Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/36/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200097 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3017200097.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Radičovej, členov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: ReVa Slovak, s.r.o., so sídlom Rajecká cesta č. 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 004 181, zast. Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o., so sídlom Vajanského č. 1/2765, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, IČO: 00 166 405, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/6205 O-794/2016 zo dňa 25. januára 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 27.03.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. OPS/BEZ/2016/6205 O-794/2016 zo dňa 25.01.2017, zamietajúceho odvolanie žalobcu ako účastníka správneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín, č.k. 214/2016/2.1/G IPTN/KAHIP/ROZ/2016/594 zo dňa 06.10.2016, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 5.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“). Žalobným návrhom požadoval zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vo vzťahu k žalobcovi upustiť od uloženia pokuty. 2. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 03.05.2016 vykonali inšpektori Inšpektorátu práce Trenčín kontrolu v prevádzke MAGNA SLOVTECA, s.r.o., následne bola na Inšpektoráte Trenčín kontrola vykonaná v dňoch 14.06.2016 a 20.06.2016. O zistených nedostatkoch bol spísaný protokol z výkonu inšpekcie práce č. ITN-23-36-2.3/P-E22, E24, A25-16, ktorý bol dňa 20.06.2016 prerokovaný so zástupcom žalobcu. Nedostatky opísané v protokole spočívali v tom, že zamestnávateľ nezabezpečil u 2 zamestnancov posúdenie zdravotnej spôsobilosti na ručnú manipuláciu s bremenami, neoboznámil 3 zamestnancov pri nástupe do zamestnania s pracovným poriadkom a právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu nimi vykonávanú, zamestnávateľ nepreukázal vydanie vyúčtovania mzdy zamestnancovi v písomnej forme s predpísaným obsahom, uzatvoril dohodu o vykonaní práce, ktorá nie je vymedzená výsledkom práce, ale ide o opakujúcu sa činnosť, dohodol so zamestnancom v dohode o vykonaní práce odmenu za vykonanú prácu, ktorá je nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom, v dohode o vykonaní práce neuviedol dobu, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Taktiež bolo u žalobcu zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Oznámenie o začatí správneho konania Inšpektorátom práce Trenčín bolo žalobcovi doručené dňa 08.09.2016. Správne konanie začalo pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. K začatiu správneho konania sa vyjadril žalobca podaním doručeným Inšpektorátu práce Trenčín dňa 19.09.2016. Vo vyjadrení dôvodil, že svoju činnosť začal vykonávať v januári 2016 a v čase porušenia zákona, ktoré bolo navyše ojedinelé, nemali jeho zamestnanci zažité nutné pracovnoprávne procesy. Došlo k chybe v komunikácii s externou účtovnou firmou, čo spôsobilo omeškanie prihlásenia zamestnancov. Žiadal, aby správny orgán prihliadol na skutočnú mieru spoločenskej nebezpečnosti spáchaného deliktu. Aj keby bola sankcia uložená na spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, t.j. 5.000,- Eur, bolo by to pre žalobcu podnikajúceho iba s malým počtom zamestnancov likvidačné. 3. Inšpektorát práce Trenčín rozhodnutím zo dňa 06.10.2016, č.k. 214/2016/2.1/G IPTN/KAHIP/ ROZ/2016/594, podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil žalobcovi -pokutu vo výške 5.000,- Eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci spočívajúce v tom, že zamestnávateľ ReVa Slovak s.r.o., Rajecká 1, 010 01 Žilina, IČO: 46 004 181, porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na prevádzke MAGNA SLOVTECA, s.r.o., Rybárska 1, 915 01 Nové Mesto nad Váhom v dňoch: - 13.04.2016 v čase od 06:00 hod. do 14:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby L. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.04.2016 vykonávala závislú prácu - kontrolór kvality/operátor výroby, - 13.04.2016 v čase od 06:00 hod. do 15:36 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby W. