Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 27Co/1/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115206476 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115206476.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: S., proti žalovanému: K. v konaní o neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 29. júna 2016, č.k. 20C/139/2015-58, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie výrokmi I. a II. určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.03.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a tiež, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.03.2011, uzavretá medzi žalobkyňou a žalobcom je neplatná. Výrokom III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Výrokom IV. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín súdny poplatok z návrhu na začatie konania 199,- Eur a súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia 33,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré uzavrela so žalovaným dňa 23.03.2011 a dňa 29.03.2011. Uviedla, že v rovnaké dni s ním uzavrela aj zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, ktoré neobsahujú zákonom vyžadované náležitosti, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšku zmluvného úroku, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zamestnávateľovi žalobkyne boli doručené zo strany žalovaného dňa 10.11.2011 a 14.12.2012 žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy. Nemala možnosť uzavrieť so žalovaným zmluvy o úvere bez súčasného podpisu dohôd o zrážkach zo mzdy. Tieto sú neplatné, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v jej neprospech ako spotrebiteľa, keď umožňujú žalovanému zrážkami zo mzdy siahnuť na jej majetok bez kontroly súdu. Dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pretože obchádzajú zákon, svojím účelom odporujú zákonu, umožňujú vymôcť pohľadávku aj s príslušenstvom, ktoré v zmysle zákona žalovanému neprináleží. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Dôvodil, že dohody o zrážkach zo mzdy boli uzavreté platne v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka a taktiež v súlade so všetkými právnymi predpismi SR a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti. Ide o právny úkon, ktorý patrí dvom spôsobilým subjektom práva, o ktorého platnosti nemožno nijakým spôsobom pochybovať. Boli uzavreté písomne ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmlúv o úvere. Dohody obsahujú tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Poukázal na to, že výška dlhu nie je autoritatívne určená, ale vyplýva priamo zo zmluvy o úvere, ktorá je platná a nikdy za neplatnú vyhlásená nebola. Dňa 08.07.2013 sa žalovaný obrátil so svojim nárokom na Stály rozhodcovský súd, ktorý okrem iného prejudiciálne posúdi platnosť zmluvy o úvere, vrátane všetkých jej častí. Dohody nie sú súčasťou Zmlúv o úvere, predstavujú samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená. Jeho argumentáciu podporuje aj novela zákona č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa 29.03.2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.03.2011 predstavujú zmluvy, ktoré sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko v zmysle VPPÚ, sa uzatvorili na základe § 262 Obchodného zákonníka ako zmluvy nepomenované. Zo zmlúv zároveň vyplýva, že úvery boli vzaté za účelom výkonu zamestnania, a preto žalobkyňa nespadá pod pozitívne vymedzenie pojmu spotrebiteľa v zmysle z. č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľom je osoba, ktorej bol poskytnutý úver za iným účelom ako zamestnania, povolania a podnikania. Na základe tohto vymedzenia nie je možné poskytnúť žalobkyni spotrebiteľskú ochranu, ktorej sa domáha. Súd je povinný konanie zastaviť, z dôvodu neodstrániteľnosti prekážky veci rozhodnutej, keďže žalovanému boli priznané plnenia zo zmlúv o úvere v rozhodcovskom konaní, a to rozsudkami sp. zn. N. zo dňa 11.05.2012, sp. zn. XXXXXX/XX zo dňa 26.07.2013, pričom Dohody o zrážkach zo mzdy, sú súčasťou zmluvy o úvere, a preto keby boli neplatné, nebol by priznaný nárok žalovanému, pretože rozhodcovský súd skúmal nielen platnosť samotnej zmluvy o úvere, ale všetkých jej oddeliteľných i neoddeliteľných súčastí. Žalobkyňa nepreukázala, že na určení neplatnosti právnych úkonov má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ OSP. Žaloba vo veci samej je neopodstatnená a nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok žalobkyne voči žalovanému, v porovnaní so situáciou keby boli realizované zrážky zo mzdy, narastal viac a žalobkyňa by sa v konečnom dôsledku dostala do ešte horšej situácie. 