Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 8Cob/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201415 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115201415.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Malý trh 2/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpeného: Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti žalovanému: Vladimír Miko, s miestom podnikania Kyjevská 2491/8, 911 08 Trenčín, IČO: 45 891 931, v spore o zaplatenie 702,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 37Cb/40/2015-65 zo dňa 9. februára 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá a vo výroku III., ktorým sa žalovanému náhrada trov konania nepriznala. Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie 702,49 Eur s príslušenstvom tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 226,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 65,09 Eur od 20.12.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 70 Eur od 17.01.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,94 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 64,94 Eur od 14.02.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,27 Eur od 13.03.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že že právny predchodca žalobcu a žalovaný platne uzatvorili dňa 07.11.2010 Zmluvu o pripojení, ktorá obsahovala dostatočne určito predmet plnenia, a ktorou sa právny predchodca žalobcu zaviazal umožniť žalovanému prístup do verejnej telefónnej siete prevádzkovanej právnym predchodcom žalobcu v rámci programu F. a žalovaný sa zaviazal uhrádzať za poskytované služby právnemu predchodcovi žalobcu cenu služieb. Účastníci si vzájomné práva a povinnosti dohodli v uzatvorenej zmluve, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu a cenník právneho predchodcu žalobcu. Dňa 08.10.2011 uzatvoril právny predchodca žalobcu a žalovaný rámcovú zmluvu o poskytovaní osobitných podmienok pri poskytovaní elektronických komunikačných služieb, ktorou boli medzi účastníkmi dohodnuté ďalšie práva a povinnosti účastníkov. Právny predchodca žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy poskytoval žalovanému služby a vystavil žalovanému v súlade s uzatvorenou zmluvou faktúru č. faktúru č. FA č. 1026901093 na sumu 65,09 Eur so splatnosťou dňa 19.12.2011, FA č. 1028169846 na sumu 76,- Eur so splatnosťou dňa 16.01.2012 (žalovaný z nej uhradil sumu 6,- Eur), FA č. 1029141030 na sumu 64,94 Eur so splatnosťou dňa 13.02.2012 a FA č. 1031093054 na sumu 26,27 Eur so splatnosťou dňa 12.03.2012. Týmito faktúrami predchodca žalobcu fakturoval žalovanému cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 226,30 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2002 vstúpil do práv právneho predchodcu žalobcu žalobca. Uzatvorením zmluvy o pripojení sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za tieto služby cenu vyúčtovanú za príslušné obdobia faktúrami. Čo predstavujú služby, súd prvej inštancie nemal v konaní bližšie preukázané, lebo žalobca napriek opakovanému odročeniu pojednávania za účelom umožnenia predložiť do spisu všetky listinné dôkazy, ktoré v konaní navrhol vykonať, medzi nimi aj všeobecné obchodné podmienky, tieto nepredložil a následne požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto vychádzal zo zákonného znenia telekomunikačnej služby v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 310/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a žalovaného zaviazal na cenu poskytnutých telekomunikačných služieb v sume 226,30 Eur v súlade so zmluvou a zákonom, v rámci ktorého je vymedzený aj obsah poskytovanej služby. Faktúrou č. 1031093054 právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému aj „poplatok za odpojenie“ v celkovej výške 30,99 Eur. Predmetné odpojenie však nepredstavuje elektronickú telekomunikačnú službu v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 310/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorej poskytovanie bolo zmluvnými stranami zmluvou dojednané. Uvedený poplatok za odpojenie mal právny predchodca žalobcu ako položku v rámci cenníka pod označením Zmeny týkajúce sa Zmluvy uzatvorenej s účastníkom, ale do spisu predložená zmluva o pripojení, oprávnenie vyfakturovať túto položku a zároveň povinnosť žalovaného ju uhradiť, neobsahujú. Odpojenie nemožno podľa názoru prvoinštančného súdu, zahrnúť pod poskytované služby, pretože v uvedenom prípade odpojením neposkytuje žalobca žalovanému žiadnu službu, a už vôbec nie elektronickú. Súd prvej inštancie preto žalobu v časti o zaplatenie 30,99 Eur, zamietol. Ďalej konštatoval, že cenník predchodcu žalobcu obsahuje rôzne položky a rôzne služby, avšak nárok na ne vzniká až na základe vzájomnej dohody medzi účastníkmi. Pokiaľ si žalobca okrem poplatku za odpojenie uplatnil v konaní aj poplatky za upomienky v hodnote 3,50 Eur, čo odôvodnil uzatvorenou zmluvou o pripojení a všeobecnými obchodnými podmienkami, bez bližšej konkretizácie a pripojeným cenníkom. Súd prvej inštancie uviedol, že z pripojeného cenníka vyplýva možnosť vyúčtovať účastníkovi zmluvy tzv. upomienku pre prípad zmeny týkajúcej sa zmluvy uzatvorenej s účastníkom. Z vystavených faktúr sa súdu javí účtovanie upomienky však ako účtovanie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením ceny služieb, avšak že tomu tak aj bolo, súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania preukázané nemal. O akú zmenu, pre ktoré bola v cenníku uvedená upomienka vo výške 6,- Eur malo ísť, z predložených dôkazov zrejmé nie je, pričom je to práve žalobca, ktorého v spore zaťažuje bremeno ako tvrdenia, tak aj dôkazu, na preukázanie ním tvrdených všetkých rozhodných skutočností. Poukázal aj na to, že