Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoE/191/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3608898645 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3608898645.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: R., proti povinnému: X. J., s.r.o., so sídlom J., X. 7, IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 2.679,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 5Er/205/2008-13, zo dňa 14. júna 2017, takto r o z h o d o l : Odvolanie oprávneného voči výrokom uznesenia I. a II. o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd, ako súd prvej inštancie, výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. priznal nárok na náhradu trov konania súdnemu exekútorovi voči oprávnenému a výrokom III. nepriznal oprávnenému a povinnému právo na náhradu trov exekučného konania. Z odôvodnenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom z 25.11.2004 domáha vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie X.. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. B. F. (ďalej len "súdny exekútor"). Na základe výpisu z obchodného registra Okresný súd Partizánske zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/2072011-22 zo dňa 27. septembra 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.10.2012, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Podľa ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (porov. uznesenie z 19.1.2012 sp. zn. 5 M Cdo 15/2011, uznesenie z 11.10.2012 sp. zn. 3 M Cdo 12/2012) v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Súd po oboznámení sa s uznesením Okresného súdu Trenčín zistil, že súd týmto uznesením zrušil povinného bez likvidácie. K 10.11.2012 Okresný súd Trenčín vykonal výmaz spoločnosti podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na vyššie uvedené a rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, súd exekúciu podľa § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h/ EP zastavil. O nároku na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi priznal voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 2 EP. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora bude rozhodovať po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník samostatným uznesením. O trovách exekučného konania oprávneného a povinného rozhodol súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP a contrario (s poukazom na § 9a ods. 1 EP v platnom znení), keď dospel k záveru, že vzhľadom na oprávnenosť vedenia exekúcie a následný dôvod jej zastavania nikomu z týchto účastníkov konania nemohol pričítať skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie (voči výrokom I. a II.) oprávnený. Uviedol, že podľa výpisu z obchodného registra bol povinný vymazaný dňa 10.11.2012 ex offo. Povinný dňom výmazu z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a to je dôvod pre zastavenie exekučného konania (a nie skutočnosť, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie), nakoľko podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky). Strata tejto spôsobilosti robí exekúciu neprípustnou, a preto mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Primárnou skutočnosťou, pre ktorú nie je možné pokračovať v konaní, je strata spôsobilosti byť účastníkom konania, čo konštatuje aj súd v napadnutom uznesení a nie zrušenie spoločnosti bez likvidácie a z toho vyvodená nemajetnosť povinného. Súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod na zastavenie exekúcie existoval v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie ex offo vymazaný z obchodného registra, a teda nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Oprávnený uviedol, že uznesenie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V danom prípade mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú. Ďalej oprávnený namietal, že v prípade straty spôsobilosti povinného byť účastníkom konania je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy boli potrebné na účelné vymáhanie nároku a či mohol oprávnený pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod na zastavenie exekúcie. Oprávnený v danom prípade nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov exekúcie. Na základe vyššie podaných argumentov, oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil. 3. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril. Uviedol, že spoločnosť zanikla bez likvidácie a následne bola ex offo vymazaná z obchodného registra, zánik spoločnosti nastal dňom výmazu z obchodného registra. V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra vyplýva, že v danom prípade nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo k rozdeleniu spoločnosti, a preto súd zrušil spoločnosť - povinného - bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Záverom uviedol, že nakoľko spoločnosť zanikla bez likvidácie, nezostal žiaden majetok postihnuteľný exekúcie, vyčíslenie nevyhnutných trov exekúcie je dôvodné a v exekučnom spise preukázané listinnými dôkazmi. 4. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné. 5. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie, ako opravný prostriedok, je zásadne prípustné len proti výroku rozhodnutia, či už rozsudku, alebo uznesenia. Len proti odôvodneniu rozhodnutia odvolanie prípustné nie je, a to z dôvodu, že záväzné účinky pre strany v konaní má len výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. 6. V zmysle § 124 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3 Cdo 128/2010). 7. Pri posúdení otázky, či odvolanie účastníka smeruje len proti dôvodom rozhodnutia, je rozhodujúci obsah podania, ktorým sa rozhodnutie súdu napáda (§ 124 CSP). Obvyklé je, že ak odvolateľ napáda výrok rozhodnutia, napáda spravidla aj jeho odôvodnenie; podmienkou však je, aby to urobil vždy aj s výrokom rozhodnutia. Kritériom pre posúdenie, či ide len o odvolanie proti dôvodom rozhodnutia, je zhodnotenie, či prípadným vyhovením odvolania by (ne)bol dotknutý aj výrok napadnutého rozhodnutia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012 sp. zn. 6 Cdo 208/2011). 8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Zo spisového materiálu, ktorý odvolací súd preskúmal, vyplýva, že oprávnený svojim odvolaním napáda len odôvodnenie rozhodnutia. V odvolaní je uvedené, že v konečnom dôsledku mala byť exekúcia zastavená, čo sa plne zhoduje s výrokom uznesenia okresného súdu. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie oprávneného voči výroku I. odmietol. 10. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie. 11. Od 01. júla 2016 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 2/2017 Z.z., podľa ktorej bol zrušený odsek 6 § 58. S poukazom na to, ak by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. 12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 13. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút, upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, a pokiaľ by zákonodarca chcel proti rozhodnutiu o trovách exekúcie pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril priamo v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch exekučného konania. Subsidiárne použitie ustanovení CSP podľa § 9a Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je možné len tam, kde Exekučný poriadok nemá osobitnú úpravu. 14. V danej veci, napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie o možnosti podať voči jeho rozhodnutiu odvolanie (voči výroku II.), má odvolací súd za to, že voči uvedenému rozhodnutiu (výroku II.) odvolanie nie je prípustné, a preto sa odvolací súd nezaoberal v tejto časti napadnutým rozhodnutím po vecnej stránke, ani dôvodmi odvolania. 15. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené dôvody na odmietnutie odvolania aj voči výroku II. v zmysle § 386 písm. c) CSP. 16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).