Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoPr/9/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114214698 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5114214698.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne U., zastúpenej R., proti žalovaným 1/ D., 2/ F., o zaplatenie 2.066,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. augusta 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-124 a uzneseniu toho istého súdu zo dňa 17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, takto r o z h o d o l : Odvolacie konanie z a s t a v u j e . Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134 z r u š u j e . Žalovaným 1/, 2/ n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie 2.066,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy 516,60 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia. Žalobu žalobkyne zamietol. Žalovanému 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je sudkyňa, pričom v roku 2011 vykonávala funkciu na Okresnom súde K.. Oznámením zo dňa 17.08.2011 Okresný súd K. žalobkyni oznámil, že jej patrí funkčný plat sudcu vo výške 2.307 Eur od 26.07.2011 z dôvodu, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 99/2011 došlo k pozastaveniu účinnosti § 2 ods. 1 „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona č. 120/1993 Z. z. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyni bol doplatený funkčný plat vo výške 2066,40 Eur. Sporný medzi stranami bol dátum vyplatenia doplatku, a to vzhľadom na písomné vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 25.07.2016, z ktorého vyplýva, že k doplateniu sumy 2.066,40 Eur došlo 10.07.2011, a nie 11.07.2011, ako uvádzala žalobkyňa 1/, resp. žalovaný 2/ toto nerozporoval. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.08.2014 zobrala žalobu v časti o zaplatenie 2.066,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 0,25% ročne zo sumy 516,60 Eur od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do zaplatenia, vo výške 0,50% ročne zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do zaplatenia späť, preto súd prvej inštancie v tejto časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil. Vzhľadom k čiastočnému zastaveniu konania zostalo predmetom konania zaplatenie ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.02.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.03.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.04.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.05.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 516,60 Eur od 16.06.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.07.2011 do 11.07.2014, ročného úroku z omeškania vo výške 9 % zo sumy 258,30 Eur od 16.08.2011 do 11.07.2014, ktorý mali zaplatiť žalovaný 1/ a žalovaný 2/ spoločne a nerozdielne. Súd mal za to, že žalobkyni nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nevznikol. V danom prípade bol žalobkyni v období od januára 2011 do júla 2011 znížený funkčný plat vzhľadom k schváleniu zákona č. 500/2010 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 01.01.2011, a ktorý zákon dopĺňal zákon č. 120/1993 Z. z. Následne uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 99/2011-27 zo dňa 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť ustanovení daného zákona, konkrétne § 2 ods. 1 v časti "znížený podľa ods. 2", § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z. z. v znení zákona č. 500/2010 Z.z. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 rozhodol, že dané zákonné ustanovenia nie sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1. Tento nález bol uverejnený v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 dňa 18.04.2014, čím podľa § 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky stratili príslušné ustanovenia účinnosť, a po šiestich mesiacoch i platnosť (v tomto prípade dňa 18.10.2014). Žalovaný 1/ konal v zmysle vtedy platného a účinného zákona, v súlade s ktorým žalobkyni boli vydané oznámenia o výške a zložení funkčného platu, a na základe ktorých následne žalovaný 1/ vyplácal žalobkyni funkčný plat. Vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol doplatok k funkčnému platu vyplatený v čase, keď napadnuté ustanovenia zákona síce neboli účinné, boli však platné (teda pred dátumom 18.10.2014 ), súd mal za to, že žalobkyni nárok na úroky z omeškania nevznikol. Preto súd žalobu žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ zamietol. Vo vzťahu k žalovanému 2/ žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ako vyplýva z ustanovenia § 88 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., funkčný plat sudcovi vypláca jeho osobný úrad, ktorým v roku 2011 bol Okresný súd K.. Ak by teda vznikol žalobkyni nárok na úroky z omeškania, bol by ich povinný zaplatiť výlučne Okresný súd K.. Nakoľko žalobkyňa bola v celom rozsahu neúspešná, súd priznal obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s bránením práva. 