Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/155/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200529 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200529.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Milana Straku v právnej veci žalobcu: ZDROJ-VOPO, s.r.o., so sídlom Železničná 3, Trenčín, IČO: 34 100 121, právne zastúpený: JUDr. Ing. Danielou Trajteľovou, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 10/C, Banská Bystrica, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so sídlom Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0908/99/2015 zo dňa 13. mája 2016 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. P/0270/03/2015 zo dňa 3. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.06.2016 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. SK/0908/99/2015 zo dňa 13. mája 2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. P/0270/03/2015 zo dňa 3. decembra 2015, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. 2. Žalovaný na odvolanie žalobcu rozhodnutím č. SK/0908/99/2015 zo dňa 13. mája 2016 odvolanie žalobcu zamietol a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trenčíne (správne má byť v Prievidzi, pozn. krajského súdu) pre Trenčiansky kraj č. P/0270/03/2015 zo dňa 3. decembra 2015, ktorým bola žalobcovi podľa 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 46 Správneho poriadku uložená pokuta vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho zistenej pri kontrole dňa 06.10.2015 v prevádzke Potraviny CBA, Nám. Hrdinov 1018, Chynorany, a to: - pre porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky pri predaji výrobkov vo forme klamlivej obchodnej praktiky, nakoľko realizovaná obchodná praktika predávajúceho mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v dôsledku poskytnutia nesprávnej a nepravdivej informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť, pretože v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“ bolo uvedených 6 druhov výrobkov, ktoré sa v deň začatia akcie ani v čase kontroly v ponuke na predaj v kontrolovanej prevádzke nenachádzali, čím bol porušený § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. 3. Žalobca v podanej žalobe namietal nedôsledne zistený skutkový stav, nesprávnu aplikáciu právnych predpisov a nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s podstatnými skutočnosťami, ktoré žalobca v správnom konaní namietal. Uviedol, že v rámci konania pred správnym orgánom I. stupňa bol vyzvaný k prípadnému podaniu vyjadrenia pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Toto vyjadrenie podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, avšak z dôvodu, že v čase podania vyjadrenia (02.12.2015) už uplynula lehota, zároveň požiadal o odpustenie zmeškania lehoty a priložil aj zmeškaný úkon - vyjadrenie. Bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty, bolo doručené žalobcovi prvostupňové rozhodnutie a ani v ďalšom konaní mu nebolo oznámené žiadne rozhodnutie prvostupňového orgánu o tom, že by jeho žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nebolo vyhovené. Správny orgán I. stupňa taktiež žalobcovi žiadnym spôsobom neoznámil, ako sa vysporiadal s podaným vyjadrením zo dňa 02.12.2015, ktoré žalobca podal spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Až dňa 23.05.2016 - doručením rozhodnutia žalovaného sa žalobca dozvedel, že predmetné vyjadrenie bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia, a preto sa k jednotlivým námietkam obsiahnutým vo vyjadrení vyjadril odvolací orgán, t.j. žalobcovo vyjadrenie a dôkazy v ňom uvedené boli po prvýkrát skúmané a vyhodnocované až v rámci odvolacieho konania. Uvedeným postupom došlo podľa žalobcu k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný ako odvolací orgán posudzoval v rámci odvolacieho konania aj obsah žalobcovho vyjadrenia zo dňa 02.12.2015, vykonával dokazovanie listinnými dôkazmi. Správny orgán I. stupňa takýto dôkaz evidentne nezahrnul medzi podklady pre zisťovanie skutkového stavu a odvolací orgán tak pri vydaní vlastného rozhodnutia vychádzal z iného vykonaného dokazovania, než učinil správny orgán I. stupňa. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplýva, či sa vôbec správny orgán I. stupňa vyjadroval k obsahu žalobcovho vyjadrenia zo dňa 02.12.2015 a ostatným dôkazom. Zároveň žalobca namietal, že hoci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, žalovaný ako odvolací orgán vykonával inú kvantitu a kvalitu dokazovania. Žalovaný si tak nedovoleným spôsobom uzurpoval kompetenciu správneho orgánu I. stupňa a sám hodnotil obsah žalobcovho vyjadrenia k podkladom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán I. stupňa mal dostatok priestoru, aby sa s obsahom podaní žalobcu vysporiadal, napríklad využitím inštitútu zrušenia rozhodnutia a vydania nového rozhodnutia alebo inštitútu autoremedúry. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňový orgán podané odvolanie neskúmal a len ho obratom posunul na odvolací orgán. Uvedeným postupom došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces v rámci zachovania dvojinštančného konania, práva na riadne vyhodnotenie dôkazov a primerané odôvodnenie. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. ani z iného právneho predpisu nemožno vyvodiť, že by pri skúmaní zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu nemala byť daná možnosť liberácie. Záverom žalobca namietal nesprávne právne posúdenie danej veci, keď žalovaný nesprávne aplikoval § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z., kedy sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu k interpretácii pojmu ,,dostupnosť produktu“. Rovnako tak z rozhodnutia žalovaného nevyplýva žiaden určitý a preskúmateľný podklad pre prijatie záveru o tom, že by malo konaním žalobcu ako predávajúceho dôjsť k značne závažnému protiprávnemu konaniu. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zastával názor, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané v súlade s platnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, ktorý bol správne právne kvalifikovaný. Uviedol, že správne orgány neporušili zásadu dvojinštančnosti konania. Vyjadrenie žalobcu bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené dňa 03.12.2015 a toho istého dňa bolo zároveň vydané prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny orgán rozhodol o uložení pokuty na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z podkladov, ktoré mal správny orgán I. stupňa pred vydaním rozhodnutia k dispozícii. Správny orgán teda nepostupoval v rozpore so zákonom, keď po vydaní rozhodnutia a vylúčení existencie dôvodov pre uplatnenie autoremedúry v súvislosti s podaným odvolaním odstúpil spisový materiál, súčasťou ktorého bolo predmetné odvolanie, odvolacieho orgánu, ktorý sa týmto vo svojom rozhodnutí náležite zaoberal. Žalovaný sa naviac v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal skutočnosťami, na ktoré poukázal žalobca v dotknutom vyjadrení a po ich preskúmaní vyhodnotil, že tieto nie sú dôvodom, pre ktoré by preskúmavané rozhodnutie zrušil, zmenil, resp. zrušil a vrátil na nové konanie. Uvedený postup je zároveň v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Žalovaný ďalej uviedol, že oba správne orgány vychádzali pri rozhodovaní z totožného skutkového stavu, ako aj z podkladov, ktoré mali pred vydaním rozhodnutia k dispozícii. Je pritom na správnej úvahe správneho orgánu, ktoré z navrhovaných, resp. aj z nenavrhovaných dôkazov vykoná. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty, uviedol, že hoci zo strany správneho orgánu nedošlo k vydaniu rozhodnutia o tomto návrhu, uvedená skutočnosť nemá vplyv na meritum prejednávanej veci. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty sa nemožno odvolať, a teda ak by aj takéto rozhodnutie bolo vydané, žalobca by ho odvolaním nemohol napadnúť. Právny zástupca žalobcu mohol kedykoľvek pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, najlepšie počas pôvodne stanovenej 8 - dňovej lehoty požiadať o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu však uvedeným spôsobom nepostupoval a svoje vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania podal až 20 dní od uplynutia 8 - dňovej lehoty na vyjadrenie sa. Skutočnosť, že o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nebolo vydané samostatné rozhodnutie, nemohla mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej a nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, pričom v tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/208/2010 zo dňa 24.08.2011. Názor žalobcu, podľa ktorého ak by správnemu orgánu I. stupňa bolo doručené vyjadrenie žalobcu po vydaní prvostupňového rozhodnutia pred odstúpením spisovému materiálu odvolaciemu orgánu, bolo