Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200314 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200314.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: BHT group s.r.o. so sídlom K zábraniu 7133, Trenčín, IČO: 46 414 410, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100902/1741124/2015/ON zo dňa 18. februára 2016 a rozhodnutia Colného úradu Trenčín č. 1511210/2015 zo dňa 6. októbra 2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 1100902/1741124/2015/ON zo dňa 18. februára 2016 a rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1511210/2015 zo dňa 6. októbra 2015 z r u š u j e a vec v r a c i a Colnému úradu Trenčín na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti v záhlaví označených rozhodnutí. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie colného úradu, ktorým bola žalobcovi v súvislosti s daňovou kontrolou predbežným opatrením uložená povinnosť zložiť v lehote 8-ich kalendárnych dní od doručenia rozhodnutia na účet colného úradu sumu 217.713,30 €, a to z dôvodu existencie odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy pri miestnom zisťovaní odobral kontrolné vzorky tabakových výrobkov a spísal zápisnice o miestnom zisťovaní. Odobraté kontrolné vzorky boli odoslané na odbornú expertízu. Na základe výsledkov tejto expertízy správne orgány dospeli k záveru, že v mesiaci december 2014 prijaté tabakové výrobky označené ako cigary SUPER SORT nie sú cigarami v zmysle § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 106/2004 Z.z., ale že ide o tabak, pričom u týchto výrobkov je odlišná sadzba dane. 3. Za účelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane začal colný úrad na základe poverenia výkon daňovej kontroly zameraný na kontrolu spotrebnej dane z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie december 2014 a dňa 06.10.2015 vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 50 ods. 1 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z.z. uložil žalobcovi v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou za mesiac december 2014 zložiť peňažnú sumu 217.713,30 €. Predbežné odôvodnenie odôvodnil výsledkami odborných expertíz, na základe ktorých mala byť za zdaňovacie obdobie december 2014 žalobcom priznaná a zaplatená spotrebná daň z tabakových výrobkov v sume 245.911,18 € a v skutočnosti žalobca priznal a zaplatil daň len vo výške 28.197,88 €, z čoho vyplýva predpokladaný rozdiel na spotrebnej dani za december 2014 vo výške 217.713,30 €. Z dôvodov uvedených v ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., t. j. existencie odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň je v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami, prvostupňový orgán verejnej správy vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení zdôvodnené obavou spočívajúcou v zistení veľkého rozdielu medzi výškou priznanej spotrebnej dane a predpokladanou výškou dane. 4. Na odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalovaný napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia k námietke žalobcu o neodôvodnení obavy, pre ktorú bolo nariadené predbežné opatrenie, uviedol, že námietku považuje za irelevantnú, poukázal na zistenia colného úradu, ktoré v súhrne predstavujú značne závažné rizikové skutočnosti, ktoré bez pochybnosti odôvodňujú využitie predbežného opatrenia správcom dane. 5. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia žalovaného i správcu dane - Colného úradu Trenčín, v dôsledku čoho bol ukrátený na svojich právach. Namietal nesprávne právne posúdenie z dôvodu nesprávnej interpretácie ust. § 50 Daňového poriadku a tiež ust. § 4 ods. 3 písm. b/ zák. č. 106/2004 Z.z., najmä pojmu „očakávanie spotrebiteľa cigár“ a s tým súvisiaceho nesprávneho zaradenia cigár medzi tabak. Poukázal najmä na to, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí nie sú vôbec zrejmé žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by vyplývala odôvodnená obava, tak ako to vyplýva z ust. § 50 Daňového poriadku, nie je odôvodnený nevyhnutne potrebný rozsah predbežného opatrenia. Žalobca ďalej namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu a nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutých rozhodnutí. Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil správnym orgánom na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal zaplatiť trovy konania. 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že už len veľký rozdiel medzi celkovou výškou spotrebnej dane priznanej žalobcom a predpokladanou výškou dane viac než dostatočne odôvodňuje obavu, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. Všetky námietky žalobcu považuje žalovaný za nedôvodné, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu i žalovaného je riadne odôvodnené. 7. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné žalobe priznať úspech, napadnuté rozhodnutia zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a ods. 3 písm. a/ SSP z týchto dôvodov: 8. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 1100902/1741124/2015/ON zo dňa 18. februára 2016, ktorým žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Colného úradu Trenčín č. 1511210/2015 zo dňa 6. októbra 2015. Týmto rozhodnutím colný úrad podľa ust. § 50 ods. 1 písm. a/ zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní uložil v súvislosti s prebiehajúcou daňovou kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2014 žalobcovi predbežné opatrenie spočívajúce v povinnosti zložiť v lehote 8-ich kalendárnych dní od doručenia rozhodnutia na účet colného úradu peňažnú sumu vo výške 217.713 €, a to z dôvodu existencie odôvodnenej obavy, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude jej vymáhanie spojené so značnými ťažkosťami. 9. Z pripojeného administratívneho spisu a z vyjadrení účastníkov konania krajský súd zistil a medzi účastníkmi konania je nesporné, že: 10. Žalobca bol v súlade so zákonom č. 106/2004 Z.z. zaregistrovaný ako oprávnený príjemca tabakových výrobkov z iného členského štátu v pozastavení dane s riadne prideleným registračným a evidenčným číslom, bolo mu vydané povolenie na opakované prijímanie tabakových výrobkov v pozastavení dane z iného členského štátu. 11. V mesiaci december 2014 žalobca prijal tabakové výrobky - cigary z iného členského štátu v pozastavení dane od LORD POLAND TOBACCO ANDRZEJ BUDA, WODZISLAW SLASKI, POĽSKO. 12. Colný úrad v dňoch 09., 18. a 23.12.2014 vykonal u žalobcu miestne zisťovania, pri ktorých boli odobraté kontrolné vzorky tabakových výrobkov za účelom vykonania odbornej expertízy a boli spísané zápisnice o miestnom zisťovaní. 13. Na základe výsledkov odbornej expertízy dospeli správne orgány k záveru, že tabakové výrobky nepovažujú za cigaru, a preto colný úrad za účelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane začal dňa 31.07.2015 na základe poverenia výkon daňovej kontroly u žalobcu, zameranú na spotrebnú daň z tabakových výrobkov za zdaňovacie obdobie december 2014. 14. Po začatí daňovej kontroly následne colný úrad vydal napadnuté rozhodnutie o predbežnom opatrení, ktoré žalovaný na odvolanie žalobcu potvrdil. Jak prvostupňový správny orgán, tak i žalovaný nariadenie predbežného opatrenia odôvodnili čiastočnou citáciou ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., a to, že je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Výšku sumy uloženej zaplatiť predbežným opatrením odôvodnili rozdielom medzi priznanou a zaplatenou daňou žalobcom a daňou predpokladanou na zaplatenie správcom dane. 15. Podľa ust. § 491 ods. 1 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. 19. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. 20. Otázkou inštitútu predbežného opatrenia sa opakovanie zaoberal Najvyšší súd SR. Krajský súd poukazuje na závery, ktoré Najvyšší súd vyslovil vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Sžf 70/2012 zo dňa 23.04.2013, keď uviedol, že zákon vymedzuje použitie inštitútu predbežného opatrenia aj na zabezpečenie účelu daňovej kontroly a miestneho zisťovania, ale širší výklad zákona o správe daní napovedá o účele, ktorým je zabezpečiť včasné zaplatenie prípadnej daňovej povinnosti zistenej v rámci výkonu daňovej kontroly alebo miestneho zisťovania, ako i zefektívnenie prípadného budúceho núteného vymáhania daňového nedoplatku vzniknutého z dodatočne dorubenej dane. Uvedené vyplýva zo samotnej úpravy straty účinnosti predbežného opatrenia dňom úplného zaplatenia daňového nedoplatku alebo dňom jeho úplného uhradenia vykonaním kompenzácie. 21. Keďže použitie inštitútu predbežného opatrenia presahuje ciele daňovej kontroly, t. j. zistenie alebo preverenie základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, je potrebné pri jeho využití zohľadniť a dostatočne uviesť odôvodnenú obavu, že dodatočne určené dane nebudú zaplatené včas a riadne, prípadne že vymáhanie na nich vzniknutého nedoplatku bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo budú daňové nedoplatky nevymožiteľné. 22. Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal za to, že v prípade vydania predbežného opatrenia, ktoré bezpochyby predstavuje zásah do vlastníckeho práva daňového subjektu, je vždy potrebné odôvodniť obavu, že neskôr určené dane nebudú uhradené riadne a včas. 23. Krajský súd poukazuje na to, že v preskúmavanom rozhodnutí správcu dane sa odôvodnenie obmedzuje výlučne na predbežné zistenia daňovej kontroly, podľa ktorých je predpoklad dorubenia dane žalobcovi vo výške 217.713,30 €. Pokiaľ ide o uvedenie dôvodu nariadenia predbežného opatrenia, ktoré spočíva v povinnosti zložiť uvedenú sumu na účet Colného úradu Trenčín, tak správny orgán len odkazuje na zákonnú citáciu § 50 zák. č. 563/2009 Z.z., s tým, že v danom prípade má byť daná obava, že nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo jej vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami, výškou predpokladaného dovyrubeného rozdielu dane. 24. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k potrebe a k zákonným predpokladom nariadenia predbežného opatrenia uviedol, že colný úrad mal v čase rozhodovania dostatočne zistený skutkový stav, pričom vychádzal z výsledkov odborných expertíz vykonaných Colným laboratóriom Finančného riaditeľstva SR, z ktorých vyplýva, že tabakové výrobky - cigary SUPER SORT, prijaté žalobcom v decembri 2014 v pozastavení dane, nie sú cigary, ale ide o tabak, v dôsledku čoho mala byť za zdaňovacie obdobie december 2014 žalobcom zaplatená daň vyššia o sumu 217.713,30 €. 25. Z uvedeného je zrejmé, že v danej právnej veci bolo jedinou určujúcou skutočnosťou pre nariadenie predbežného opatrenia predpokladaný vznik rozdielu medzi daňou priznanou žalobcom a daňou určenou správcom dane, a to vo výške 217.713,30 €. Aj keď žalovaný konštatuje, že „všetky vyššie uvedené zistenia colného úradu v súhrne predstavujú značne závažné - rizikové skutočnosti, ktoré odôvodňujú využitie predbežného opatrenia“, z odôvodnenia vyplýva len jedno konkrétne zistenie, a to práve vyššie uvedená predpokladaná výška rozdielu dane. Nie je teda zrejmé, aké iné zistenia mal žalovaný na mysli. Taktiež, tak ako správne poukázal žalobca v podanej žalobe, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, aká bola správna úvaha žalovaného, resp. colného úradu ohľadne súvislosti tejto predpokladanej výšky rozdielu dane s jeho obavou, že nebude riadne a včas zaplatená. 26. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež sa nedá zistiť, že by správca dane alebo žalovaný za účelom zistenia zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia vykonávali šetrenia ohľadne majetkových pomerov žalobcu, jeho platobnej disciplíny pri plnení svojich daňových a odvodových povinností, či sú voči nemu vedené exekúcie, resp. či je u neho iné rizikové správanie spočívajúce napr. v ekonomicky neodôvodnenom predaji majetku a podobne. 27. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného neobsahuje uvedenie konkrétnych dôvodov, pre ktoré bolo potrebné zabezpečiť včasné a riadne zaplatenie rozdielu dane nariadením povinnosti zložiť požadovanú sumu. Jeho rozhodnutie neobsahuje žiadnu úvahu o primeranosti použitého prostriedku na zabezpečenie plnenia daňových povinností žalobcu vo vzťahu k jeho právu na užívanie svojho majetku. Správca dane a ani žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne neuviedli dôvody pre odôvodnenú obavu, že dodatočne určená daň nebude zaplatená včas, prípadne jej vymáhanie bude spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nevymožiteľné. Súd je toho názoru, že samotná predpokladaná výška rozdielu dane nie je a nemôže by sama osebe dôvodom pre postup podľa § 50 zák. č. 563/2009 Z.z. Taktiež to, čo je „vysoký“ rozdiel dane, je potrebné ustáliť podľa konkrétnych okolností tej-ktorej právnej veci a uvedená správna úvaha musí byť obsiahnutá aj v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu. 28. Súd zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia bez pochybností predstavuje zásah do ústavou garantovaného práva daňového subjektu vlastniť majetok, a preto jeho nariadeniu musí predchádzať dostatočné zistenie skutkových okolností, ktoré odôvodňujú obavu, že nesplatná a nevymáhateľná daňová pohľadávka nebude daňovým subjektom zaplatená riadne a včas. Následné rozhodnutie správneho orgánu o predbežnom opatrení potom musí byť dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnené, tak aby bolo zrejmé, že zásah do práv daňového subjektu je dôvodný, primeraný a uskutočnený za zákonom stanovených podmienok. Uvedeným kritériám žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevyhovuje. 29. Na základe uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a bolo potrebné ich zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 1 písm. d/, § 191 ods. 3 písm. a/ a § 191 ods. 4 SSP). 30. Nakoľko žalobca mal v konaní úspech, súd podľa § 167 ods. 1 SSP mu priznal úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov bude rozhodnuté podľa § 175 ods. 2 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.