Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/87/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200313 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3015200313.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Juraja Floroviča a JUDr. Evy Vékonyovej, v právnej veci žalobcu: H.. R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., T. Q.. F. XXX/XX, podnikajúceho pod obchodným menom H.. R. J. TECHNOL, s miestom podnikania Nedožery Brezany, Kukučínova 732/48, IČO: 33 611 467, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Jaškom, advokátom, so sídlom Prievidza, Falešníka č. 10, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom Trenčín, K dolnej stanici 22, o žalobe proti nečinnosti žalovaného, takto r o z h o d o l : Krajský súd konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa žalobou podanou ešte pred 1.7.2016 domáhal, aby správny súd „ určil, že žalovaný je povinný v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vydať § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie o priznaní úroku vo výške 6015,41 eur.“ 2. V podanej žalobe uviedol, že si dňa 24.3.2011 uplatnil nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu, pričom žalovaný začal kontrolu správnosti uplatneného nároku v sume 94 374,30 eur. Žalobca mal za to, že kontrola začala v lehote prekračujúcej 30 dní od podania daňového priznania, ktorým požiadal o vrátenie nadmerného odpočtu. Zdôraznil, že zákonná lehota na jeho vrátenie je 30 dní. Po vykonaní daňovej kontroly bol vypracovaný protokol a nadmerný odpočet vo výške stanovenej kontrolou bol započítaný, kompenzovaný s daňovými nedoplatkami po lehote splatnosti na dani z pridanej hodnoty. Žalobca mal za to, že daňovou kontrolou bolo zistené, že si uplatnil nadmerný odpočet dôvodne a v správnej výške. Zdôraznil, že voči započítaniu nadmerného odpočtu, ktorý bol vykonaný dňa 14.9.2011 na daňový dlh nič nenamieta a nie je predmetom sporu. 3. Ďalej uviedol, že dňa 27.2.2012 požiadal o vyplatenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty v sume 105 654,05 eur. Taktiež v tomto prípade začal žalovaný daňovú kontrolu za účelom preverenia správnosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu kontrolu, pričom kontrolou zistený nadmerný odpočet vo výške 103 283,44 eur bol kompenzovaný na daňový dlh po lehote splatnosti na dani z pridanej hodnoty, a to dňa 13.10.2012. 4. Žalobca dňa 10.3.2015 požiadal žalovaného o zaplatenie úroku za obdobie, kedy mu žalovaný, či už bez právneho dôvodu alebo podľa práva, zadržiaval finančné prostriedky. Na túto žiadosť reagoval žalovaný listom nazvaným oznámenie, v ktorom uviedol, že mu tento úrok nemieni zaplatiť s tým, že správca dane nezadržiaval nadmerný odpočet neoprávnenie, nakoľko tento bol použitý na úhradu nedoplatkov v zákonom stanovenej lehote 10 dní od ukončenia kontroly, ktorá sa začala v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Žalobca mal za to, že z uvedeného je zrejmé, že žalovaný si neuvedomuje rozdiel medzi úrokom a škodou, a argumentuje obsolentným ustanovením zákona č. 222/2004 Z.z., konkrétne ust. § 79 ods. 6 tohto zákona. Za sporné žalobca označil, či je daňový úrad oprávnený zadržať a nevyplatiť finančné prostriedky vo výške uplatneného nadmerného odpočtu, na základe skutočnosti, že zák.č. 222/2009 Z.z. výslovne uvádza, že k takémuto postupu je oprávnený a či v prípade ak je daňový úrad na takéto zadržiavanie oprávnený, daňovníkovi vzniká nárok na zaplatenie úroku za obdobie od obvyklej lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu do dátumu vrátenia tohto odpočtu resp. jeho zaúčtovania na daňový dlh. 5. Následne si sám žalobca dal odpovede na nastolené sporné otázky, pričom zopakoval, že ust. § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. je obsolentné a poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, a to konkrétne rozhodnutia C- 107/10 Enel Marica Iztok, C-431/12 vo veci Agentia Nationala de Administráre Fiscala proti SC Rafinäria Steaua Romana. Na základe rozboru vyššie uvedenej judikatúry Súdneho dvora sa domáhal zaplatenia úroku od 61. dňa po podaní žiadosti o vrátenie nadmerného odpočtu, a to do momentu vrátenia tohto odpočtu, v jeho prípade do doby zaúčtovania na jeho daňový dlh. Poukázal pritom na to, že nadmerný odpočet v jeho finančnom vyjadrení predstavuje majetok daňovníka, nie majetok štátu, o ktorom by mohol blahosklonne rozhodovať či ho vráti alebo nie, alebo či zaplatí úrok. Ide podľa neho o nezákonnú činnosť daňových úradov, ktoré týmto spôsobom ohrozujú život daňových subjektov a poškodzujú daňovníkov na základných právach, ktoré sú im garantované ústavou. 6. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne vyjadril, pričom ju považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobca ho výzvou zo dňa 10.3.2015 požiadal o vyčíslenie a zaúčtovanie úroku z omeškania podľa aktuálnych zákonných sadzieb. Tento úrok žalobca pritom vyčíslil na sumu 6015,41 eur. Na túto výzvu správca dane odpovedal oznámením zo dňa 7.4.2015, v ktorom uviedol, že nadmerné odpočty vyplývajúce z daňových priznaní k DPH za zdaňovacie obdobia 02/2011 a 01/2012 v súvislosti s ktorými boli vykonávané daňové kontroly na zistenie oprávnenosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH, boli kompenzované s daňovými nedoplatkami po lehote splatnosti, o čom bol žalobca upovedomený. Nadmerné odpočty boli teda použité na úhradu nedoplatkov v zákonom stanovenej lehote 10 dní od ukončenia kontroly, ktorá bola začatá v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. 7. Žalovaný ďalej citoval ust.§ 79 ods. 1, 3 a 6 daňového poriadku a § 55 ods. 6 a 7 daňového poriadku, pričom uzavrel, že správca dane postupoval pri použití daňového preplatku v súlade so zákonom. Rovnako žalovaný nesúhlasil s tým, že by vo veci nekonal, keď na žiadosť žalobcu zo dňa 10.3.2015 reagoval oznámením zo dňa 7.4.2015. 8. Krajský súd v Trenčíne ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal vec podľa § 242 a nasl. zák.č. 162/2015 Z.z., keď v zmysle ust. § 491 zák.č. 162/2015 Z.z. bol povinný vec dokončiť podľa zákona č. 162/2015 Z.z.. Po oboznámení sa s podanou žalobou, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, vyjadrením žalovaného a s obsahom administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že je tu dôvod pre zastavenie konania podľa § 99 písm. f) zák.č. 162/2015 Z.z., tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 9. Z obsahu predloženého spisového materiálu má správny súd preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 10.3.2015 vyzval žalovaného, aby mu zaplatil sumu 6015,41 eur ako úrok za zadržiavanie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty. Uviedol, že je platcom DPH a podal daňové priznanie, ktorým si uplatnil nadmerné odpočty za obdobie február 2011 a január 2012. Daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začal kontrolu a po jej skončená vykonal vrátenie tohto odpočtu, a to zaúčtovaním na daňový dlh po lehote splatnosti. Žiadal, aby daňový úrad vykonal vyčíslenie a zaúčtovanie úroku z omeškania. 10. Na túto výzvu reagoval žalovaný listom zo dňa 7.4.2015 v ktorom žalobcovi oznámil, že nadmerný odpočet za obdobie február 2011 v sume 94 374,30 eur, ktorý si žalobca uplatnil podaním daňového priznania na dani z pridanej hodnoty dňa 24.3.2011 a na ktorý bola vykonávaná daňová kontrola, o výsledku ktorého bol vyhotovený protokol zo dňa 14.9.2011 bol kompenzovaný s daňovými nedoplatkami po lehote splatnosti, o čom bol žalobca informovaný. Rovnako nadmerný odpočet za obdobie január 2012 v sume 105 654,05 eur, ktorý si žalobca uplatnil podaním daňového priznania na dani z pridanej hodnoty dňa 27.2.2012 a na ktorý bola vykonávaná daňová kontrola, o výsledku ktorého bol vyhotovený protokol zo dňa 4.10.2012 bol kompenzovaný s daňovými nedoplatkami po lehote splatnosti, o čom bol žalobca informovaný. V zmysle § 79 ods.6 zák.č. 222/2004 Z.z. bolo povinnosťou daňového úradu vrátiť nadmerný odpočet do 10 dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Nadmerný odpočet, ktorý si žalobca uplatnil podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie február 2011 a zdaňovacie obdobie január 2012 bol použitý podľa § 55 ods. 6 a 7 zák.č. 563/2009 Z.z. v nadväznosti na § 79 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z.. Na základe uvedeného žalovaný v oznámení uzavrel, že nedošlo k neoprávnenému zadržiavaniu nadmerného odpočtu, nakoľko bol použitý na úhradu nedoplatkov v zákonom stanovenej lehote. Uvedené oznámenie žalobca prevzal dňa 13.4.2015. 11. Súčasťou administratívneho spisu sú aj oznámenia o vykonaní kompenzácii nadmerného odpočtu zo dňa 21.9.2011 a oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 18.10.2012 a daňové priznania žalobcu za mesiac február 2011 a január 2012. 12. Podľa § 242 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 13. Podľa § 244 ods. 1 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 14. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. platného do 30.6.2016 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. 15. Podľa § 491 ods. 1, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 99 písm. f) zák.č. 162/2015 Z.z. správny súd konanie zastaví ak žalobca nevyčerpal pred podaním žaloby postupy ustanovené týmto zákonom pri jednotlivých typoch konania. 17. Nečinnosť je pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez vedomia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka) alebo v zbytočných prieťahoch (v nevykonávaní žiadnych úkonov) pri postupe správneho orgánu. 