3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.3.2011 žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi úver vo výške 200,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s odplatou v sume 160,- Eur v 9 mesačných splátkach po 40,- Eur počnúc 25.4.2011. V zmluve je zaškrtnuté , že prostriedky sú dlžníkovi poskytnuté na výkon zamestnania. V spodnej časti zmluvy je vopred naformulované ustanovenie o tom, že dlžník súhlasí s obsahom zmluvy , so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady a potvrdzuje ich prevzatie. Dňa 23.3.2011 bola účastníkmi uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s uspokojením pohľadávky veriteľa - žalovaného vykonaním pravidelných mesačných zrážok prostredníctvom zamestnávateľa žalobkyne K. bez uvedenia výšky mesačnej zrážky, pričom ako variabilný symbol je uvedené číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX. Zmluvné strany podpísali dňa 23.3.2011 aj listinu označenú ako rozhodcovská zmluva. Podľa čl. 1, 2 rozhodcovskej zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.3.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory , ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou N. ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku. Na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2011 žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300,- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s odplatou v sume 288,- Eur v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur počnúc 25.4.2011. V zmluve je zaškrtnuté, že prostriedky sú dlžníkovi poskytnuté na výkon zamestnania. V spodnej časti zmluvy je vopred naformulované ustanovenie o tom, že dlžník súhlasí s obsahom zmluvy , so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy a nemá k nim žiadne výhrady a potvrdzuje ich prevzatie. Dňa 29.3.2011 bola účastníkmi uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej žalobkyňa ako dlžník súhlasila s uspokojením pohľadávky veriteľa vykonaním pravidelných mesačných zrážok prostredníctvom svojho zamestnávateľa K. v sume 49,- Eur mesačne, pričom ako variabilný symbol je v dohode uvedené číslo úverovej zmluvy XXXXXXXXX. Zmluvné strany podpísali dňa 29.3.2011 aj listinu označenú ako rozhodcovská zmluva, podľa čl. 1, 2 rozhodcovskej zmluvy všetky spory zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.3.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory , ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou N., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa Občianskeho súdneho poriadku. Znenie všeobecných podmienok poskytnutia úveru k obom zmluvám o úvere je totožné s tým, že v čl. 16 je ustanovenie o tom, že zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom a táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Pohľadávky z úverových zmlúv si žalovaný voči žalobkyni zabezpečil aj zmenkami vystavenými žalobkyňou v deň podpisu zmlúv (23.3.2011 a 29.3.2011), s jej povinnosťou uhradiť mu okrem zmenkovej sumy aj zmenkový úrok 0,25% denne, úrok z omeškania 6% ročne. Žalovaný doručil zamestnávateľovi žalobkyne K. dňa 10.11.2011 žiadosť na vykonávanie zrážok z jej mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.3.2011 za účelom splnenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 29.3.2011, pričom z textu žiadosti je zrejmé, že po zohľadnení čiastočnej úhrady 49,- Eur neuhradenú pohľadávku na zrazenie vyčíslil na sumu 839,07 Eur a požaduje zraziť z jej mzdy aj zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy. Žalovaný doručil dňa 14.12.2012 uvedenému zamestnávateľovi aj žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.3.2011 za účelom splnenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 23.3.2011, pričom z textu žiadosti je zrejmé, že po zohľadnení čiastočnej úhrady 288,93 Eur vyčíslil neuhradenú pohľadávku na zrazenie na sumu 178,85 Eur a požaduje zraziť zo mzdy žalobkyne aj zmenkový úrok 0,25% denne zo zmenkovej sumy. Zamestnávateľ žalobkyne súdu v správe zo dňa 18.5.2015 oznámil, že na základe žiadostí žalovaného o zrážky zo mzdy žalobkyne zo dňa 10.11.2011 a 14.12.2012, tieto zrážky sú vykonávané vtedy, keď žalobkyňa dosiahne príjem, ktorý to umožňuje, s tým, že zrážky zo mzdy zamestnávateľ realizuje v súčasnosti v prospech iného veriteľa K., na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 4.7.2011. 4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 veta prvá, § 9 ods. 2 písm. a-i, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv o úvere, § 39, § 41, § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, § 7 ods. 