potrebné rozhodnutie zrušiť a vydať nové rozhodnutie, považoval za nesprávny a v tejto súvislosti poukázal na § 59 ods. 3, § 57 ods. 1 a § 57 ods. 2 Správneho poriadku. K námietke žalobcu, že správny orgán podané odvolanie neskúmal, uviedol, že predmetné odvolanie bolo správnemu orgánu doručené dňa 21.12.2015 a bezodkladne bolo riadne preskúmané z hľadiska, či neodôvodňuje postup v rámci autoremedúry. Nakoľko dôvody na postup v rámci autoremedúry dané neboli, správny orgán I. stupňa odstúpil spisový materiál na odvolacie konanie dňa 22.12.2015 - t.j. deň po doručení odvolania. K namietaným skutkovým zisteniam uviedol, že v prípade, ak predávajúci v akciovom letáku deklaruje dostupnosť určených druhov výrobkov vo vymedzenom období v konkrétnej prevádzkovej jednotke, znamená to, že spotrebiteľov informuje o dostupnosti daných výrobkov od začiatku akcie počas celej vymedzenej doby, resp. do vypredania zásob. Zdôraznil, že dotknuté druhy výrobkov boli na predajňu dodané až po vykonanej kontrole, t.j. po 06.10.2015, čo uviedol aj sám žalobca v priebehu správneho konania. Správny orgán uvedené konanie žalobcu správne právne kvalifikoval ako porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky, nakoľko realizovaná obchodná praktika predávajúceho mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v dôsledku poskytnutia nesprávnej a nepravdivej informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť. Nakoľko žalobca ako predávajúci zodpovedá za porušenie povinností podľa zákona č. 250/2007 Z.z. objektívne, pre posúdenie danej veci bol relevantný spoľahlivo zistený skutkový stav veci. Na zodpovednosť žalobcu tak nemá vplyv ani jeho konštatovanie v súvislosti so zisťovaním úmyslu žalobcu, pričom poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/21/2013 zo dňa 27.11.2013 a sp. zn. 2Sžo/29/2013 zo dňa 16.04.2014, z ktorých citoval. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú interpretáciu pojmu ,,dostupnosť výrobku“, žalovaný zotrval na argumentácii uvedenej na strane č. 10 napadnutého rozhodnutia, v ktorom poukazoval na článok 6 písm. b) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005. Pokiaľ ide o námietku, že v rozhodnutí absentuje podklad, ktorý by preukazoval, že konaním žalobcu malo dôjsť k značne závažnému protiprávnemu konaniu uviedol, že uvedené konanie žalobcu bolo s prihliadnutím na možné negatívne následky na spotrebiteľa vyhodnotené ako značne závažné. Relevantné je, že žalobca deklaroval v akciovom letáku určenom širokému okruhu spotrebiteľov dostupnosť výrobkov, ktorých dostupnosť na začiatku akcie ani v čase vykonanej kontroly nezabezpečil. V danom prípade sa žalobca dopustil ohrozovacieho správneho deliktu, o čom svedčí formulácia znenia dotknutého ust. ,,mohla uviesť“, a preto preukázanie prípadu, kedy by uvedené konanie žalobcu zmenilo nákupný úmysel spotrebiteľa, nie je pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu za uvedené protiprávne konanie, nevyhnutné. Výšku uloženej pokuty žalovaný považoval za primeranú zistenému skutkovému stavu, ako aj charakteru porušenia zákona, pričom výška pokuty by mala byť citeľná v majetkovej sfére žalobcu, aby plnila východnú a aj represívnu funkciu. 5. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 03.03.2017, v ktorom zotrval na názoroch vyjadrených v správnej žalobe. Uviedol, že bez rozhodnutia o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty bol žalobca v stave právnej neistoty, a preto správne orgány mali o tejto žiadosti rozhodnúť. Zastával názor, že žalovaný nemohol vychádzať pri rozhodovaní z rovnakých podkladov ako správny orgán I. stupňa, keďže sám uviedol, že vyjadrením zo dňa 02.12.2015 sa zaoberal iba žalovaný. Žalovaný nemôže tvrdiť, že správny orgán I. stupňa by skutočnosti uvádzané žalobcom v predmetnom vyjadrení nepovažoval za relevantné, keďže správny orgán I. stupňa sa nimi vôbec nezaoberal. Žalovaný tak predkladá ničím nepodložené dohady o tom, ako by v danom prípade konal a rozhodoval orgán prvostupňový. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/208/2010 o odstraňovaní formálnych vád, na ktoré poukázal žalovaný, sa podľa žalobcu nedá na riešený prípad aplikovať. Zároveň s poukazom na rozhodné dátumy uviedol, že správny orgán mal jednoznačne k dispozícii žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty s príslušným vyjadrením zo dňa 02.12.2015, doručené dňa 03.12.2015 k dispozícii skôr, ako meritórne rozhodnutie odoslal. Zároveň správny orgán porušil zákonnú povinnosť riadne doručovať rozhodnutie, keďže pri odosielaní dotknutého rozhodnutia (04.12.2015) mal vedomosť o tom, že v danej veci žalobca poveril svojím zastupovaním advokáta, a preto rozhodnutie malo byť doručované právnemu zástupcovi. Žalobca ďalej namietal správnosť právneho posúdenia veci, nakoľko popisovaný skutkový stav nie je možné právne kvalifikovať ako porušenie citovaných ustanovení právnych predpisov. Uviedol, že spotrebiteľov informoval, že v určitom období im bude určitý tovar ponúknutý za akciovú cenu, avšak toto nemožno interpretovať tak, že by spotrebitelia mali nárok domáhať sa fyzickej ponuky tovaru, spotrebitelia majú nárok domáhať sa len toho, aby im v čase trvania akcie predávajúci garantoval prezentovanú akciovú cenu, nie fyzicky samotný výrobok. Záverom dodal, že zodpovednosť je síce objektívnej povahy, avšak predpokladá možnosť aplikácie liberačných dôvodov. Prípady prekážok vis maior sú uznávanými a aplikovateľnými prípadmi zbavenia sa zodpovednosti, čo však žalovaný nebral do úvahy. Na základe uvedených skutočností zotrval na žiadosti zrušiť rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 194 ods. 1 a 2 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134, § 182 ods. 1 SSP v spojení s § 195 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) a po oboznámení sa s pripojeným administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu I. stupňa dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom a správnej žalobe nie je možné priznať úspech z týchto dôvodov: 7. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 7.1. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SK/0908/99/2015 zo dňa 13. mája 2016 vrátane prvostupňového rozhodnutia Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prievidzi pre Trenčiansky kraj č. P/0270/03/2015 zo dňa 3. decembra 2015, ktorým bola žalobcovi podľa 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a § 46 Správneho poriadku uložená pokuta vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho zistenej pri kontrole dňa 06.10.2015 v prevádzke Potraviny CBA, Nám. Hrdinov 1018, Chynorany, a to: - pre porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky pri predaji výrobkov vo forme klamlivej obchodnej praktiky, nakoľko realizovaná obchodná praktika predávajúceho mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v dôsledku poskytnutia nesprávnej a nepravdivej informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť, pretože v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“ bolo uvedených 6 druhov výrobkov, ktoré sa v deň začatia akcie ani v čase kontroly v ponuke na predaj v kontrolovanej prevádzke nenachádzali, čím bol porušený § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. 9. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu krajský súd zistil, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol Inšpekčný záznam Slovenskej obchodnej inšpekcie spísaný dňa 06.10.2015 inšpektormi správneho orgánu I. stupňa (ďalej aj ,,inšpektori SOI“) a vedúcou prevádzky žalobcu, z ktorého vyplýva, že inšpektori SOI vykonali v prevádzke žalobcu - Potraviny CBA, so sídlom Chynorany, Nám. Hrdinov 1018 kontrolu za účelom overenia dodržiavania poctivosti predaja a vydávania dokladov o kúpe. V rámci uskutočnenej kontroly bolo zistené, že žalobca ako predávajúci v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“ uviedol 6 druhov výrobkov, ktoré sa v deň začatia akcie a ani v čase vykonanej kontroly nenachádzali v kontrolovanej prevádzke v ponuke na predaj. Išlo o: - roláda rôzne druhy 300 g, á 1,15 eur, - Steiger Radler citrón nealko tmavý, 0,5 l plechovka, á 0,55 eur, - Steiger Radler citrón nealko svetlý, 0,5 l plechovka, á 0,55 eur, - Žuvacie cukríky Mentos Popins Fruit, sour 50 g, á 0,75 eur, - Bravčové párky 70 % obsah mäsa, cena za 100 g á 0,59 eur, - Zipser párky, cena za 100 g á 0,69 eur. 10. Na základe vyššie uvedených zistených nedostatkov správny orgán I. stupňa vydal dňa 02.11.2015 Oznámenie o začatí správneho konania o uložení postihu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. z dôvodu porušenia § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. žalobcom, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 06.11.2015. Žalobca bol v predmetnom Oznámení zároveň poučený, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku má právo vyjadriť sa k dôvodom konania do 8 dní od doručenia tohto oznámenia, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. 