Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3To/97/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110011348 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3110011348.3 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanej L. R., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 23. februára 2017, odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trenčín v neprospech obžalovanej podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2016, sp. zn. 8T/108/2010 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. septembra 2016, sp. zn. 8T/108/2010, bola obžalovaná L. R. pri nezmenenom výroku o vine z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. vyplývajúcom z právoplatných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. októbra 2010, sp.zn. 8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. januára 2011, sp.zn. 3To/141/2010 a uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2016, sp.zn. 4Nt/135/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. mája 2016, sp.zn. 23Tos/33/2016, odsúdená podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zák. a § 39 ods. 1 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr. zák. jej bol uložený tiež ochranný dohľad na 2 roky, pričom podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. bola obžalovanej L. R. uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote včas podaným odvolaním napadol pre nesprávnosť uvedených výrokov prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) v neprospech obžalovanej L. R.. Prokurátor v odvolaní podanom v neprospech obžalovanej namietal správnosť výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu s poukazom na to, že podľa jeho názoru obžalovanej uložený trest je s poukazom na charakter a závažnosť spáchaných skutkov neprimerane mierny a navyše podľa názoru prokurátora nesprávne mimoriadne znížený s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. Poukázal na to, že z výkladu citovaného ustanovenia je zrejmé, že súd by mal pristúpiť k moderácii trestu len za existencie takých okolností, resp. pomerov, ktoré sa u trestných činov, resp. ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandarnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu a závažnosť činu, či osobnosť páchateľa preto zákon priznáva súdu na túto situáciu reagovať možnosťou zníženia trestu mimo hraníc zákonnej trestnej sadzby, pričom je, aby uplatnenie moderačného oprávnenia súd vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikali žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V posudzovanej veci súd prvého stupňa síce uviedol okolnosti jej zdravotného stavu, ktoré by samy osebe mohli odôvodňovať tento postup, avšak podľa názoru prokurátora je potrebné zvážiť aj otázku zabezpečenia ochrany spoločnosti, najmä s poukazom na závažnosť a povahu spáchaného skutku, spočívajúcu v mimoriadne nebezpečnom konaní - v distribúcii a predaji ťažkých drog vo veľkom množstve, ktoré ohrozuje životy a zdravie veľkého počtu ľudí. Podľa prokurátora súd prvého stupňa nebral do úvahy skutočnosť, že obžalovaná bola členkou organizovanej skupiny so zapojením prakticky všetkých členov rodiny, vrátane maloletého syna sestry obžalovanej, že spoločne vytvorili distribučnú sieť zameranú výhradne na predaj heroínu a metamfetamínu, teda tzv. tvrdých drog, ktorých užívanie je pre konzumentov spojené so zvýšenou mierou nebezpečnosti ohrozenia ich zdravia a života a že z tejto činnosti, vrátane obžalovanej, mali výrazný finančný profit. Prokurátor ďalej poukázal na to, že pri obzvlášť závažnom zločine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. možno pri použití § 39 ods. 1 Tr. zák. uložiť v zmysle § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere najmenej 5 rokov, pričom namietal, že trest v uvedenej výmere bol uložený aj obžalovanej. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu prvého stupňa v súvislosti s určovaním výmery trestu a namietal, že pri rozhodovaní o treste nemal prihliadať na správanie sa obžalovanej po prepustení z výkonu trestu po povolení obnovy konania, ani na jej kladné hodnotenie z ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti podľa názoru prokurátora mali byť podkladom len pre rozhodovanie vo vykonávacom konaní. Nemal tiež prihliadať na plné doznanie sa obžalovanej, keďže túto okolnosť vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, bola podkladom na zníženie hornej hranice trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., a teda na túto okolnosť prihliadol dvakrát. Nestotožnil sa ani so zaradením obžalovanej na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal na to, že vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu by mala byť zaradená primárne do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, avšak pri akceptácii skutočnosť, že predmetné konanie sa viedlo po povolení obnovy konania v prospech obžalovanej a pôvodným rozsudkom bola zaradená na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, mala