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, s odkazom na ktoré v odôvodnení rozhodnutia konštatujúc existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podaní určovacej žaloby z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 23.3.2011 a dňa 29.3.2011 zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ktoré zároveň posúdil ako spotrebiteľské podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré jej boli predložené už vo vopred dodávateľom pripravenom a predtlačenom formulári, teda bez možnosti akokoľvek zasiahnuť do podmienok poskytnutia úveru. Žalobkyni poskytol finančné prostriedky v rámci jeho podnikateľskej činnosti a žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľka, čo vyplýva aj z jej označenia v zmluvách. Akékoľvek dodávateľom vopred pripravené ustanovenie v zmluve o tom, že zmluvou založený záväzkový vzťah sa má spravovať výlučne Obchodným zákonníkom s cieľom vylúčiť pôsobnosť pre spotrebiteľa výhodnejších ustanovení Občianskeho zákonníka je absolútne neplatné, pre rozpor s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Samotná skutočnosť, že v zmluvách o úvere bolo uvedené, že úvery sú poskytnuté na výkon zamestnania však nepreukazuje, že tomu tak naozaj bolo. Z tvrdení žalobkyne vyplýva opak a keďže sa žalobkyňa domáha aplikácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. bolo na žalovanom, aby preukázal, že úvery boli poskytnuté na výkon zamestnania. Dôkazné bremeno v tomto smere však žalovaný neuniesol. Preto súd uzavrel, že na uvedené zmluvy o pôžičke sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Jedná sa o spotrebiteľské zmluvy aj v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobkyni boli úvery poskytnuté na jej osobnú potrebu a žalovaný úvery poskytol ako podnikateľ, keďže predmetom jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv o úvere vyžadoval, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala v písomnej forme prísne obsahové náležitosti. Preskúmaním zmlúv o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že neobsahujú ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. , neobsahujú ani ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) v zmysle §9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý údaj je mimoriadne dôležitý pre spotrebiteľa, aby vedel posúdiť ekonomickú výhodnosť úveru. Zmluvy neobsahujú ani údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. V zmluve je uvedená iba výška, počet splátok, čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z.z.. údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zmluva obsahuje len dátum prvej mesačnej splátky. Zákon v citovanom ustanovení rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy a termínom konečnej splatnosti úveru, pričom obidve náležitosti musia byť v zmluve uvedené. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru (deň, mesiac, rok) zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Podľa názoru súdu je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nevyhnutné, aby bol v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený osobitný údaj o dátume, kedy je splatná posledná splátka, teda uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Nie je postačujúce, pokiaľ sa dá termín konečnej splatnosti vyvodiť, vypočítať z iných ustanovení zmluvy. Dodávateľ, ktorý pripravuje text zmlúv, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z.z. sankcionuje absenciu týchto náležitostí v písomnej zmluve tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. účinné v čase uzavretia zmluvy o pôžičke vyhodnotil tak, že zákon sankcionuje úver tým, že je bezúročný a bez poplatkov vtedy, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme neobsahuje náležitosti stanovené v § 9 zákona. Účelom zákona č. 129/2010 Z.z., jeho ustanovení je vyrovnávanie faktickej nerovnováhy v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, kde dodávateľ je odborníkom, ktorý pripravuje text zmluvných ustanovení a spotrebiteľ je v slabšom postavení pri uzatváraní zmluvy. S cieľom dosiahnutia dôslednej a účinnej ochrany slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa zákon určuje, že zmluva musí v písomnej forme obsahovať stanovené podstatné náležitosti a v prípade pochybenia veriteľa, ktorý zodpovedá za to, že zmluva má zákonne náležitosti nasledujú pre neho primerané a odrádzajúce sankcie v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto zmysle treba vykladať aj ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z podstatných náležitostí vymenovaných v § 9 ods. 2 písm. písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rovnako aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/31/2016 zo dňa 18.2.2016). Súd mal ďalej za to, že zmluvné ustanovenia v oboch zmluvách o odplate za úver sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatné. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 29.3.2011 bol úver poskytnutý vo výške 300,- Eur a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť v 12 mesačných splátkach po 49,- Eur spolu s odplatou vo výške 288,- Eur. Odplata za úver tak predstavuje 96% z úveru. Podľa zmluvy o úvere zo dňa 23.3.2011 bol úver poskytnutý vo výške 200,- Eur a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť v 9 mesačných splátkach po 40,- Eur spolu s odplatou vo výške 160,- Eur. Odplata za úver tak predstavuje 80% z úveru. Podľa štatistického prehľadu priemerných úrokových mier uverejnených Národnou bankou Slovenska na webovej stránke www.nbs.sk pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v marci 2011 s dobou splatnosti do 1 roka bola priemerná úroková miera vo výške 13,28%. Úrok z úveru dojednaný v predmetných zmluvách viac ako šesťnásobne prevyšuje priemernú mieru úrokov pri obdobných spotrebiteľských úveroch poskytnutých v danom čase a mieste (na území SR) a zavádza značnú nevyváženosť do zmluvného vzťahu, porušuje pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy, ktorý žalovaný zakomponoval do ním pripravenej zmenky, a dal ho na podpis žalobkyni pri uzavretí zmluvy o úvere, a uviedol ho tiež ako nárok v žiadostiach na zrazenie zo mzdy, považoval súd za neprimerane vysoký úrok, ktorý ročne predstavuje 91,25%. Súdmi bolo už opakovane judikované, že takýto úrok z dlžnej istiny je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Je pravda, že v čase uzavretia zmlúv o úvere a podpisu dohôd o zrážkach zo mzdy zákonom nebola zakázaná, ale v zmysle § 551 ods.1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka povolená dohoda medzi dlžníkom a veriteľom o zrážkach zo mzdy, ktorá má slúžiť na zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi. Hoci má dohoda o zrážkach zo mzdy základ v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, nič nebráni súdu vyhlásiť ju za neplatnú, ak zistí jej rozpor so zákonom s prihliadnutím aj na okolnosti jej uzatvorenia. Systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. Rozsudok C-106/77 Simmenthal). V danom prípade mal súd z listín preukázané, že dňa 23.3.2011 boli zo strany žalovaného dané žalobkyni, ktorá mala záujem o poskytnutie úveru na podpis okrem zmluvy o úvere na sumu 200,- Eur aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj rozhodcovská doložka a vlastná zmenka. Rovnako tak dňa 29.3.2011 podpísala žalobkyňa a žalovaný aj zmluvu o úvere na sumu 300,- Eur, dohodu o zrážkach zo mzdy, ako aj rozhodcovskú doložku a vlastnú zmenku. Všetky tieto listiny, ich ustanovenia, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, obsahujúcich v bode 13. dohodu o vyplnení zmeniek, vopred pripravil žalovaný. Žalobkyňa uvádzala, že nemala možnosť uzavrieť zmluvu o úvere bez podpisu dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný vopred vnútil pripraveným predtlačeným tlačivom žalobkyni aj iný úkon než len ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu. Je potom bez významu tvrdenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy sa nachádza na osobitnej listine. Súd teda zohľadnil, že predmetné dohody boli uzavreté v rovnaký deň ako zmluvy o úvere, jedná sa o formulárové žalovaným vopred pripravené dohody, do ktorých boli vpísané len osobné údaje žalobkyne, číslo zmluvy a údaje zamestnávateľa žalobkyne, ktorá nemohla obsah zmluvy ovplyvniť, nemala možnosť odmietnuť uzavretie týchto dohôd o zrážkach zo mzdy; pokiaľ chcela, aby jej bol úver poskytnutý, musela dohody o zrážkach zo mzdy podpísať. Z obsahu spisu nevyplýva, že by pred podpisom dohôd bola vôbec upozornená na následky podpisu dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a uzavrel, že dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa a sú obe podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy na podpis spotrebiteľovi bez náležitého vysvetlenia jej následkov spotrebiteľovi hodnotil súd zároveň ako nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Nekalé obchodné praktiky sú podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zakázané a právny úkon , ktorý je ich výsledkom je pre rozpor s týmto zákonným zákazom absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom na vykonané dokazovanie je dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatný právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka aj z dôvodu, že svojim obsahom a účelom obchádza právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré sankcionujú dodávateľa v podobe straty nároku na úroky a poplatky v prípade porušenia zákonom stanovených povinností a ktoré zakazujú zmluvné dojednania o neprimeraných odplatách za úver, a neprimeraných sankciách pre spotrebiteľa. Uvedený záver súdu je bez pochýb potvrdený aj tým, že zo žiadostí žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy, ktoré doručil žalovaný zamestnávateľovi nepochybne vyplýva, že žalovaný napriek tomu, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, a taktiež úrok vo výške 0,25% denne je neprimerane vysoký, chcel prostredníctvom zrážok zo mzdy docieliť bez súdneho preskúmania vymoženie tejto odplaty a úroku, na ktoré nemá nárok. Súd konanie nezastavil pre prekážku veci rozhodnutej v zmysle návrhu žalovaného, ktorý tvrdil, že už mu rozhodcovský súd priznal plnenia na základe zmlúv o úvere. Predovšetkým žalovaný tvrdené rozsudky rozhodcovského súdu nepredložil. Ďalej mal súd za to, že nie je daná totožnosť predmetu konania, pretože v tomto