11. Následne vydal správny orgán I. stupňa dňa 03.12.2015 rozhodnutie č. P/0270/03/2015, ktorým bola žalobcovi podľa 24 ods. 1 zákona č 250/2007 Z.z. a § 46 Správneho poriadku uložená pokuta vo výške 600,- eur pre porušenie povinnosti predávajúceho zistenej pri kontrole dňa 06.10.2015 v prevádzke Potraviny CBA, Nám. Hrdinov 1018, Chynorany, a to: - pre porušenie zákazu predávajúceho používať nekalé obchodné praktiky pri predaji výrobkov vo forme klamlivej obchodnej praktiky, nakoľko realizovaná obchodná praktika predávajúceho mohla uviesť priemerného spotrebiteľa do omylu v dôsledku poskytnutia nesprávnej a nepravdivej informácie vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť, pretože v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“ bolo uvedených 6 druhov výrobkov, ktoré sa v deň začatia akcie ani v čase kontroly v ponuke na predaj v kontrolovanej prevádzke nenachádzali, čím bol porušený § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. 12. Dňa 03.12.2015 bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené podanie žalobcu označené ako ,,Vyjadrenie pred vydaním rozhodnutia, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty“ zo dňa 02.12.2015, súčasťou ktorého bolo plnomocenstvo udelené žalobcom právnemu zástupcovi na zastupovanie v konaní. 13. Voči rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca dňa 21.12.2015 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SK/0908/99/2015 zo dňa 13. mája 2016 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že zo strany správneho orgánu bolo spoľahlivo preukázané nedodržanie zákazu nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivej obchodnej praktiky a uložená pokuta zodpovedá charakteru porušenia zákona a závažnosti zistených nedostatkov. 14. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil, 14.1. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. 14.2. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 14.3. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. 14.4. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. 14.5. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu. 14.6. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. a porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. 15. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa, vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu. 16. V danej veci žalobca nenamietal, a nie je tak ani sporný skutkový stav zistený v rámci vykonanej kontroly, že v prevádzke žalobcu sa v čase začatia akcie a ani v čase kontroly nenachádzal všetok tovar uvedený na akciovom letáku. V konaní však zostalo sporným, či uvedené konanie žalobcu bolo riadne právne posúdené a či sankcia zaň uložená bola v súlade so zákonom. 17. Žalobca v podanej žalobe zároveň poukazoval na procesné pochybenia správnych orgánov v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutých rozhodnutí, keď správny orgán I. stupňa neoznámil žalobcovi, ako naložil s jeho vyjadrením zo dňa 02.12.2015 a rovnako neoznámil žalobcovi, ako bolo naložené s jeho žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. K predmetnému vyjadreniu zaujal stanovisko až žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v dôsledku čoho bola podľa žalobcu porušená zásada dvojinštančnosti konania. 18. Krajský súd konštatuje, že zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 19. Povinnosťou správnych orgánov v konaní o uložení pokuty z dôvodu porušenia ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. je postupovať podľa Správneho poriadku, ktorého právnemu režimu toto konania podlieha. Jednou z povinností správnych orgánov v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkmi tohto konania, teda aj so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach Správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje. 20. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20.1. Podľa § 28 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán zo závažných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to účastník konania požiada do 15 dní odo dňa, keď pominula príčina zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Správny orgán môže tejto žiadosti priznať odkladný účinok. 