2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho časti, ktorou bola žaloba zamietnutá, a súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Dôvodila, že podstatou súdneho sporu je odpoveď na otázku, či rozhodnutie pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 99/2011 znamená novú zložku funkčného platu, na ktorú v minulosti nemala zákonný nárok a rozhodnutím ústavného súdu jej tento nárok vznikol. Odpoveď na túto otázku je jednoznačne záporná, pretože rozhodnutím ústavného súdu jej nebola priznaná nová zložka jej funkčného platu, opakovateľná i do budúcnosti. Doposiaľ nedostala žiadnu informáciu, akú zložku jej funkčného platu tvorí tzv. „iný príjem“, ktorý bol vyznačený na výplatnej páske. Možno len predpokladať, že ide o doplatenie funkčného platu za obdobie 1 - 8 mesiacov roku 2011. Ak ale ide o skutočne doplatok platu, tak potom osobný úrad i štát uznali, že jej nebol vyplatený v mesiacoch 1 - 8 plat v plnej výške, tak ako jej patril. Ak teda plat jej bol doplatený s časovým odstupom troch rokov, má právo na úroky z omeškania. Pre posúdenie nároku na zaplatenie úroku z omeškania je podstatné, že štát i osobný úrad uznali, že jej patril plat v roku 2011 za mesiace január - júl v takej výške, ktorú tvorí vyplatený plat vo výplatných termínoch v roku 2011 s príslušným doplatkom za ten ktorý mesiac, ktorý bol doplatený v roku 2014. Ak teda štát a osobný úrad uznali doplatením rozdielu platu, že jej patril plat, tak jej patrí aj úrok z omeškania, pretože bez významu je pre ňu dôvod, pre ktorý sa štát a osobný úrad dostali do omeškania. Nestotožnila sa ani s názorom súdu prvej inštancie v súvislosti s ustálením vecnej pasívnej legitimácie len pre F.. Podľa jej názoru v okolnostiach veci je vecne pasívne legitimovaný tak príslušný súd, na ktorom pôsobí, ktorej osobný úrad okrem iného zabezpečuje aj výplatu platu, ale i F., ktorá zodpovedá za platové nároky sudcu v súlade s ust. § 65 ods. 5 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov. Výška úroku z omeškania do určitej miery kompenzuje stratu, ktorú utrpela pri plnení daňových a odvodových povinností z doplatku platu, ktorý jej bol vyplatený až v roku 2014, pretože v roku 2011 sa zmenili podmienky pre výpočet dane a odvodov v jej neprospech. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel jej žalobe v plnom rozsahu, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že doplatok platu bol žalobkyni vyplatený pred tým, ako Nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 nadobudol účinnosť, teda predo dňom 18.04.2014, teda za stavu, keď účinnosť zákona č. 120/1993 Z.z. bola pozastavená, avšak v čase, keď nestratil účinnosť. Preto je potrebné prejudiciálne rozhodnúť o tom, či sa dostal povinný subjekt do omeškania s doplatením rozdielu platu, keď rozdiel bol doplatený žalobkyni ešte predtým, ako zákon č. 500/2010 Z.z. stratil v ust. § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z.z. účinnosť, teda či bolo možné zo strany povinného subjektu realizovať úhradu v čase, jednak kým nebola uznesením ústavného súdu pozastavená účinnosť daných ustanovení a následne po pozastavení účinnosti. V tomto názore súhlasil s názorom prezentovaným súdom prvej inštancie a zároveň vyslovil názor, že bez ohľadu na to, kto bol povinný doplatiť rozdiel platu žalobkyni, nemohol sa dostať do omeškania skôr, ako bol Nález Ústavného súdu SR č.k. PL. ÚS 99/2011 zverejnený v Zbierke zákonov. 4. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril. 5. Napadnutým uznesením zo dňa 17. októbra 2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, súd prvej inštancie uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 10-tich dní od doručenia výzvy zaplatila súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 35 Eur podľa položky 1 písm. a/ v spojení s poznámkou k položke 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov. Zároveň žalobkyňu poučil, že ak poplatok v určenej lehote nezaplatí, bude ho súd vymáhať. 6. Žalobkyňa písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.10.2016, oznámila, že berie podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu späť. 7. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.10.2016 zároveň podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 6Cpr/2/2015-134 zo dňa 17.10.2016, ktorým jej bol vyrubený súdny poplatok za podanie odvolania. 8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že žalobkyňa zobrala podané odvolanie v celom rozsahu späť v čase, keď o odvolaní nebolo odvolacím súdom rozhodnuté, bez nariadenia odvolacieho konania, postupom podľa § 369 ods. 3 CSP, odvolacie konanie zastavil. 9. Podľa § 369 ods. 1, 2, 3 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. 10. Späťvzatie odvolania je dispozičný procesný úkon strany, ktorá podala odvolanie. Na účinné späťvzatie odvolania sa nevyžaduje ani súhlas strany, ani súhlas súdu a možno ho urobiť dovtedy, kým nebolo o odvolaní rozhodnuté. Po späťvzatí odvolania súd druhej inštancie rozhodne už len o zastavení odvolacieho konania. 11. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobkyne, ktorá vzala svoje odvolanie späť, odvolací súd postupoval v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 369 ods. 3 CSP a odvolacie konanie zastavil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie tohto odvolacieho konania zavinila späťvzatím podaného odvolania žalobkyňa, preto by náhrada trov odvolacieho konania patrila žalovaným 1/, 2/. Žalovaným 1/, 2/ však žiadne trovy v súvislosti s týmto odvolacím konaním nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. 13. Ďalším predmetom preskúmania odvolacím súdom bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17.10.2016, č.k. 6Cpr/2/2015-134, ktorým uložil žalobkyni zaplatiť súdny poplatok za podanie odvolania vo výške 35 Eur v lehote 10 dní. 14. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť. 15. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb., poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 16. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zobrala podané odvolanie v celom rozsahu späť, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku za podané odvolanie, sa stalo bezpredmetné, nakoľko dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli. Žalobkyňa súdny poplatok za podané odvolanie nezaplatila, preto odvolací súd nerozhodoval o vrátení súdneho poplatku a postupom podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. 17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).