Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/23/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3612010048 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3612010048.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., v trestnej veci proti obžalovaným O. F., nar. XX.XX.XXXX v K. a W. J., nar. XX.XX.XXXX v I., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11.01.2016, sp.zn. 2T/33/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. januára 2017 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 17.02.2012 na Okresný súd Partizánske pod sp.zn. Pv 426/11-10 obžalobu na obžalovaných 1/ O. F. a 2/ W. J. pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že obžalovaná O. F. vo O. U. v dobe od 03.12.2009 do presne nezisteného dňa v mesiaci október 2013 spoločne so svojím druhom obžalovaným W. J. neoprávnene užívali nehnuteľnosti v katastrálnom území O. U. zapísané v Správe katastra B. na liste vlastníctva č. XXX a to parcelu č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelu č. XXX, záhrady o výmere XXXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX, proti vôli spoluvlastníkov týchto nehnuteľností W. N., O. L., W. V. a W. V., a od XX.XX.XXXX vlastníka V. Y. a to aj napriek tomu, že majú vedomosť o tom, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/69/2008-133 zo dňa 26.05.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2009 a vykonateľnosť dňa 03.12.2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C 69/2008-134 zo dňa 26.05.2009, právoplatným dňa 02.11.2009 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co 190/2009-159 zo dňa 23.09.2009 bola obžalovanej O. F. uložená povinnosť vypratať uvedené nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú povinnosť však obžalovaná O. F. nerešpektovala a s obžalovaným W. J., ktorý hoci má vedomosť o povinnosti tieto nehnuteľnosti vypratať, túto povinnosť tiež nerešpektoval a proti vôli poškodených spoločne v týchto nehnuteľnostiach i naďalej protiprávne zotrvával, pričom v dobe od 03.12.2009 do presne nezisteného dňa v mesiaci október 2013 tým neoprávnene bránili poškodeným spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností W. N., O. L., W. V. a W. V. a od 05.06.2013 vlastníkovi V. Y. užívať dané nehnuteľnosti a to napriek tomu, že poškodená W. N. a poškodený V. Y. oboch obžalovaných vyzývali, aby tieto nehnuteľnosti vypratali. Okresný súd Partizánske po vykonaní rozsiahleho dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.01.2016, sp.zn. 2T/33/2012, tak, že obžalovaných O. F., nar. XX.XX.XXXX v K. a W. J., nar. XX.XX.XXXX v I., podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku oslobodil spod skutku obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske sp.zn. Pv 426/11-10 zo dňa 16.02.2012, doručenej súdu dňa 17.02.2012, kvalifikovaného ako prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, pretože skutok nie je trestným činom. Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor v neprospech obžalovaných. Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaných O. F. a W. J. spod obžaloby považuje za nesprávne a nezákonné, nakoľko podľa jeho názoru konaním obžalovaných O. F. a W. J. boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona k § 218 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, pričom absolútne sa nemožno stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že konanie obžalovaných v danom prípade nedosahuje stupeň závažnosti prečinu. Žiadne takéto okolnosti, ktoré by v danej veci ovplyvnili mieru závažnosti prečinu tak, že je jeho závažnosť nepatrná v tejto veci nezistil. Prvostupňový súd sa pri hodnotení vykonaných dôkazov nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, starostlivo neuvážil všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne, čím došlo k porušeniu Trestného zákona. V tejto súvislosti nemôže obstáť odôvodnenie súdu prvého stupňa, že obžalovaní mohli mať oprávnenú pochybnosť o správnosti súdneho rozhodnutia v konaní o neplatnosť závetu. Súdy v občianskom súdnom konaní totiž všetky otázky v súvislosti s predmetným závetom a užívaním danej nehnuteľnosti vyriešili. Obžalovaná O. F. protiprávne užívala predmetnú nehnuteľnosť i v dobe od októbra 2006 do 20.5.2009, kedy bola v trestnom konaní oslobodená spod obžaloby, kde však odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v tom čase v občianskoprávnom konaní nebola vyriešená otázka vypratania z nehnuteľnosti a nie je vylúčená možnosť obnovy dedičského konania. V tomto prípade však obžalovaní pokračovali v protiprávnom užívaní tejto nehnuteľnosti dlhší čas od 3.12.2009 do mesiaca október 2013, pričom dĺžka tohto obdobia mala vplyv i na závažnosť ich konania. Obžalovaní navyše pokračovali v páchaní skutku potom ako súdy v občianskom súdnom konaní rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C/69/2008-133 zo dňa 26. 05. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 11. 2009 a vykonateľnosť dňa 03. 12. 2009 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 3C 69/2008-134 zo dňa 26. 05. 2009, právoplatným dňa 02. 11. 2009 a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5 Co 190/2009-159 zo dňa 23. 09. 2009 obvinenej O. F. uložili povinnosť vypratať uvedené nehnuteľnosti do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorú povinnosť však O. F. nerešpektovala a s obžalovaným W. J. v týchto nehnuteľnostiach i naďalej protiprávne zotrvávali. Vzhľadom na tieto okolnosti nemožno v danom prípade dospieť k záveru, že nejde o prečin, lebo závažnosť konania obžalovaných je nepatrná. Vnútorný postoj obžalovaných, že konajú spravodlivo je irelevantný, lebo súdy v občianskom súdnom konaní vyriešili všetky otázky bývania obžalovanej F. a jej postavenia v tomto dome, pričom obžalovaní nielenže nerešpektovali právoplatné rozhodnutia súdov, ale vo svojom konaní pokračovali i potom ako Krajská prokuratúra v Trenčíne ich podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co 190/2009, 5 Co 191/2009 odložila, pretože nebolo zistené žiadne porušenie zákona zo strany súdu. V nadväznosti na uvedené sa nemožno stotožniť so záverom prvostupňového súdu, že predmetný skutok nie je trestným činom. Prokurátor sa taktiež nestotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že je preukázané, že sporný podpis, ktorý sa nachádza na závete L. N. zo dňa 18.9.1998, je vlastnoručným podpisom L. N., nakoľko samotný Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vo svojom znaleckom posudku z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, kde skúmal pravosť podpisu závetcu L. N. na závete z 18.9.1998 uviedol, že porovnávací materiál písmoznaleckému skúmaniu vyhovuje len čiastočne, nakoľko z roku vzniku sporného podpisu im na skúmanie neboli predložené originály ukážok podpisov L. N. a niektoré porovnávacie podpisy boli na skúmanie predložené vo forme kópií, pričom na skúmanie sa vyžaduje predložiť cca 20 ukážok nesporne pravých podpisov pisateľa z obdobia vzniku spornej písomnosti, znaleckému ústavu však na skúmanie nebol predložený žiadny originál písomnosti s ukážkou podpisu L. N. z obdobia vzniku spornej písomnosti, hoci znalecký ústav zistil, že porovnávací materiál je potrebné doplniť, súd prvého stupňa iné podklady nezaobstaral. Z uvedených dôvodov nemohol znalecký ústav dospieť k jednoznačnému záveru skúmania a preto ani nemožno jednoznačne konštatovať, že sporný podpis je vlastnoručným podpisom L. N.. Súd prvého stupňa navyše nevykonal dokazovanie v rozsahu, ako mu to určil odvolací súd v uznesení sp. zn. 2To/132/2012-280 z 3.9.2012 a nevypočul svedka Z. B., ako osobu prítomnú pri spísaní uvedeného závetu, pričom súd prvého stupňa sa túto osobu ani len nepokúsil predvolať na hlavné pojednávanie. V nadväznosti má prokurátor za to, že sú i pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba vykonať i ďalšie dôkazy. Z týchto dôvodov navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d) Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/33/2012-639 zo dňa 11.1.2016 a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Okresnému súdu v Partizánskom, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. K odvolaniu prokurátora sa prostredníctvom obhajcu vyjadrili obžalovaní O. a W. J.. Uviedli, že rozsudok súdu prvého stupňa považujú za zákonný a spravodlivý, pričom s odvolacími dôvodmi prokuratúry nemožno súhlasiť. Uviedli, že u trestného činu, pre ktorý boli obžalovaní, je potrebné naplnenie subjektívnej stránky trestného činu zavinením, ktoré spočíva v ich údajnom priamom úmysle. Obžalovaná F. v tej súvislosti uviedla, že bola očitým svedkom spísania závetu L. N., ktorým jej odkázal nehnuteľnosť, kde sa údajne mala dopustiť páchania trestného činu, pre ktorý bola obžalovaná. Podľa jej názoru sa nemohla dopustiť ani nepriameho úmyslu, keďže od začiatku som si bola vedomá, že predmetný závet spísal L. N.. Skutočnosť, že sa nachádzala v dôkaznej núdzi, nedostatočne v civilnom procese preukazovala skutočnosť, že závet spísal L. N. a v konečnom dôsledku bola neúspešná v civilných konaniach týkajúcich sa tejto otázky, nemá žiadny vplyv na úmysel, či priamy alebo nepriamy. Z tohto dôvodu argumentácia prokuratúry, že existovali civilné právoplatné rozsudky, ktoré preukazovali, že závet je neplatný, nemôže byť posudzované ako preukázanie existencie priameho úmyslu porušovať rozhodnutia súdov. Takéhoto konania sa nemohol dopustiť ani jej druh a to z dôvodu, že o skutočnostiach týkajúcich sa spísania závetu obžalovaného J. pravdivo informovala. Obžalovaný J. poukázal na to, že nemal žiadnu pochybnosť o pravdivosti skutočností, ktoré mu uvádzala