20.2. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20.3. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20.4. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 20.5. Podľa § 57 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 21. Účastník konania má v zmysle § 33 Správneho poriadku právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Povinnosťou správneho orgánu je umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán však môže v konaní pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenia účastníka, ak ostane v stanovenej lehote nečinný, prípadne sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá. 22. V prejednávanom prípade žalovaný v súlade s cit. ustanovením § 33 ods. 2 Správneho poriadku poučil žalobcu v Oznámení o začatí správneho konania o možnosti vyjadriť sa k dôvodom konania, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania v lehote 8 dní od doručenia tohto oznámenia. Oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené žalobcovi dňa 06.11.2015 a predmetné vyjadrenie spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty žalobca doručil správnemu orgánu I. stupňa až dňa 03.12.2015. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že žalobca lehotu stanovenú na vyjadrenie sa k dôvodom konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedodržal a predmetné vyjadrenie spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty bolo doručené správnemu orgánu I. stupňa až v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Správny orgán I. stupňa tak nemal možnosť vo svojom rozhodnutí vyjadriť sa k argumentom uvádzaným v tomto vyjadrení. 24. Krajský súd ďalej konštatuje, že odvolací správny orgán je v rámci odvolacieho konania oprávnený a súčasne i povinný preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Pritom posudzuje rozhodnutie nielen po stránke právnej, ale aj skutkovej. Odvolací správny orgán nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán prvého stupňa a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli známe. Tak tomu bolo aj v danej veci, keď odvolací orgán v rámci posudzovania správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia v dôsledku podaného odvolania prihliadol aj na vyjadrenie žalobcu zo dňa 02.12.2015, s ktorým sa správny orgán I. stupňa vzhľadom na dátum jeho doručenia nemohol oboznámiť. V danom prípade tak nemožno hovoriť o uzurpovaní si kompetencie prvostupňového správneho orgánu a o popretí dvojinštančnosti konania. Uvedený postup správnych orgánov tak podľa krajského súdu nemal vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí. 25. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom neskúmania podaného odvolania správnym orgánom I. stupňa, krajský súd uvádza, že predmetné odvolanie bolo správnemu orgánu I. stupňa doručené dňa 21.12.2015 a dňa 22.12.2015 sa prvostupňový orgán k tomuto odvolaniu vyjadril s tým, že účastník konania (t.j. žalobca) v odvolaní neuviedol také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky a ktoré by mali vplyv na posudzovanie skutkového stavu. Nakoľko správny orgán I. stupňa po podaní odvolania nevzhliadol dôvod na vyhovenie odvolaniu v plnom rozsahu, neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie inštitútu autoremedúry, a preto postupoval v súlade s § 57 ods. 2 Správneho poriadku a spisový materiál vrátane predmetného vyjadrenia zo dňa 02.12.2015 postúpil odvolaciemu orgánu. Uvedená námietka žalobcu tak nie je dôvodná. 26. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že napriek skutočnosti že správny orgán I. stupňa sa v prvostupňovom rozhodnutí nezaoberal vyjadrením žalobcu zo dňa 02.12.2015, podkladom pre jeho vydanie bol riadne zistený skutkový stav. K uvedenému záveru dospel aj žalovaný, keď ako odvolací správny orgán po jeho preskúmaní a vysporiadaní sa s argumentmi žalobcu uvádzanými v tomto vyjadrení nevzhliadol dôvod na zmenu či zrušenie prvostupňového rozhodnutia. 