by byť podľa jeho názoru zaradená obdobne, vzhľadom najmä na charakter, závažnosť a rozsah trestnej činnosti. Na základe uvedených dôvodov, prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a aby sám postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej L. R. uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr.zák. a § 38 ods. 2, 3, 8 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby bez použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. so zaradením podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a aby jej súčasne podľa § 76 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 78 ods. 1 Tr.zák. uložil tiež ochranný dohľad na 2 roky a podľa § 77 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j/ Tr.zák. aj povinnosť, spočívajúca v príkaze zamestnať sa v čase plynutia ochranného dohľadu alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Obžalovaná L. R. v písomnom vyjadrení zo dňa 7.12.2016 i 13.12.2016 k dôvodom odvolania prokurátora podanom prostredníctvom obhajcu i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu spolu s jej obhajcom navrhli odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por. Podľa názoru obhajoby obžalovanej súd prvého stupňa riadnym a zákonným spôsobom vyhodnotil a odôvodnil výnimočnosť jej pomerov, ktoré majú relevantný vplyv na posúdenie dôvodnosti použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. Za také, podľa nej správne považoval jej rodinné a predovšetkým osobné pomery, ktoré sú v stave u obžalovanej vyvolať pri uložení trestu odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby osobitne citeľný dopad. Je pritom bez akýchkoľvek pochybností, že takýmito pomermi má zákonodarca na mysli preukázateľne narušený a dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej. Odvolacie dôvody prokurátora nepovažovala za dôvodné s poukazom na to, že v moderačnom oprávnení, ktoré uplatnil súd prvého stupňa, je aj naďalej zabezpečená a prítomná ochrana spoločnosti pred páchateľom a tiež na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky právne významné skutočnosti, na podklade ktorých dôvodne a vecne správne vyhodnotil, že pre zabezpečenie ochrany spoločnosti, vzhľadom na pomery páchateľa, by bolo pre obžalovanú neprimerane prísne použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Správne podľa nej vyhodnotil a oprel svoje rozhodnutie aj o hodnotenie správania sa obžalovanej, nielen po prepustení z výkonu trestu po povolení obnovy konania, ale aj o hodnotenie jej správania sa a kladné hodnotenia počas výkonu trestu odňatia slobody. Poukázala tiež na to, že odvolací súd v pôvodnom rozsudku zo dňa 5.1.2011 konštatoval vo vzťahu k § 39 ods. 1 Tr.zák., že za pomery páchateľa hodné osobitného zreteľa treba považovať rodinné pomery a ostatné pomery páchateľa, ktoré sú v stave pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad a zároveň vyslovil aj záver, že ide o také pomery, ktoré existovali nie v čase spáchania trestného činu, ale v čase ukladania trestu, za ktoré treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav. Podľa názoru obžalovanej súd prvého stupňa s prihliadnutím na mieru narušenia páchateľa a správy o hodnotení jej správania správne vyhodnotil aj dôvodnosť na jej zaradenie do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého mala byť zaradená, preto ani námietky prokurátora ohľadne jej zaradenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia nepovažovala za dôvodné. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.por., na podklade podaného odvolania prokurátora v neprospech obžalovanej, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 11. novembra 2016, vykonal dňa 23. februára 2017 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu konania súdu prvého stupňa, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že neobsahuje námietky voči postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovanej L. R., ako obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. vyplývajúcim z právoplatných rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. januára 2011, sp.zn. 3To/141/2010, teda výrokov o vine, ktoré neboli uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. februára 2016, sp. zn. 4Nt/135/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. mája 2016, sp.zn. 23Tos/33/2016, o povolení obnovy konania zrušené, ktoré preto ani nemohli byť napadnuté odvolaním a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. V posudzovanom prípade boli splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody s použitím § 39 ods. 1 Tr.zák. a trest uložený obžalovanej L. R. je zákonný a primeraný. Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. môže súd páchateľovi znížiť (uložiť) trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že hoci neviaže jeho aplikáciu na „výnimočné“ okolnosti prípadu, ani na „mimoriadne“ pomery páchateľa, už z názvu ustanovenia § 39 Tr. zák. a jeho výkladu vyplýva, že ide o mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, teda o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Z uvedeného dôvodu sa použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. nemôže odôvodniť len ktorýmikoľvek bežne sa vyskytujúcimi skutočnosťami, ale súd môže pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu len za existencie takých okolností alebo pomerov, ktoré sa u týchto trestných činov a ich páchateľov bežne nevyskytujú a ktoré je možné vyhodnotiť v prospech páchateľov. Práve táto ich výnimočnosť alebo neštandardnosť objektívne spôsobuje, že trest ukladaný v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bol pre páchateľa neprimerane prísny a na dosiahnutie účelu trestu by postačoval aj trest kratšieho trvania. Pri rešpektovaní zásady adekvátnosti trestu s prihliadnutím na povahu, závažnosť činu a osobu páchateľa preto trestný zákon umožňuje súdu na túto situáciu reagovať možnosťou mimoriadneho zníženia trestu aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom, pričom je dôležité, aby súd jeho uplatnenie vždy argumentačne odôvodnil takým spôsobom, aby nevznikli žiadne pochybnosti o oprávnenosti použitia tohto ustanovenia. V záujme zákonnosti, má súdom uložený trest spĺňať podmienku primeranosti, pričom v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch a individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu preto musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu, pričom v rámci sudcovskej individualizácie trestu môže nepochybne dôjsť aj k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. dovoľujúceho mimoriadne zníženie trestu. Takéto zníženie pritom nie je bežné, ale je možné len v individuálnom prípade za existencie okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie trestu. V zmysle § 39 ods. 1 Tr.zák. okolnosťami prípadu, v spojení s ďalšími tam uvedenými podmienkami, môžu byť iba okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne nevyskytujú. Pomery obvineného sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia - charakterizujú jeho osobu, ako objekt trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obvinený pociťoval podstatne citeľnejšie, ako iní páchatelia. Teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obvineného nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. V aplikačnej praxi súdov okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy obvineného. Za pomery páchateľa (v podstate za pomery osobitného zreteľa) treba považovať rodinné a osobné pomery, ktoré sú v stave u každého páchateľa pri uložení trestu vyvolať osobitne citeľný dopad. V podstate ide o pomery (rodinné, osobné), ktoré existujú nie v čase páchania činu, ale v čase ukladania trestu a za takéto pomery páchateľa treba považovať predovšetkým narušený zdravotný stav, starostlivosť o početnú rodinu a skutočnú odkázanosť viacerých osôb na príjem zo zárobkovej činnosti páchateľa. O takúto situáciu ide práve u obžalovanej L. R., a preto aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody, z hľadiska pomerov páchateľa prichádzala do úvahy a bola súdom prvého stupňa správne použitá. Za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, c/, d/, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. môže súd podľa trestnej sadzby uvedenej v ods. 2 § 172 Tr. zák. uložiť trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov. Zákonodarca teda v tejto relatívne určitej trestnej sadzbe určil jej hornú a dolnú hranicu, zároveň ich výškou vyjadril nielen škodlivosť, resp. typovú závažnosť tohto trestného činu, ale stanovil súdu aj isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň mu ponechal dostatočný priestor pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu, v rámci relatívne určenej trestnej sadzby. Z uvedeného je preto nesporné, že zákonodarca práve tým, že určil vysokú trestnú sadzbu, ktorú súd môže uložiť za trestný čin spáchaný obžalovaným, vyjadril typovú závažnosť tohto trestného činu, ako trestného činu pre spoločnosť vysoko škodlivého. Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností po úprave základnej trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. (zníženie hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) hrozil obžalovanej L. R. trest odňatia slobody v rozpätí od 10 rokov do 13 rokov a 4 mesiacov. Odvolací súd, zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k trestu odňatia slobody uloženému obžalovanej, považuje za potrebné ďalej uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustila obžalovaná L. R., v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a pri určovaní jeho druhu a výmery treba prihliadať, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého môže súd znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V posudzovanej veci sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami, majúcimi vplyv na potrestanie obžalovanej L. R., vzal pri tom dôvodne a vecne správne do úvahy nielen to, že obžalovaná sa priznala k spáchaniu trestného činu a úprimne ho oľutovala, že