18. Účelom zákonnej úpravy, ktorá umožňuje účastníkovi administratívneho konania namietať nečinnosť orgánu verejnej správy, je zabezpečiť ochranu práv fyzických alebo právnických osôb, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v administratívnom konaní nečinný. V takomto prípade sa fyzická alebo právnická osoba môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť. Predpokladom priznania uvedenej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe súdom je preukázanie, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a jeho nečinnosťou sú alebo by mohli byť práva alebo právom chránené záujmy fyzickej alebo právnickej osoby porušené alebo inak dotknuté. Súčasne zákon, a to tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku ako aj za účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. vyžaduje, aby žalobca pred podaním žaloby (pred 1.7.2016 návrhu) vyčerpal všetky prostriedky nápravy, ktoré vyplývajú z osobitného predpisu. Ochrana verejných subjektívnych práv fyzických a právnických osôb zo strany správnych súdov má subsidiárny charakter vo vzťahu k ochrane, ktorú poskytujú orgány verejnej správy. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo ohrozené, sa má prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Správny orgán sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o tom, že existuje stav, ktorý navrhovateľ vyhodnotil ako nezákonnú nečinnosť, ako aj vyjadriť sa k námietkam sťažovateľa, t.j. mať možnosť sám odstrániť tento stav a dosiahnuť nápravu. Ak nedošlo k náprave a ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly (rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžz/3/2011 zo dňa 01.07.2011). Aj keď právna nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho žaloba (predtým návrh na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy) bol na súde akceptovaný, v aplikačnej praxi je však ustálené, že sa vyžaduje aspoň vyčerpanie sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z.z.. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na publikovaný rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžz/1/2009, v zmysle ktorého za právne prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra NS SR, ako aj judikatúra ÚS SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z.. 19. V predmetnej právnej veci žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému - Daňovému úradu Trenčín konať a rozhodnúť vo veci vyplatenia nadmerného odpočtu, pričom žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný vydať § 79 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov rozhodnutie o priznaní úroku vo výške 6015,41 eur. 20. Odhliadnuc od skutočnosti, že je neprípustné, aby správny súd v rámci rozhodnutia vydaného na základe žaloby o nečinnosť orgánu verejnej správy uložil žalovanému orgánu nielen, že má v označenej právnej veci konať, ale aj ako má rozhodnúť (tak ako žiada žalobca), správny súd konštatuje, že žalobca nevyužil všetky prostriedky nápravy a preto nie je možné jeho žalobu meritórne prejednať. 21. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za obdobia 02/2011 a 01/2012. V súvislosti s týmito nadmernými odpočtami boli u žalobcu vykonávané daňové kontroly a v zistenej výške boli po skončení týchto kontrol odpočty započítané na daňové nedoplatky žalobcu po lehote splatnosti. Žalobca si u žalovaného uplatnil nárok na úrok za obdobie od 61. Dňa po podaní daňových priznaní za vyššie uvedené zdaňovacie obdobia do doby vykonávania započítania týchto odpočtov na jeho daňové nedoplatky. Na túto žiadosť žalovaný písomne reagoval, keď listom zo dňa 7.4.2015 mu oznámil, že mu tento úrok nevyplatí, nakoľko podľa jeho právneho názoru naň nemá nárok. Následne žalobca podal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť rozhodnúť o tom, že mu tento úrok patrí. 22. Ako bolo uvedené vyššie, zákon tak pred 1.7.2016 ako aj po tomto dni, vyžadoval, aby žalobca vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy využil pred podaním žaloby prostriedky nápravy podľa osobitného predpisu. Z konštantnej rozhodovacej činnosti pritom vyplýva, že sa vyžadovalo aspoň vyčerpanie sťažnosti podľa zák.č. 9/2010 Z.z. Nebolo správnym súdom zistené a zo strany žalobcu ani tvrdené, že by takýto prostriedok nápravy využil a rovnako nebolo zistené a ani tvrdené, že by žalobca využil iné prostriedky nápravy ako napr. podnet prokurátorovi. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobca nevyčerpal všetky prostriedky, postupy stanovené pre tento typ konania a preto konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 23. O náhrade trov správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. tak, že žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).