Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 16Cob/66/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115209015 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115209015.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu ODŤAH TISO s.r.o., so sídlom Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 223 518, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: Green Moon s. r. o., v likvidácii, so sídlom Továrenská 4274/65, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 46 152 831, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, Trenčín, IČO: 36 837 857 o zaplatenie 875,61 eur s príslušenstvom,, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 37Cb/191/2015-54 zo dňa 27. novembra 2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 875,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 698,75 eur od 13.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,03 eur od 22.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,83 eur od 02.11.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 339,73 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 52,50 eur a trov právneho zastúpenia v sume 287,23 eur. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia 698,75 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 698,75 eur od 13.08.2014 do zaplatenia, sumu 83,03 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,03 eur od 22.10.2014 do zaplatenia a sumu 93,83 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,03 eur od 02.11.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a náhradu trov konania. Uviedol, že spoločnosť Pavol Tiso Odťahová služba ako postupca a pôvodný veriteľ poskytol žalovanému na základe objednávky žalovaného nasledujúce služby: prevoz vozidla IVECO CARGO IL226BV, po poskytnutí služby a na úhradu dohodnutej odplaty bola vystavená faktúra č. 14/1281 zo dňa 28.07.2014, splatná dňa 12.08.2014 na sumu 698,75 eur, prevoz vozidla DESTA, po poskytnutí služby a na úhradu dohodnutej odplaty bola vystavená faktúra č. 14/1747 zo dňa 30.09.2014, splatná dňa 21.10.2014 na sumu 83,03 eur, a prevoz vozidla D., po poskytnutí služby a na úhradu dohodnutej odplaty bola vystavená faktúra č. 14/1837 zo dňa 15.10.2014, splatná dňa 01.11.2014 na sumu 93,83 eur. Nakoľko žalovaný svoje záväzky voči žalobcovi neplnil riadne a včas, vyzval žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného na zaplatenie, a to výzvou na zaplatenie, posledná výzva bola pred podaním žaloby zo dňa 03.03.2015, ktorú si žalovaný prevzal 05.03.2015. Po doručení výzvy žalovaný kontaktoval právneho zástupcu žalobcu emailovou správou zo dňa 10.03.2015, kde svoj dlh voči žalobcovi v plnej výške uznal a navrhol úhradu pohľadávky do 31.03.2015. Právny zástupca potvrdil žalovanému možnosť zaplatiť pohľadávku v náhradnej lehote do 31.03.2015, žalovaný ani takto dohodnutú náhradnú lehotu nedodržal a svoj záväzok nezaplatil. Právny zástupca žalobcu písomne oznámil žalovanému, že nedodržaním náhradnej splatnosti dlhu, žalobca požaduje okamžité zaplatenie pohľadávky a to oznámením veriteľa a opätovnou výzvou pred podaním žaloby zo dňa 08.04.2015, ktorú si žalovaný prevzal dňa 10.04.2015. Veriteľ, spoločnosť Pavol TISO Odťahová služba Trenčín a žalobca uzatvorili dňa 24.03.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa žalobca ako postupník stal novým veriteľom pohľadávky vo výške 875,61 eur voči žalovanému. Veriteľ oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky písomným oznámením zo dňa 14.04.2015. Žalobca tak eviduje voči žalovanému pohľadávky spolu vo výške 875,61 eur, ktoré vyplývajú z nasledujúcich faktúr: faktúra č. 14/1747 zo dňa 30.09.2014, splatná dňa 21.10.2014 na sumu 83,03 eur, faktúra č. 14/1281 zo dňa 28.07.2014, splatná dňa 12.08.2014 na sumu 698,75 eur a faktúra č. 14/1837 zo dňa 15.10.2014, splatná dňa 01.11.2014 na sumu 93,83 eur. Žalobca sa pokúšal vyriešiť uspokojenie svojej pohľadávky voči žalovanému mimo súdnou cestou a žalovaného viac krát vyzýval na splnenie dlhu a to telefonicky i prostredníctvom právneho zástupcu. Do dňa podania žaloby žalovaný svoj dlh nezaplatil. Zároveň si uplatnil príslušenstvo pohľadávky a to zákonné úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 2. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca podaním zo dňa 02.07.2015 zmenil petit žaloby tak, že navrhoval, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 875,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 698,75 eur od 13.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 83,03 eur od 22.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 93,83 eur od 02.11.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 3. Platobným rozkazom č.k. 37Cb/19192015-28 vydaným dňa 06.07.2015 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 875,61 eur s príslušenstvom, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením, že žalovaný popiera právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky, nároky priznané žalobcovi v platobnom rozkaze nepovažuje žalovaný za dôvodné, nakoľko tieto v špecifikovanom rozsahu neexistujú. Taktiež v odpore žalovaný uviedol, že nie je si vedomý záväzku voči žalobcovi. 