27. K námietke žalobcu ohľadom nevydania rozhodnutia o žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty krajský súd dáva za pravdu žalobcovi, že správne orgány majú, vychádzajúc z ust. § 28 Správneho poriadku, povinnosť vydať o odpustení / neodpustení zmeškania lehoty rozhodnutie. V danom prípade však išlo o špecifickú situáciu, keď z dôvodu na strane žalobcu by bolo rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia (ktoré malo byť podané v lehote pred rozhodnutím správneho orgánu), urobené až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Naviac, podľa § 28 ods. 1 Správneho poriadku sa proti rozhodnutiu o návrhu na odpustenie zmeškanej lehoty nemožno odvolať, a teda žalobca by aj v prípade vydania rozhodnutia nemohol toto rozhodnutie napadnúť odvolaním. Za daných okolností nemožno uvedený postup správneho orgánu I. stupňa považovať za také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť jeho rozhodnutia. 28. Pokiaľ ide o samotné posúdenie správneho deliktu tak, ako sa žalobcovi kladie za vinu, krajský súd zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti zistené inšpektormi SOI v rámci kontroly vykonanej v prevádzke žalobcu jednoznačne preukazujú, že nebol dodržaný rozsah akciového sortimentu deklarovaného v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“, ktorý platil aj pre kontrolovanú prevádzku, keďže 6 druhov tovaru sa v ponuke pre spotrebiteľa v čase začatie akcie a ani v čase kontroly nenachádzalo. K absencii predmetného tovaru nedošlo z dôvodu vypredania jeho zásob, ale z dôvodu, že tieto neboli ku dňu výkonu kontroly ani dodané, čo vyplýva aj z vyjadrenia prítomného zamestnanca na Inšpekčnom zázname zo dňa 06.10.2015. Uvedeným konaním žalobca porušil jedno zo základných práv spotrebiteľa, a to právo na pravdivé informácie, keď uviedol spotrebiteľov do omylu v otázke dostupnosti týchto výrobkov. Informácia o ponúkaných produktoch a ich cenách je jednou z podstatných informácií, ktoré vytvárajú rámec na kvalifikované rozhodnutie priemerného spotrebiteľa. Pri posudzovaní charakteru uvedeného konania je potrebné zohľadniť úroveň informovanosti, vedomostí a obozretnosti priemerného spotrebiteľa. Takéto konanie je v rozpore so zákazom používania nekalých obchodných praktík podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, pretože vyššie opísané konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku formou klamlivého konania, ktorá môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá vo vzťahu k hlavným znakom produktu, ako je jeho dostupnosť. Spotrebiteľ má právo, aby bol pravdivo, správne a úplne informovaný o všetkých faktoroch, ktoré majú vplyv na jeho rozhodovanie o kúpe výrobku. Jedným z nich je v podmienkach slovenského trhu nepochybne dostupnosť produktu. 29. Spoločenskú nebezpečnosť sankcionovaného konania vidí krajský súd predovšetkým v zneužití dôvery spotrebiteľa a v poškodení spotrebiteľa, nakoľko predávajúci uvádzal nesprávnu informáciu o prebiehajúcej akcii, teda uvádzal spotrebiteľa do omylu v otázke dostupnosti výrobkov, ktorá je spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie spotrebiteľa. Spotrebiteľ na základe informácií z uvedeného akciového letáka má informácie o predmetných výrobkoch, ktoré si môže v stanovenom časovom intervale u predávajúceho kúpiť za výhodnú cenu. V danom prípade v čase začatia akcie, t.j. dňa 05.10.2015 a ani v deň kontroly sa v kontrolovanej prevádzke nenachádzalo v ponuke na predaj 6 druhov výrobkov vyobrazených v akciovom letáku ,,Výhodná ponuka produktov a služieb, 14/2015. Platí od 5.10. do 25.10.2015“. Na základe uvedeného bol spotrebiteľ oklamaný vo vzťahu k uvedeným výrobkom, ktoré sa mali v čase platnosti akcie nachádzať v ponuke na predaj, avšak v skutočnosti tomu tak nebolo. Žalobca tak podstatne narušil alebo narušiť mohol správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý navštívil predajňu s plánom urobiť pre neho výhodnú ekonomickú transakciu a je otázne, či by toto rozhodnutie o obchodnej transakcii urobil, keby bol býval informovaný pravdivo o dostupnosti výrobkov. Takýmto spôsobom by spotrebiteľ utrpel ujmu. Ekonomická ujma spotrebiteľa môže spočívať jednak vo vynaložení určitých cestovných výdavkov a jednak vo vynaložení určitých finančných prostriedkov za účelom kúpy iného výrobku v prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne z dôvodu, že sa už na samotnú prevádzku dostavil, zakúpiť si iný výrobok, ktorý by si inak, v prípade, ak by sa na prevádzke nachádzal výrobok z akciového letáku, o ktorý mal pôvodne záujem, nekúpil. 