obžalovaná F.. Preto nemohol ani v nepriamom úmysle naplniť subjektívnu stránku trestného činu, pre ktorý je obžalovaný. Skutočnosť, že prvostupňový súd ich oboch oslobodil spod obžaloby podľa §10 ods. 2 Trestného zákona je podľa názoru obžalovaných zákonné a správne. Ďalej obžalovaní poukázali na to, že počas ich odchodu z predmetnej nehnuteľnosti došlo podľa ich názoru k spáchaniu viacerých trestných činov, pre ktoré podozrivá osoba nebola potrestaná. Nový vlastník Y. vylomil zámky na nehnuteľnosti, fyzicky napadol obžalovanú F., ťahal ju za vlasy z domu a vulgárne jej nadával. Potom ako sa otrasená zdvihla pred nehnuteľnosťou, vošla dnu, spozorovala, že táto osoba vylamuje trezor jej druha, v ktorom sa nachádzali 3 strelné zbrane. Tieto zbrane táto osoba zobrala, odsotila ju a oznámila jej, že ak tam bude ešte zajtra, zabije ju. V tejto súvislosti podala viacero trestných oznámení, ktoré ale OČTK riadne nevyšetrili. Je neprípustné, aby ktokoľvek bez ohľadu na jeho právne postavenie (vlastník) svojpomocne vykonal vypratanie nehnuteľnosti, obzvlášť takýmto brachiálnym spôsobom. Na základe uvedeného obžalovaný žiadali, aby odvolací zamietol odvolanie okresnej prokuratúry a napadnutý rozsudok potvrdil. Na verejnom zasadnutí o odvolaní prokurátora, konanom za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovanej O. F., prokurátorka krajskej prokuratúry s poukazom na písomné dôvody odvolania prokurátora okresnej prokuratúry navrhla zrušiť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 321 ods.1 písm. a/, b/, c/ Tr.por. a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obhajca obžalovaných navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť, pretože rozsudok považuje za zákonný a správny. Obžalovaný W. J. rovnako navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe pomerne rozsiahleho vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia tvoriace podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci tak, ako je uvedený v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom súdu prvého stupňa sa stotožnil. V konečnom dôsledku okresný súd riadne zdôvodnil aj zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania, tak ako sa ho domáhal prokurátor. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí všetky správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, no vzhľadom k argumentácii prokurátora je nutné poukázať najmä na závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 100/2015 zo dňa 05.05.2015, že sporný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu a podpis, ktorý sa nachádza na písomnosti Závet L. N. zo dňa 18.09.1998, je vlastnoručným podpisom L. N.. Uvedené potvrdila i znalkyňa na hlavnom pojednávaní, kde uviedla, že napriek tomu, že porovnávací materiál vyhovuje len čiastočne, zistili, že vykazuje hodnotné a zhodné znaky porovnávacích podpisov so sporným podpisom na závete, na základe čoho je možné dospieť k záveru, že podpis je vlastnoručným podpisom L. N.. Odvolací súd vzhľadom k uvedenému konštatuje, že odvolacie námietky vo vzťahu k skutkovým zisteniam okresného súdu týkajúce sa pravosti podpisu nebohého N. na závete, nie sú dôvodné. Rovnako odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolacie námietky prokurátora týkajúce sa hodnotenia závažnosti žalovaného prečinu v zmysle § 10 ods.2 Tr.zák., ktorú okresný súd vyhodnotil ako nepatrnú. Okresný súd správne konštatoval naplnenie formálnych znakov žalovaného prečinu obžalovanými a následne vyhodnotil všetky kritériá uvedené v ustanovení § 10 ods.2 Tr.zák., t.j. spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľov, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne vysvetlil a aj odôvodnil svoj záver, prečo vyhodnotil závažnosť konania obžalovaných ako nepatrnú, zaoberajúc sa i skutočnosťami, na ktoré poukazuje prokurátor v odvolaní. Odvolací súd uvádza, že nemožno vytýkať súdu prvého stupňa nezákonnosť napadnutého rozsudku len preto, že odvolateľ dospel na základe vlastného hodnotenia dôkazov vo významnej časti k iným skutkovým a právnym záverom, než súd prvého stupňa. Napokon so záverom o nepatrnej závažnosti žalovaného prečinu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu sa stotožnil i odvolací súd, poukazujúc na podrobné odôvodnenie okresného súdu. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, na ktoré považoval odvolací súd za potrebné poukázať z hľadiska dôvodov podaného odvolania prokurátorom a s ďalším podrobným odôvodnením v plnej miere odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom so skutkovými zisteniami, hodnotením dôkazov ako aj právnymi závermi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa sa v plnej miere stotožnil a tento v celom rozsahu považuje za správny a zákonný. Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.