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.04.2016 vykonávala závislú prácu - kontrolór kvality/operátor výroby, - 13.04.2016 v čase od 06:00 hod. do 15:49 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby L. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorá na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.04.2016 vykonávala závislú prácu - kontrolór kvality/operátor výroby, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov a najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu - § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, nakoľko do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne bola L. R., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená dňa 13.04.2016 o 15:31:46 hod., W. W., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená dňa 13.04.2016 o 15:36:14 hod. a L. W., nar. XX.XX.XXXX, prihlásená dňa 13.04.2016 o 15:49:03 hod. 4. Inšpektorát práce Trenčín svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach opísaných v protokole o výsledku výkonu inšpekcie práce, obsahu dokladov predložených žalobcom a vec po právnej stránke posúdil ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. K argumentácii žalobcu uviedol, že pri predmetnom správnom delikte sa uplatňuje zásada objektívnej zodpovednosti, t.j. rozhodujúci je vznik protiprávneho stavu bez ohľadu na zavinenie. Nepodstatná je nielen otázka zavinenia, ale aj skutočnosť, či pochybenie spôsobil zamestnanec alebo iný subjekt (napr. externý účtovník). Z textu zákona vyplýva pre správny orgán povinnosť pokutu uložiť, ak dôjde k zisteniu vytknutých nedostatkov, formulácia príslušných ustanovení neumožňuje od uloženia pokuty upustiť. Pokuta bola uložená v minimálnej výške na dolnej hranici zákonného sankčného rozpätia a prvostupňový správny orgán ju považoval za výchovnú a výstražnú s účinkom preventívneho pôsobenia. Pri určovaní pokuty prihliadol na počet nelegálne zamestnávaných osôb, aj na to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania nebolo jediným nedostatkom, ktorý bol pri kontrole u žalobcu zistený. Na druhej strane prihliadol na skutočnosť, že žalobca sa v minulosti nedopustil porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 5. Proti citovanému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Trenčín podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že správny orgán vôbec neprihliadol na jeho argumentáciu v správnom konaní. Namietol tiež nesprávne právne posúdenie veci. V čase vykonania kontroly boli dotknutí zamestnanci riadne prihlásení v Sociálnej poisťovni, teda Inšpektorát práce Trenčín nemohol dôjsť k záveru, že by tieto osoby mali byť považované za nelegálne zamestnávané. Správny orgán mal použiť pri ukladaní sankcie absorpčnú zásadu, ak v odôvodnení konštatuje viaceré porušenia právnych predpisov. Uložená sankcia je neprimerane vysoká, nakoľko nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu. Správny orgán mal pokutu uložiť pod dolnú hranicu zákonnej sadzby. Súčasne je výška pokuty pre žalobcu likvidačná, pričom poukázal na účtovnú stratu vo výške -8.341,- Eur, vykázanú za rok 2015. 6. Žalovaný Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán rozhodnutím č. OPS/BEZ/2016/6205 O-794/2016 zo dňa 25.01.2017, odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce potvrdil. Skutočnosti, z ktorých prvostupňový správny orgán vychádzal, považoval za preukázané. Zástupca žalobcu pri prerokovaní protokolu zo dňa 20.06.2016 sa sám vyjadril, že súhlasí so všetkými bodmi protokolu, t.j. skutočnosťou, že boli zistené vymenované nedostatky a prijme opatrenia na ich odstránenie. Prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce. Žalovaný sa tiež vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. Podľa žalovaného nemá vplyv na zákonnosť a spravodlivosť napadnutého rozhodnutia, ak inšpekcia zistí porušenie zákona nie priamo na pracovisku zamestnávateľa, ale až následne z listinných podkladov v čase, kedy dotknuté osoby už sú riadne zaevidované v príslušných registroch Sociálnej poisťovne. K porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania teda došlo a na toto zistenie nemá vplyv, že nedostatok bol odstránený ešte pred začatím inšpekcie. V správnom konaní ani