30. Ohrozenie ekonomických záujmov spotrebiteľa predstavuje podľa názoru krajského súdu závažné porušenie povinnosti, a to vzhľadom na charakter protiprávneho konania, ako aj na rozsah spotrebiteľov, ktorých práva mohli byť poškodené. Krajský súd považuje za všeobecne známu skutočnosť, že akciové letáky potravinových reťazcov v súčasnosti pôsobiacich na Slovenskom trhu sú dostupné v rôznych formách širokému spektru spotrebiteľov s pohnútkou priviesť ich do svojich prevádzkarní. Na túto činnosť používajú tak, ako žalobca v danom prípade, rôzne druhy akcií a výhod, a je preto neakceptovateľné, aby zo strany predávajúceho neboli tieto akciové výrobky dostupné na tej prevádzkarni, na ktorej v zmysle akciového letáku majú byť v ponuke pre spotrebiteľa v deklarovanej cene. Nemožno sa tak stotožniť s názorom žalobcu, že uvedeným konaním neuviedol spotrebiteľa do omylu a rovnako tak sa nemožno stotožniť s názorom, že spotrebitelia nemajú nárok domáhať sa ponuky tovaru uvedeného na akciovom letáku. Poctivosť obchodného styku, prejavujúcu sa aj v pravdivosti reklamy, považuje krajský súd za základ občianskoprávneho vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim. 31. Krajský súd zdôrazňuje, že zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je konštruovaný na absolútnej objektívnej zodpovednosti, t. j. bez ohľadu na zavinenie (úmysel, nedbanlivosť), a preto sa účastník konania nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za kontrolou zistené nedostatky poukázaním na dôvody subjektívnej povahy. V rámci tejto zodpovednosti zodpovedá aj za protiprávne konanie osôb, ktoré v mene predávajúceho pri predaji výrobkov konajú. V prípade porušenia ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. ide naviac o tzv. ohrozovacie správne delikty, kedy pre naplnenie znakov skutkovej podstaty sa nevyžaduje vznik protiprávneho následku, postačuje riziko jeho vzniku. V danom prípade teda stačí zistiť, že v dôsledku porušenia povinnosti zodpovednou osobou, t.j. predávajúcim, došlo k ohrozeniu práv spotrebiteľa chránených týmto zákonom. Preukázanie prípadu, kedy bol spotrebiteľ nútený v dôsledku konania žalobcu zmeniť jeho nákupný úmysel, nie je z uvedeného dôvodu nutné. 32. Pokiaľ ide o definíciu pojmu ,,dostupnosť produktu“, krajský súd konštatuje, že ide o pojem zaužívaný tak v praxi správnych orgánov, ako aj v praxi súdov, ktorý doposiaľ nespôsoboval žiadne nezrovnalosti. Výklad a aplikácia tohto pojmu bola v prejednávanom prípade v súlade jednak so zákonom č. 250/2007 Z.z., ako aj v súlade so Smernicou č. 2005/29/ES, ktorej ustanovenia o ochrane spotrebiteľa boli transponované do predmetného zákona č. 250/2007 Z.z. Výklad žalobcu tak, ako ho uskutočnil v podanej žalobe, nemá podľa súdu oporu v právnych predpisoch a ide o účelové bránenie práva. Nemožno sa tak stotožniť s námietkou žalobcu ohľadom nesprávnej aplikácie § 8 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. v dôsledku nesprávnej interpretácie pojmu ,,dostupnosť produktu“. 33. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bolo jednoznačne preukázané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 7 ods. 1 v spojení s § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007, keď žalobca porušil zákaz používania nekalých obchodných praktík formou klamlivej obchodnej praktiky. 34. Pokiaľ ide o uloženú pokutu, jej výška je podľa názoru krajského súdu vzhľadom na jej represívno- výchovnú funkciu, ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené medze pokutou zodpovedajúcou zistenému porušeniu zákona a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému protiprávnemu stavu, charakteru a rozsahu porušenia zákona. Správne orgány pristúpili k určeniu výšky postihu po riadnom vyhodnotení skutočnosti, že došlo k vážnemu zásahu do práv spotrebiteľa, ktoré môžu spotrebiteľa pri nedodržaní dobromyseľnosti a odbornej starostlivosti zo strany predávajúceho poškodiť. Výšku uloženej pokuty, ktorá je v zmysle § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, krajský súd, po posúdení všetkých zákonom stanovených hľadísk považuje za primeranú a má za to, že uloženie pokuty bude mať nielen sankčný, ale najmä preventívny účinok. 35. Vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci krajský súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli a náležite sa zaoberali námietkami žalobcu. 36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto podľa § 190 v spojení s § 194 ods. 2 SSP žalobu zamietol. 37. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 38. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil. 39. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.