňa nevykonala individuálne šetrenie týkajúce sa žalobkyne uviedla, že Sociálna poisťovňa na základe skutkových zistení dospela k záveru, že zamestnávateľ žalobkyne nespĺňa kritéria stanovené na určenie registrovaného sídla alebo miesta podnikania a preto je nutné z tejto skutočnosti vychádzať aj vo vzťahu ku každému zamestnancovi tohto zamestnávateľa, t.j. aj vo vzťahu k žalobkyni. Zároveň uviedla, že vznik a zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti nie je podmienený podaním prihlášky alebo odhlášky z tohto poistenia. Prihláška do poistenia totiž nemôže zakladať povinné sociálne poistenie a taktiež nemôže deklarovať vznik povinného sociálneho poistenia v rozpore s koordinačnými nariadeniami Európskej únie. Vychádzajúc z uvedeného, ak nie je určená slovenská legislatíva, prihláška zamestnanca do sociálneho poistenia je právne neúčinná. Zároveň žalovaná poukázala na to, že dňa 20.11.2013 bolo zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS doručené oznámenie z ktorého vyplýva, že na žalobkyňu sa od 01.06.2013 vzťahujú predpisy Poľskej republiky. Taktiež tvrdenie žalobkyne, že Sociálna poisťovňa porušuje princíp rovnakého zaobchádzania a uplatňuje diskriminačný postup voči tým zamestnancom, ktorí sú občanmi Poľskej republiky, považovala žalovaná za neopodstatnené. U osôb s bydliskom v Poľskej republike totiž existuje cudzí prvok a preto sa uplatniteľná legislatíva posudzuje podľa koordinačných nariadení ES, ktoré sú nadradené vnútroštátnym predpisom. Ak nie sú splnené kritériá na uplatnenie článku 13 (3) základného nariadenia, dotknutá osoba podlieha legislatíve štátu určeného podľa článku 11 (3) (a) základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla, aby krajský súd žalobu zamietol. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.09.2014, č.k. 13Scud/9/2014-37 bol do konania v zmysle ust. § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribratý účastník konania WEBUNG, s.r.o., ktorý sa na napriek výzve súdu k žalobe písomne nevyjadril. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 O.s.p. preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je potrebné podľa § 250j ods. 3 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z týchto dôvodov: Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov. Podľa § 250d ods. 1 veta prvá O.s.p., žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje spisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa. Podľa § 250f ods. 3 O.s.p., súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3 O.s.p. Podľa § 250j ods. 3 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu krajský súd výzvou zo dňa 10.06.2014 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 30 dní písomne vyjadrila k žalobe a doručila originál administratívneho spisu súvisiaceho s prejednávanou vecou. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.07.2014, žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie k žalobe žalobkyne a spisový materiál vzťahujúci sa k danej veci. Po preskúmaní administratívneho spisu predloženého žalovanou krajský súd konštatuje, že žalovaná výzve súdu zo dňa 10.06.2014 vyhovela len čiastočne, nakoľko tunajšiemu súdu bol predložený neúplný administratívny spis žalovanej. Krajský súd uvádza, že žalobkyňa a zamestnávateľ žalobkyne - účastník WEBUNG, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 76, IČO: 47 237 201, boli účastníkmi správneho konania. Vzhľadom na túto skutočnosť, s poukazom na § 212 ods. 3 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z., bolo potrebné doručiť rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa priamo žalobkyni a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. do vlastných rúk. V spise sa však originály doručeniek preukazujúce doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 44813-1/2013-CA zo dňa 12.09.2013 žalobkyni a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. nenachádzajú (súčasťou spisového materiálu predloženého tunajšiemu súdu sú iba fotokópie týchto doručeniek). Krajský súd konštatuje, že pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je nevyhnutné, aby vo veci konajúci súd vychádzal zo žaloby žalobcu, ako aj z administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu. Pod pojmom "spisy žalovaného správneho orgánu" sa rozumie úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál správneho orgánu vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutí (R 66/1998). V prípade, že žalovaný správny orgán vôbec nepredloží svoj administratívny spis, prípadne predloží neúplný spis alebo len fotokópiu spisu, súd nemôže náležite preskúmať, či správny orgán postupoval a rozhodol v súlade alebo v rozpore so zákonom. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Za takej situácie súd v správnom súdnictve nemôže posúdiť, či rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho alebo nesprávneho posúdenia veci, či zistenie skutkového stavu žalovaným zodpovedá obsahu spisu, či je dostačujúce pre posúdenie veci. Preto je pri nepredložení administratívneho spisu, pri predložení nekompletného administratívneho spisu alebo len fotokópie administratívneho spisu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nepreskúmateľné, čo samo osebe zakladá dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí správneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie pre nepreskúmateľnosť. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a predloženej časti administratívneho spisu žalovanej dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie žalovanej nemožno kvalifikovane preskúmať z dôvodu, že žalovaná nepredložila súdu úplný administratívny spis obsahujúci originály všetkých dokladov o doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa aj napriek tomu, že na jeho predloženie bola riadne písomne vyzvaná. Nepredložením kompletného administratívneho spisu žalovaná znemožnila súdu preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup, ktorý mu predchádzal. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z úplného administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomností správneho orgánu účastníkom konania. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Riadne doručenie rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom správneho konania má pritom zásadný význam pre plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku proti tomuto rozhodnutiu. Správny orgán II. stupňa však o opravnom prostriedku môže rozhodnúť až po riadnom doručení rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa všetkým účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 14859-2/2014-BA zo dňa 27. januára 2014 zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. pre jeho nepreskúmateľnosť, spôsobenú neúplnosťou administratívneho spisu, a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie rozhodnutia žalovanej z uvádzaného dôvodu sa súd nezaoberal vecou samou, keďže rozsahom a dôvodmi žaloby v takejto situácii nie je viazaný. V ďalšom konaní po vrátení veci súdom bude povinnosťou správnych orgánov skompletizovať administratívny spis súvisiaci s prejednávanou vecou (vrátane originálov dokladov o doručení rozhodnutí). Následne žalovaná opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia, pričom žalovaná sa v novom rozhodnutí vysporiada so všetkými námietkami žalobkyne vznesenými voči napadnutému rozhodnutiu. Je potrebné tiež uviesť, že v rozhodnutí žalovanej, ako aj správneho orgánu I. stupňa, nie je odôvodnená skutočnosť, z akých dôvodov žalobkyňu posudzovali ako zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu vykonávajúcu činnosť v dvoch členských štátoch. Následne žalovaná predmetné rozhodnutie riadne doručí žalobkyni a účastníkovi WEBUNG, s.r.o. tak, aby súčasťou spisového materiálu boli originály všetkých dokladov o doručení preukazujúce splnenie tejto povinnosti. Podľa § 250k ods. 1 veta druhá O.s.p., ak bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná úplnú náhradu trov konania. Základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je v zmysle ust. § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. jedna šestina výpočtového základu, čo predstavuje v roku 2014 suma 134 euro (na súdenú vec sa nevzťahuje veta druhá cit. ust. § 11 ods. 4, keďže nejde o žiadne z konaní tam uvedených - nejde o dávkovú vec sociálneho poistenia, ale o konanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia). Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto jej súd podľa cit. ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby po 134 € - prevzatie a prípravu právneho zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), podanie správnej žaloby (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 2 x 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 20 % DPH 56,82 € (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Úhrnom tak súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v celkovej výške 340,90 €, ktoré v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. je žalovaná povinný zaplatiť k rukám advokáta žalobkyne. Vyjadrenia žalobkyne zo dňa 25.07.2014, 30.09.2014 sa netýkali veci samej a boli len vyjadrením žalobkyne, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania a zároveň žiada, aby sa pred Krajským súdom v Trenčíne konalo v poľskom jazyku. Preto súd uvedené vyjadrenia nepovažuje za úkony právnej služby a teda si ich žalobkyňa nemôže uplatňovať v rámci náhrady trov konania. Rovnako súd neakceptoval uplatnenie si náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok 70 euro. Žalobkyňa, ani jej advokát v súdenej veci neplatili súdny poplatok za žalobu, pretože ide o konanie vo veciach sociálneho poistenia a toto konanie je v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. oslobodené od platenia súdnych poplatkov. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e p r í p u s t n é odvolanie (§ 250ja ods. 1 O.s.p.).