súdnom konaní súd skúmal platnosť dohôd o zrážkach zo mzdy, a nerozhodoval o priznaní plnenia žalovanému na základe zmlúv o úvere. Súd zároveň vyhodnotil predložené rozhodcovské zmluvy zo dňa 23.3.2011 a 29.3.2011 v spojení s ostatnými dôkazmi a dospel k záveru, že rozhodcovské zmluvy nie sú platnými právnymi úkonmi. Preto nezaložili právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spory zo zmlúv o úvere a rozsudok vydaný na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitný, nezakladá prekážku rozhodnutej veci. V prípade predložených rozhodcovských zmlúv, uzavretých v rovnaký deň ako zmluvy o úvere, ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluvná podmienka, ktorá určuje, že v prípade, že žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom, je neprijateľná. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v prevažnej miere veriteľ (žalovaný), ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Možnosť výberu súdu spotrebiteľom (žalobkyňou) je tým len iluzórna. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, vyplýva zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Jedná sa o formulárovú listinu, ktorá bola žalobkyni predložená zo strany žalovaného na podpis v deň podpisu zmluvy o úvere, a žalobkyňa nemala možnosť jej znenie ovplyvniť, mohla len zmluvu o úvere spolu s rozhodcovskou zmluvou podpísať, inak by jej úver nebol zo strany žalovaného poskytnutý. Takto koncipovaná rozhodcovská zmluva ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. S poukazom na uvedené dôvody za použitia citovaných ustanovení právnych predpisov súd výrokom I. a II. vyhovel žalobe v časti určenia, že dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatné. 5. Žalobkyňa uplatnila trovy konania. Keďže bola v konaní úspešná podľa § 142 ods. 1 O.s.p. jej patrí náhradu účelných trov konania a súd vyhlásil rozsudok, ktorým jej priznal náhradu trov konania voči žalovanému. Keďže náhradu trov konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila, a zo spisu jej žiadne trovy konania nevyplývajú, súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalobkyni, a výrokom III. žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 6. Keďže bola žalobkyňa ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojich práv od platenia súdneho poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd vzhľadom na výsledok konania podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zaviazal výrokom IV. žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh na začatie konania (99,50 Eur x 2 určovacie petity podľa položky 1 písm. b) Prílohy zákona č. 71/1992 Zb.) a súdneho poplatku 33,- Eur za návrh na nariadenie predbežného opatrenia podľa položky 1 písm. c) Prílohy zákona č. 71/1992 Zb. 7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalovaný navrhujúc odvolaciemu súdu zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, uplatňujúc odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP (existencia vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové a právne závery). Dôvodil, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený, pretože súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a nekriticky podľa jeho názoru prevzal argumentáciu žalobkyne. Namietal, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy predstavujú samostatný dokument, ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku napriek tomu, že táto by mala spotrebiteľský charakter, nie je zákonom vylúčená. Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, že by žalobkyňa bola preukázala, že nebola o následkoch uzatvorenia týchto dohôd osobitne poučená. Skutočnosť, že dohody o zrážkach zo mzdy boli so žalobkyňou individuálne dojednané preukazuje aj existencia dodatku k zmluve o úvere, v súvislosti s ktorou boli dohody uzavreté, a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobkyne. Nie je pravdou, že v prípade dohôd o zrážkach zo mzdy by mohlo dôjsť k nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Obč. zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť. Dohody o zrážkach zo mzdy spĺňajú základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola dohoda podpísaná, uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok, ako aj identifikáciu platiteľa mzdy. Pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX bola stanovená zrazená suma vo výške 40,- Eur a pri zmluve o úvere č. XXXXXXXXX vo výške 49,- Eur. Keďže žalovaný považuje obe dohody o zrážkach zo mzdy za platné, má za to, že nedošlo k naplneniu podstaty ust. § 451 Obč. zákonníka, a teda žalobkyňa sa na jeho úkor neobohatila. Vo väzbe na uvedené dôvody považoval za predčasné rozhodnutie súdu o povinnosti uloženej žalovanému uhradiť súdny poplatok vo výške 232,- Eur. 8. Žalobkyňa nevyužila svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu. 9. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 11. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 01.07.2016, postupoval v odvolacom konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona. 12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala (už za účinnosti CSP) v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 14. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP). 15. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. V situácii, keď z odôvodnenia rozhodnutia nemožno zistiť dôvody, pre ktoré bolo vyhovené nároku, ktorý strana sporu žalobou uplatnila, či pre ktoré bol tento zamietnutý, akým spôsobom sa súd vysporiadal s prostriedkami procesného útoku, či procesnej obrany uplatňovanými stranami, je pre tieto veľmi obtiažne pochopiť takéto rozhodnutie. Pokiaľ nie sú tieto faktory vysvetlené v odôvodnení rozhodnutia, nemožno vylúčiť, že rozhodnutie, z ktorého nie je možné aspoň v základných rysoch zistiť, akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval, treba považovať za nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov. 16. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalovaný sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie. 17. Postupom súdu prvej inštancie tak nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nebola zistená ani žiadna tzv. iná vada konania, spôsobilá viesť k záveru, že jej následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. 18. Vychádzajúc z obsahu odvolania, ďalšia odvolacia námietka žalovaného smerovala voči správnosti záveru súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na podaní tejto určovacej žaloby. 19. Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). 20. Základným predpokladom dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/>, je existencia naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne na požadovanom právnom určení, posúdenie ktorého, je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Tento je spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo ak by bez tohto určenia jej právne postavenie bolo neisté. Určovacia žaloba je zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu strán sporu a predchádza sa ňou vzniku ďalších možných sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. 21. Súdna prax považuje určovaciu žalobu podľa ust. § 80 písm. c) OSP za jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách, je potrebné vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa daných nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou, k naplneniu ktorých môže dôjsť iba vtedy, ak bude spotrebiteľovi umožnený reálny prístup na súd a to so zvýšenou ingerenciou súdu, naplnenie ktorej v spotrebiteľskej veci je dané zreteľom na základné interpretačné pravidlo a to ochranu slabšej strany spotrebiteľa. 22. V preskúmavanej veci niet sporu o tom, že úverové zmluvy a nadväzujúce dohody o zrážkach zo mzdy majú spotrebiteľský charakter a žalobkyňa v právnom vzťahu nimi založenom, má postavenie spotrebiteľa. Žalovaný, s ktorým žalobkyňa zmluvy a dohody uzatvorila, tieto považuje za platné aj v častiach indikujúcich rozpor so zákonom (úroky a poplatky), naviac, práva žalovaného sú zabezpečené vystavenou zmenkou a žalovaný uplatnil právo na zrážky zo mzdy na základe uzatvorených dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré je zamestnávateľ žalobkyne povinný rešpektovať, teda žalobkyňa je priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže ako správne uvádza súd prvej inštancie, mzda predstavuje zdroj jej príjmu. 23. Určovanie neplatnosti predmetných dohôd sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti týchto dohôd ako zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti vyplýva zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/> o ochrane spotrebiteľa). 24. „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/>, z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014 <http://merit.slv.cz/8Cdo483/2014>). 25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je v tomto smere uplatnená odvolacia námietka nespôsobilou privodiť v prospech žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 26. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania odvolací súd zistil, že ďalšie odvolacie námietky žalovaného smerujú proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie o neplatnosti dotknutých dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne, čo viedlo podľa jeho názoru k naplneniu dôvodov na odvolanie, uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. 27. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor. 28. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy). 29. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.06.2016 podľa § 132 O.s.p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď identifikované dohody posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom ich neplatnosti podľa § 53 OZ, konanie žalovaného v súvislosti s okolnosťami, za ktorých boli zmluvy uzatvárané ako nekalú obchodnú praktiku rozpornú s dobrými mravmi, dohody ako výsledok tohto konania ako obchádzajúce svojim obsahom a účelom zákon a teda absolútne neplatné tiež z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne, presvedčivo a vyčerpávajúco odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2 OSP). Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). 30. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné: 31. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. V spore identifikované dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami uzatvorené za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch podľa zákona č. 129/2010 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/> Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ide o formulár, ktorého znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného veriteľa bez individuálneho dojednania, ktorý na základe neho uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne, a to K. o vykonávanie zrážok zo mzdy, čím je žalobkyňa priamo ohrozená vo svojej majetkovej sfére, keďže mzda predstavuje zdroj jej príjmu. Žalovanému sporné dohody umožňujú bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka (žalobkyne) bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni, prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti a žalobkyňa je tak vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čím reálne dochádza k narušeniu sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy teda tak, ako správne uvádza súd prvej inštancie, umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euro nekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať zreteľ. 32. Systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS má pôvod v tom, že spotrebiteľ je v porovnaní s dodávateľom v nevýhodnejšom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, ktorá situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 37). Súdny dvor preto s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť, bod 39). Možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu, predstavuje vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13 <http://merit.slv.cz/6Smernice93/13>/ EHS, teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis, C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie K.ť, bod 41). Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku. 33. V preskúmavanej veci obe dohody o zrážkach zo mzdy boli medzi stranami uzavreté v identické dni ako zmluvy o úveroch, z čoho vyplýva, že už v čase vzniku zmlúv o úveroch bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohody o zrážkach zo mzdy, pričom ich uzavretie nemohla odmietnuť, keďže nimi bolo podmienené poskytnutie úverov. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohody o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť poskytnutia úveru, alebo zmluvy o úvere vrátane dohôd o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne a predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, neplatná, tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie. 34. Predloženie dohôd o zrážkach zo mzdy na podpis žalobkyni bez náležitého vysvetlenia jej následkov, správne vyhodnotil súd prvej inštancie zároveň ako nekalú obchodnú praktiku zo strany žalovaného podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá je zakázaná s dôsledkom, že právny úkon (dohoda o zrážkach zo mzdy), ktorý je ich výsledkom je pre rozpor s týmto zákonným zákazom absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Dohody svojim obsahom a účelom obchádzajú právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pretože napriek tomu, že predmetné úvery sú bezúročné a bez poplatkov, a taktiež úrok vo výške 0,25% denne je neprimerane vysoký, žalovanému reálne umožnili, aby prostredníctvom zrážok zo mzdy docielil bez súdneho preskúmania plnenie titulom tejto odplaty a úroku, na ktoré nemá nárok. Pokiaľ teda súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel a obe dotknuté dohody posúdil ako neplatné, aj odvolací súd jeho závery považuje za v celom rozsahu správne, v nadväznosti na čo, je vecne správne aj rozhodnutie v časti, ktorou bola uložená žalovanému ako neúspešnej strane v spore výrokom IV. poplatková povinnosť. 35. Preskúmaním veci odvolací súd tak dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Skutkovo totožné námietky ako v odvolacom konaní, produkoval žalovaný už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa tento v celom rozsahu správne a podrobne vysporiadal. 36. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania. 37. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tejto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a táto náhradu trov odvolacieho konania ani neuplatnila. 38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).