4. K odporu sa písomne vyjadril žalobca, podaním zo dňa 22.09.2015 v ktorom uviedol, že s odôvodnením odporu voči platobnému rozkazu nesúhlasí, žalobca riadne poskytol žalovanému služby uvedené v žalobe, žalobca sa pred podaním žaloby pokúsil so žalovaným dohodnúť na zaplatení dlžnej sumy, ani pri tomto osobnom stretnutí žalovaný nijako nerozporoval opodstatnenosť a výšku pohľadávky žalobcu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaného výzvou na zaplatenie pohľadávky - posledná pred podaním žaloby zo dňa 03.03.2015. Žalovaný si takto zaslanú výzvu určenú do vlastných rúk riadne prevzal dňa 05.03.2015, ani po doručení tejto výzvy žalovaný dôvod a výšku pohľadávky žalobcu nepopieral. Sám žalovaný požiadal právneho zástupcu žalobcu o splátky dlžnej pohľadávky emailovou správou zo dňa 10.03.2015, ktorá bola predložená súdu. Ani v tejto emailovej komunikácii žalovaný pohľadávku žalobcu nijako nepopieral. Žalovaný klame pokiaľ v danom odpore tvrdí, že nároky priznané žalobcovi v platobnom rozkaze neexistujú a nie je si vedomý voči žalobcovi záväzku. Sám žalovaný existenciu záväzku uznal a prejavil záujem o ich úhradu. Nakoľko žalobca nedodržal ani termíny splatnosti, ktoré si sám navrhol, právny zástupca žalobcu opätovne vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky písomnou výzvou zo dňa 08.04.2015. Žalovaný si takto zaslanú výzvu prevzal osobne dňa 10.04.2015 a znovu nijako pohľadávky žalobcu nerozporoval. Z uvedených dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil je zrejmé, že žalovaný vedel o výške a právnom dôvode pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha. Žalovaný nikdy až do doručenia platobného rozkazu právny dôvod, výšku pohľadávky či existenciu žalobcovi nerozporoval. Žalobca je toho názoru, že odpor, ktorý podal žalovaný je iba účelový spôsob ako sa vyhnúť právoplatnosti súdneho rozhodnutia a povinnosti zaplatiť pohľadávky žalobcu. Odpor neobsahuje žiadne konkrétne dôvody, pre ktoré by mal súd považovať odpor za dôvodný. 5. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 24.03.2015 bola medzi právnym predchodcom žalobu a to Pavol Tiso - Odťahová služba Trenčín a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom boli aj pohľadávky právneho predchodcu voči žalovanému a to fakturované faktúrou č. FA 14/1747 zo dňa 30.09.2014, splatnou dňa 21.10.2014 na sumu 83,08 eur, faktúrou č. FA14/1281 zo dňa 28.07.2014, splatnou dňa 12.08.2014 na sumu 698,75 eur, faktúrou č. 14/1837 zo dňa 15.10.2014, splatnou dňa 01.11.2014 na sumu 93,83 eur. Právny predchodca žalobcu oznámil postúpenie pohľadávok žalovanému podaním zo dňa 14.04.2015, ktoré bolo v ten istý deň žalovanému aj zaslané a to na adresu žalovaného uvedenú v Obchodnom registri. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili opakovane zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal uskutočniť pre žalovanému dielo a to práce súvisiace s odtiahnutím a prevozom vozidla žalovaného a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za uskutočnené práce cenu. Po uskutočnení prác vystavil právny predchodca žalobcu žalovanému faktúry č. FA 14/1747 zo dňa 30.09.2014, splatnou dňa 21.10.2014 na sumu 83,08 eur, faktúrou č. FA14/1281 zo dňa 28.07.2014, splatnou dňa 12.08.2014 na sumu 698,75 eur, faktúrou č. 14/1837 zo dňa 15.10.2014, splatnou dňa 01.11.2014 na sumu 93,83 eur. Žalovaný fakturovanú sumu právnemu predchodcovi žalobcu v lehote splatnosti neuhradil. Rovnako neuhradil fakturovanú sumu ani právnemu nástupcovi, teda žalobcovi a to ani po výzvach na jej úhradu zo dňa 03.03.2015 a 08.04.2015, ktoré boli žalovanému riadne doručené. Žalovaný žalobcovi dňa 10.03.2015 emailovou formou oznámil, že má záujem vyrovnať svoje záväzky voči žalobcovi, v rámci ktorých uviedol aj záväzok vo výške 875,61 eur, ktorý navrhol, že splatí do 31.03.2015. Na tento návrh zo strany žalovaného reagoval žalobca tým, že mu rovnako emailovou formou oznámil, že súhlasí s navrhnutým spôsobom splatenia. 6. Rozhodnutie odôvodnil § 1 ods. 1, 2, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ďalej § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 7. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania konanie zastavil a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Aj v odvolaní tak, ako v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi 875,61 eur s príslušenstvom, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zaplatiť trovy konania s odôvodnením, že popiera dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie odmietol ako bezdôvodné a podané neoprávnenou osobou a aby priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 9. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi 875,61 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania, a to z dôvodu, že popiera právny dôvod a výšku uplatnenej pohľadávky, tak s týmto odôvodnením žalobca nesúhlasí. Poukázal na to, že žalobca riadne poskytol žalovanému služby špecifikované v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Skôr, ako žalobca podal návrh na súd, tak sa pokúsil so žalovaným dohodnúť a pri osobnom stretnutí žalovaný nijakým spôsobom nerozoporoval opodstatnenosť a výšku pohľadávky žalobcu. Výzva na zaplatenie pohľadávky pred podaním žaloby bola zo dňa 03.03.2015, pričom žalovaný si ju prevzal dňa 05.03.2015 a ani po doručení poslednej výzvy žalovaný dôvod a výšku pohľadávky nepopieral. Nezanedbateľnou je i skutočnosť, že žalovaný požiadal právneho zástupcu žalobcu o splátky dlžnej pohľadávky, a to e-mailovou správou zo dňa 10.03.2015, ktorá je súčasťou spisu. Ani v tejto e-mailovej komunikácii žalovaný pohľadávku žalobcu nepopieral. 10. Vo vyjadrení k odvolaniu ďalej žalobca uviedol, že žalovaný klame, pokiaľ vec odvolaní tvrdí, že nároky priznané žalobcovi v rozsudku neexistujú a nie je si vedomý záväzku voči žalobcovi, a to z dôvodu, že sám žalovaný existenciu záväzkov uznal a prejavil záujem ich uhradiť. Žalovaný nikdy až do doručenia platobného rozkazu právny dôvod, výšku pohľadávky, či jej existenciu nerozporoval. 11. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu pri nahliadnutí do spisu zistil, že odvolanie bolo podané e-mailom dňa 16.02.2016 a následne 17.02.2016 i osobne na Okresnom súde Trenčín. V spise sa však nenachádza plná moc, ktorý by oprávňovala Advokátsku kanceláriu JUDr. Danica Birošová, s.r.o. podať za žalovaného odvolanie. Ďalšou vadou odvolania podľa žalobcu je to, že žalovaný vstúpil dňa 17.12.2015 do likvidácie, pričom pri písomnom vyhotovení odvolania nie je pri obchodnom mene žalovaného uvedené, že je v likvidácii. 12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu vyjadril svoj názor, že podaním odvolania, ale i samotným nepreberaním poštových zásielok zo strany žalovaného ide o plánovaný postup s jediným úmyslom zrušiť spoločnosť a nezaplatiť pohľadávku. 13. Uznesením č.k. 16Cob/66/2016-99 zo dňa 08.02.2017 v spojení s opravným uznesením 16Cob/66/2016-109 zo dňa 28.02.2017 odvolací súd pripustil zámenu na strane žalobcu tak, že do konaní vstúpil ako žalobca ODŤAH TISO s.r.o., so sídlom Mliekarenská 8, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 223 518 namiesto pôvodného žalobcu ODŤAHOVKA TISO s.r.o., so sídlom Zlatovská 416, 911 05 Trenčín, IČO: 47 870 737. 14. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov. Podľa tohto predpisu bol podľa § 29 ods. 2 O.s.p. žalovanému ustanovený procesný opatrovník. Od 01.07.2016 tento inštitút zanikol, preto je v záhlaví tohto rozhodnutia uvedené, že procesný opatrovník pôsobil len do 30.06.2016. 15. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 16. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti. 17. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 18. Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou žalobcu, že odvolanie za žalovaného podala Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., ktorá nemala k tomu splnomocnenie, a preto by mal odvolací súd odvolanie odmietnuť. Odvolací súd konštatuje, že v spise na č.l. 77 sa nachádza plná moc. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ide o odstrániteľný nedostatok odvolania a plná moc bola žalovaným doložená dňa 03.03.2016, na toto tvrdenie žalobcu nemohol súd prihliadnuť. 19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom v súlade s § 191 CSP, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, ako aj § 365 ods. 1 a § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1, §2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. zaviazal žalovaného k zaplateniu istiny 875,61 eur spolu aj s príslušenstvom a zaviazal k paušálnej náhrade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a k náhrade trov konania. Ani v odvolacom konaní nebola preukázaná obrana žalovaného, že priznané nároky sú nedôvodné a že žalovaný nie je si vedomý záväzku voči žalobcovi. Práve naopak, z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný výšku, dôvod a existenciu pohľadávky nerozporoval, čo vyplýva aj z e-mailu žalovaného: - Dobrý den pani U. „nasa spolocnost ma zujem vyrovnat neuhradene zavazky voci spolocnosti Pavol Tiso - Odtahova sluzba Trencin, Zlatovska 416, 911 05 Trencin, ICO: 30351561. nevieme vsak uhradit vsetky závazky naraz preto navrhujeme: uhradu pohladavky 875,61 EUR najneskor do 31.3.2015, uhradu pohladavky 1 727,62 EUR najneskor do 30.04.2015. s pozdravom J. R., Green Moon s.r.o.“ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. účinného od 1.7.2016 potvrdil. 21. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie ustanovenia § 142 ods. 1 za použitia § 151 ods. 7 O.s.p., keď úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému. 22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) : - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).