ak by išlo o zmluvnú pokutu, musela by byť dohodnutá písomne pre konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti, čo však v konaní preukázané nemal, preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nebolo zrejmé ani to, akej zmeny týkajúcej sa zmluvy s účastníkom sa vystavenie upomienky malo týkať, pričom samotné vystavenie upomienky nemožno subsumovať ani pod definíciu služby poskytovanej právnym predchodcom žalobcu na základe § 5 ods. 1 zákona č. 310/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Pokiaľ si žalobca podanou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 434,70 Eur a to ako zmluvnej pokuty dohodnutej v článku 5 ods. 2, pre prípad odstúpenia od zmluvy, súd prvej inštancie poukazuje na to, že pre dôvodné uplatnenie nároku sa vyžaduje v prvom rade platnosť dojednania, na základe ktorého sa účastník konania uplatneného nároku domáha. Dospel k záveru, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom, ako bolo medzi účastníkmi dohodnuté v čl. 5, je rozpore s § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená. V uvedenom prípade však zmluvná pokuta bola dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy, a nie pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Ide teda o dohodu o zmluvnej pokute pre prípad realizácie práva, čo robí takéto dojednanie zmluvnej pokuty absolútne neplatným. Na základe neplatného dojednania zmluvnej pokuty nemožno žalobcovi priznať uplatnený nárok, preto žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/2000, z ktorého vyplýva, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. Rovnako aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo 5/200 vyplýva, že dôvodné odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. S vyššie uvedenými rozhodnutia sa stotožnil, a preto ak účastníci zmluvy dohodli zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy, je zmluva v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom. V uvedenom prípade medzi účastníkmi rámcovej zmluvy zo dňa 08.10.2011 bola výslovne dohodnutá zmluvná pokuta v článku 5 bod 5.2 a to pre prípad ukončenia zmluvy odstúpením a na základe tohto ustanovenia bola aj žalobcom uplatnená. Vzhľadom k absolútnej neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty pre rozpor so zákonom, preto rozhodol tak, že žalobcovi uplatnený nárok v tejto časti napriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie a to v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania. Žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedol, že výpočet zmluvných povinností, na ktoré sa vzťahuje zmluvná pokuta, je taxatívny, a to v čl. 3 bod 3.1 písm. a), b), c) a užívateľ mal vedomosť o zmluvných podmienkach, ktorých nedodržanie bude sankciované zmluvnou pokutou. V danom prípade porušenie povinnosti spočívalo v zmysle bodu 3.1 písm. c) v neuhradení faktúry vystavenej jeho predchodcom ani v lehote do 30 dní odo dňa jej splatnosti. Žalovaný podpisom rámcovej zmluvy vyjadril súhlas s jej obsahom, preto žalobca vyjadril presvedčenie, že si vedel vypočítať aj výšku prípadnej zmluvnej pokuty. Žalovaný tiež podpisom zmluvy o pripojení vyjadril súhlas s jednotlivými poplatkami stanovenými v platnom cenníku, takže nepriznanie jednotlivých poplatkov za upomienku, obmedzenie služieb a následné odpojenie je neprimeraným zvýhodnením žalovaného ako dlžníka, ktorý využíval služby jeho predchodcu bez toho, aby si riadne plnil svoje zmluvné povinnosti spočívajúce v úhrade ceny za poskytované služby. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril. 4. Dňom 1. júla 2016 vstúpil do účinnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). 5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 6. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem. 8. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie z dokazovania vykonaného listinami predloženými žalobcom vyvodil správny záver o tom, že nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za odpojenie vo výške 30,99 Eur vyúčtovaný faktúrou č. 1031093054 nevyplýva zo žiadneho zo zmluvných dojednaní medzi predchodcom žalobcu a žalovaným, a že odpojenie nemožno bez ďalšieho zahrnúť pod poskytované elektronické služby v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 310/2003 Z.z. o elektronických komunikáciach. Rovnako správne posúdil ako nepreukázaný aj nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky, lebo z predložených dôkazov nebolo zrejmé, za čo predchodca žalobcu žalovanému tieto upomienky účtoval vzhľadom na dojednanie o možnosti ich vyúčtovania pre prípad zmeny týkajúcej sa zmluvy s účastníkom. Prvoinštančný súd opodstatnene poukázal na povinnosť žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať tvrdené skutočnosti o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Súd prvej inštancie ďalej vyvodil správny právny záver aj o neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutom v čl. 5. 2, dohodnutej medzi predchodcom žalobcu a žalovaným pre prípad odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd s prihliadnutím na ust. § 544 ods. 1 a § 545 Obč. zák. zhodne s názorom prvoinštančného súdu konštatuje, že predmetné dojednanie je neplatné podľa § 39 Obč. zák., lebo nestanovuje sankciu za porušenie povinnosti, ale za výkon práva. V čl. 5.2 rámcovej zmluvy dojednaná pokuta je totiž dohodnutá pre prípad odstúpenia od zmluvy poskytovateľom služieb (predchodcom žalobcu), a nie pre prípad podstatného porušenia zmluvy počas jej trvania, ktorý je definovaný v čl. 3 bod 3.1 rámcovej zmluvy. 9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 157 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). 10. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).