odvolacom konaní nepredložil žalobca žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili alebo spochybnili zistené porušenie povinností, resp. ktoré by vyvrátili to, že sa správneho deliktu dopustil. Pri ukladaní pokuty prvostupňový orgán správne prihliadol na všetky významné skutočnosti, najmä závažnosť zisteného nedostatku a jeho následkov, počet zamestnancov žalobcu, počet nelegálne zamestnávaných zamestnancov, skutočnosť, že nebolo zistené opakované porušenie toho istého nedostatku, aj to, že nešlo o výskyt ojedinelého nedostatku, hoci správny orgán začal správne konanie len pre porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného sankčného rozpätia. Odvolací správny orgán nemá možnosť uloženú pokutu odpustiť, nakoľko povinnosť je uloženia vyplýva priamo zo zákona. 7. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a požadoval jeho zrušenie s poukazom na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), nakoľko podľa jeho názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav, ktorý vzali správne orgány za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Žalobca tiež dôvodil tým, že neboli dodržané zásady ukladania trestov (§195 písm. d) SSP). Základom právnej argumentácie žalobcu je dôraz na tvrdenie, že v správnom konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, časový rozsah, dôsledky a následky). Výška uloženej sankcie je preto neprimeraná okolnostiam prípadu, keď zamestnanci boli zaregistrovaní ešte v ten istý deň, ako do práce nastúpili a doposiaľ sú ako zamestnanci žalobcu riadne registrovaní. Uvedené skutočnosti nekorešpondujú s požiadavkou generálnej prevencie a uložená pokuta má pre žalobcu likvidačný charakter. Je podľa žalobcu tvrdosťou zákona, ak za už skôr (pred dňom kontroly) odstránené pochybenie je ukladaná pokuta za situácie, keď žalobca s inšpektorom práce počas kontroly spolupracoval, poskytol mu všetky požadované podklady a všetky nedostatky vytknuté v protokole odstránil v určenej lehote. Žalobca kladie tiež dôraz na rýchlosť, akou napravil vytýkané nedostatky, ktoré v čase kontroly ešte existovali. Výška pokuty je pre žalobcu likvidačná. 8. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Zdôraznil, že skutočnosť, že vytýkaný nedostatok v čase výkonu inšpekcie už nepretrvával, resp. že ho žalobca sám odstránil ešte na sklonku pracovného dňa 13.04.2016, nezbavuje žalobcu viny za spáchaný správny delikt. Konštrukcia správneho deliktu vychádza zo zásady objektívnej zodpovednosti; nezohľadňuje sa dĺžka trvania protiprávneho stavu ani otázka zavinenia (úmysel vs. nedbanlivosť). Pokuta bola uložená na dolnej hranici sankčného rozpätia po zohľadnení, že išlo o prvé takéto porušenie zákona, ktoré bolo u žalobcu zistené. 9. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia a súc viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi. Po zistení, že žaloba bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil po zabezpečení vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe a jeho notifikácii žalobcovi na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadal žalobca. 10. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, vychádzajúc z podanej správnej žaloby, poukázal na pojednávaní na skutočnosť, že konateľ žalobcu má bydlisko v Prahe, čím je sťažená komunikácia so zamestnancami spoločnosti. Zamestnankyne, ktoré boli oneskorene prihlásené do Sociálnej poisťovne, boli prihlásené už v deň nástupu do práce, ktorú skutočnosť žalovaný nezohľadnil. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3Sžo/16/2009, v zmysle ktorého má správny orgán posudzovať aj generálnu prevenciu a súd môže vzhľadom k okolnostiam prípadu aj upustiť od uloženej sankcie. Žalovaný na pojednávaní odkázal na svoje písomné vyjadrenia a poukázal na obdobné konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/122/2015 a na rozsudok v tejto veci. 11. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 12. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c). 14. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu. 15. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 16. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 17. Podľa § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní (Správneho poriadku) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 18. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných vyjadrení účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel senát správneho súdu k jednomyseľnému záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania na strane žalobcu bolo jednoznačne preukázané, správne orgány vykonali vo vzťahu k predmetu administratívneho konania dostatočné dokazovanie, vychádzajúce najmä z protokolu z výkonu inšpekcie práce č. ITN-23-36-2.3/P-E22, E24, A25-16 zo dňa 20.06.2016. Z vykonaného dokazovania, ktoré má oporu v obsahu pripojeného administratívneho spisu, vyvodili správne skutkové závery, keď svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili, takto zistený a ustálený skutkový stav jasne a zrozumiteľne premietli do skutkovej vety a následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie za jazykovo a argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené, keď správne orgány poskytli žalobcovi ako účastníkovi administratívneho konania vo svojich rozhodnutiach odpovede na každú relevantnú otázku, či už bola do administratívneho konania vnesená podaniami žalobcu, alebo jej primerané zodpovedanie, vychádzajúc z princípu právnej istoty, bolo ex offo povinnosťou správnych orgánov v záujme dodržania kvalitatívnych štandardov kladených na rozhodnutie orgánu verejnej moci ukladajúce účastníkovi administratívneho konania sankciu za porušenie zákonom stanovenej povinnosti. 19. Vychádzajúc z aktuálnej právnej úpravy regulujúcej oblasť nelegálneho zamestnávania, účinnej aj v čase spáchania prejednávaného správneho deliktu, možno odkázať na závery teórie práva a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej (napr. z rozsudku vo veci 10Sžo/207/2015 s podobným predmetom konania) vyplýva, že „správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. V teórii správneho práva hmotného prevažuje vymedzenie, podľa ktorého správnym deliktom je protiprávne konanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú normou správneho práva. Z uvedenej definície sa odvodzujú všeobecné pojmové znaky, medzi ktoré o. i. patrí aj sankcia (sankcionovateľnosť). Tá znamená, že právo spája s každým správnym deliktom konkrétnu sankciu (trest). Aj keď hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestu, že správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty ustanovením jej dolnej hranice.“ Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 10Sžo/40/2016 vyplýva, že „medzi hlavné úlohy inšpekcie práce patrí vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie právnych predpisov patriacich do vecnej pôsobnosti inšpekcie práce a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv. Takto rámcovo vymedzený sankčný inštitút predstavuje jeden zo základných atribútov dozorného orgánu, prostredníctvom ktorého sa uplatňuje donucovací, ale aj preventívny charakter inšpekcie práce. Účelom inšpekcie práce však nie je represívne pôsobiť na dozorované subjekty, ale predovšetkým preventívna činnosť zameraná na zabezpečovanie ochrany života a zdravia zamestnancov, keďže aj pokuty ukladané inšpektorátmi práce majú predovšetkým preventívny a výchovný charakter. Výška pokút podľa § 19 tohto zákona je ustanovená primerane nebezpečnosti konania a významu chráneného spoločenského záujmu. Zákonodarca v § 19 ods.2 na rozdiel od predchádzajúceho ustanovenia v tomto ustanovení upravuje obligatórne (povinné)pokutovanie inšpektorátmi práce. Obligatórne ukladané pokuty predstavujú preventívne opatrenie, keďže pod hrozbou pokuty sú zamestnávateľ, podnikajúca fyzická osoba alebo súkromná fyzická osoba nútené konať v súlade právnymi predpismi. (JURÍK, V. Zákon o inšpekcii práce. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o., 2014)“ V nadväznosti na uvedené správny súd v zhode s právnymi závermi správnych orgánov a tieto sumarizujúc konštatuje, že porušenie zákonnej povinnosti žalobcom bolo riadne preukázané a bolo povinnosťou kontrolného orgánu uložiť žalobcovi za takéto protiprávne konanie sankciu. Správny súd dáva do pozornosti, že sankcia bola uložená v najnižšej možnej výmere v rámci zákonného sankčného rozpätia, stanoveného pre prípad zistenia nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne. 20. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal, že pri ukladaní pokuty neboli dodržané zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré bolo potrebné použiť aj pri ukladaní administratívnej sankcie (§ 195 písm. d) SSP), najmä s poukazom na absenciu preukázania vyššej miery negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, časový rozsah), spoluprácu žalobcu pri kontrole a pod. S uvedenom námietkou žalobcu sa správny súd nestotožňuje. Základnou zásadou ukladania trestov je požiadavka, aby sankcia, vrátane konkrétneho sankčného rozpätia, bola súčasťou hmotnoprávneho predpisu v čase, kedy došlo k spáchaniu skutku majúceho povahu protiprávneho konania postihovaného orgánmi verejnej moci (nulla poena sine lege). Sankcionovateľnosť istého konania sa posudzuje a konkrétna sankcia sa ukladá (vymeriava) podľa zákona účinného v čase spáchania skutku. Táto základná zásada v predmetnej veci dodržaná bola. Pokiaľ ide o iné zásady, ako napr. zásada individualizácie sankcie, povinnosť prihliadnuť na zavinenie, pohnútku, na priťažujúce okolnosti či poľahčujúce okolnosti, tu je treba dôsledne posúdiť, ktoré z týchto zásad sú vôbec aplikovateľné na správny delikt spáchaný právnickou osobou, keďže Trestný zákon upravuje tresty ukladané fyzickým osobám, čo vychádza zo skutočnosti, že páchateľom trestného činu môže byť iba fyzická osoba (§ 19 ods. 2 Trestného zákona). Prípadný pokus o aplikáciu niektorých týchto zásad v prejednávanej veci by bol v priamom rozpore s konštrukciou objektívnej zodpovednosti, pri ktorej je protiprávne konanie pričítateľné právnickej osobe postihované bez ohľadu na zavinenie. Správny súd nezistil porušenie niektorej zo zásad ukladania trestov použiteľnej na správny delikt právnickej osoby. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vychádzali pri ukladaní pokuty žalobcovi dôsledne z ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, z ktorého vyplýva, že inšpektorát práce pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku a prihliada aj na opakované zistenie toho istého nedostatku. Argumentácia, preukazujúca, že žalovaný prihliadol na skutočnosti uvedené v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, je súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 5 až 6 rozhodnutia) a tiež rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu (str. 5 až 6 rozhodnutia). K požiadavke žalobcu na upustenie od uloženia sankcie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu treba uviesť, že inštitút upustenia od sankcie môže správny orgán využiť len v prípade, ak mu hmotnoprávny predpis, ktorého aplikácia v príslušnej veci prichádza do úvahy, takýto postup dovoľuje, keďže ani v trestnom práve nie je inštitút upustenia od potrestania produktom vyvíjajúcej sa judikatúry, ale je zakotvený v Trestnom zákone s jasne definovanými kritériami, umožňujúcimi jeho aplikáciu na konkrétny prípad. 21. Otázkou, či pokuta uložená žalobcovi napadnutým rozhodnutím žalovaného je pre neho likvidačná, sa správny súd zaoberal už pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď bolo po získaní údajov z verejne dostupných informačných zdrojov (<https:// www.finstat.sk/46004181>) zistené, že hospodárske pomery žalobcu sa v roku 2016 na rozdiel od roku 2015 výrazne zlepšili. Podľa stavu ku koncu roka 2016 žalobcovi stúpli tržby o 501 % na 167.627,- Eur, pričom dosiahol zisk na úrovni 20.107,- Eur. Zlepšenie nastalo aj v ostatných sledovaných položkách. Došlo k nárastu „ostatných výnosov“ na 8.101,- Eur, aktíva stúpli na sumu 61.150,- Eur, vlastný kapitál sa zvýšil na sumu 49.283,- Eur, klesla celková zadlženosť na 19,41 % a naopak stúpla návratnosť aktív na 32,88 %. Podľa názoru správneho súdu z uvedených ekonomických ukazovateľov vyplýva, že žalobca v súčasnosti nie je v takej hospodárskej kondícii, aby bolo potrebné mať obavu o jeho ďalšiu podnikateľskú existenciu po splnení povinnosti uloženej napadnutým rozhodnutím. 22. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobca uviedol v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť mu úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli. 24. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.