jej správanie, tak vo výkone trestu pred povolením obnovy konania, ako aj po jej prepustení z výkonu trestu po povolení obnovy konania, bolo pozitívne hodnotené a bezproblémové, ale správne prihliadol aj na jej osobné pomery spočívajúce v jej preukázateľne narušenom a dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý si sama neprivodila a ktorý je spôsobilý u obžalovanej vyvolať pri uložení trestu odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby osobitne citeľný dopad. Význam týchto pomerov obžalovanej dostatočne zhodnotil vo všetkých súvislostiach významných pre jej nápravu a vyvodil z nich vecne správny a zjavný záver, že trest uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaná pociťovala podstatne citeľnejšie, ako iní páchatelia, teda, že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obžalovanej nie je až taká závažná, aby bolo potrebné na obžalovanú pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák. je vyjadrením zásady individualizácie trestu, vzhľadom k osobe páchateľa a jeho pomerom, teda k okolnostiam, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu. Z ustálenej judikatúry, tak súdov Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, vyplýva, že takou okolnosťou nepochybne je závažný zdravotný stav páchateľa, resp. jeho podstatná zmena, ktorú si sám neprivodil. V danom prípade boli obžalovanej počas výkonu trestu uloženého pôvodným rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. 8T/108/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 5. januára 2011, sp. zn. 3To/141/2010, opakovane diagnostikované veľmi závažné cievne ochorenia - aneuryzmy mozgových ciev, neuropatia oboch optických nervov, ako aj organická afektívna porucha. Z charakteru závažného ochorenia obžalovanej, ktoré bolo u nej diagnostikované, vyplýva, že opakované vytváranie aneuryziem je nielen obžalovanou, ale aj lekármi nepredvídateľné, pričom ide o ochorenie, ktoré znamená priame ohrozenie života pacienta a môže nastať kedykoľvek, náhle a neočakávane. Na podklade rozsiahlych vyšetrení bolo v prípade obžalovanej preukázané, že ide o geneticky podmienené ochorenie, ktoré u nej bolo prítomné už v čase pôvodného rozhodovania súdu, avšak klinicky sa prejavilo až vo výkone trestu. Pacientom trpiacim aneuryzmou mozgových ciev lekári nariaďujú maximálne kľudový a bezstresový režim, pričom ide prakticky o trvalý stav, ktorý kedykoľvek môže mať fatálne následky. Závažnosť zdravotného stavu obžalovanej potvrdzuje aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne o uznaní obžalovanej invalidnou s mierou poklesu pracovnej schopnosti 70 %. Obžalovaná už doteraz časť trestu podľa pôvodného rozsudku vykonala bez disciplinárnych problémov s viacerými disciplinárnymi odmenami, pričom aktuálne ide o vážne chorého, ťažko (s nevyhnutnou oporou) sa pohybujúceho páchateľa, u ktorého je ťažko predstaviteľné, že by v takom zdravotnom stave bola schopná páchať trestnú činnosť a že by predstavovala závažné ohrozenie spoločnosti. Obžalovaná v jej situácii a s jej zdravotným stavom je preto jednoznačným príkladom páchateľa, u ktorého je namieste aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. v rozsahu, v akom ho aplikoval súd prvého stupňa. . Súd prvého stupňa, vzhľadom na okolnosti dôvodne a vecne správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, vyvodil preto vecne správny záver, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej L. R. ako páchateľa postačí aj nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, teda trest odňatia slobody znížený pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák. a v súlade s ustanovením § 39 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. Trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov uložený obžalovanej L. R. je trestom primeraným. Zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, zisteným poľahčujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovanej ako páchateľa, jej doterajšiemu spôsobu života a závažnosti jej zdravotného stavu, ako aj možnostiam jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie tak, ako na ne poukázal v napadnutom rozsudku súd prvého stupňa, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovanej spoločnosťou. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanej L. R. súdom prvého stupňa spolu s vecne správne uloženým ochranným dohľadom na dobu 2 rokov zodpovedá podľa zistenia odvolacieho súdu zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odrádza ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu. Vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. je aj výrok o zaradení obžalovanej L. R. na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovanej L. R., vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, preto v tomto smere odvolacie námietky prokurátora nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. So zreteľom na uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovanej ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.