KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Trenčín27. 2. 2017plný text

Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/239/2016 z 27. 2. 2017

CitáciaUznesenie Krajského súdu Trenčín z 27. februára 2017, sp. zn. 4CoE/239/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3614205379.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoE/239/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614205379
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3614205379.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného C., zastúpeného Z., proti
povinnému D., o vymoženie 2.548,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Partizánske, č.k. 3Er/691/2014-20, zo dňa 23. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm.
m/ zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 57
ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 3, 4, 6 Exekučného poriadku. V odôvodnení
uviedol, že oprávnený sa domáhal proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy
2.548,20 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
B. zo dňa XX.XX.XXXX č.k. X F. XXX/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
XX.XX.XXXX. Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 02.09.2014 I.. V.. V. D. C.., súdneho exekútora so
sídlom v T.. Oprávnený doručil dňa 18.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, z ktorého
vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 1.644 Eur. Za poskytnutie úveru sa povinný zaviazal
zaplatiť oprávnenému odplatu 744 Eur, ktorá predstavuje úroky. Dlžník bol povinný uhradiť istinu v 12
splátkach mesačne po 137 Eur. Dňa 02.01.2013 sa pre omeškanie stal splatný celý záväzok zo zmluvy
pozostávajúci z istiny 1.644 Eur a zmluvných pokút 904,20 Eur. Zmenka bola povinným ako vystaviteľom
vystavená na rad oprávneného za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy pre prípad omeškania
povinného s plnením záväzkov. Posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľským, pretože zmluva
bola uzavretá s povinným ako podnikateľom. Povinný bol označený IČO-m, miestom podnikania a
zápisom v príslušnom živnostenskom registri. Aj z iných ustanovení zmluvy vyplýva, že bola uzatváraná
medzi podnikateľskými subjektmi a vzťahuje sa na ich podnikateľskú činnosť. Povinný uzavrel zmluvu
nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenské oprávnenie. Súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že podľa zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX boli peňažné
prostriedky poskytnuté na výkon podnikateľskej činnosti bez uvedenia konkrétneho účelu, pričom ani
zo žiadosti o poskytnutie jednoduchej pôžičky zo dňa XX.XX.XXXX účel čerpania pôžičky nevyplýva. Z
pripojeného spisu zmenkového súdu vyplýva, že súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení
oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu
predloženej zmenky, pričom zmenkový súd pred neskúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Súd prvej
inštancie dospel k záveru, že vlastný vzťah týkajúci sa oprávneného a povinného vznikol na podklade
spotrebiteľskej zmluvy. Povinný je síce v zmluve o úvere označený ako podnikateľ a účel poskytnutia
peňažných prostriedkov je označený ako "na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti", to však samé
osebe nestačí na vyslovenie záveru o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy.
Označenie povinného IČO-m, čo by malo svedčiť o podnikateľskom charaktere zmluvy, ale
zároveň je označený aj rodným číslom, čo svedčí o spotrebiteľskom charaktere zmluvy. Zo žiadosti



nevyplýva, že by oprávnenému uviedol, že žiada úver na výkon podnikania. Spotrebiteľskou zmluvou
je aj zmluva uzavretá na strane dlžníka fyzickou osobou - podnikateľom, ak so zreteľom na všetky
okolnosti je zrejmé, že sa netýka výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Preto nemožno bez ďalšieho
(bez preukázania účelu uzavretia zmluvy) automaticky prijať záver, že právny vzťah medzi oprávneným
a povinným vyplývajúci z predmetnej zmluvy je právnym vzťahom nespotrebiteľským. Ak existuje čo
i len pochybnosť o obsahu zmluvy, je potrebné vykladať ju takým spôsobom, ktorý zabezpečí na jej
obsah aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva (§ 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka). Dôkazné bremeno preukázania nespotrebiteľského charakteru právneho vzťahu pritom
zaťažuje veriteľa (oprávneného). Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie
z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je nepochybné, že nebolo v základnom konaní
prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade,
ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na
zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z
pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m/ bod prvý
až tretí EP. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie
podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP (s poukazom na § 243f ods. 4 EP). Preto súd prvej inštancie vychádzal z
prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 EP) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ EP
zastavil. O trovách zastavenej exekúcie rozhodne súd prvej inštancie podľa § 200 EP po právoplatnosti
tohto uznesenia v prípade ich vyčíslenia a vyúčtovania povereným súdnym exekútorom, osobitným
uznesením.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov upravených v §
205 ods. 2 písm. a/, v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p. Namietal,
že posudzovaný právny vzťah - zmluva o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX nie je
spotrebiteľským vzťahom, nakoľko uvedená zmluva bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými
subjektami oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že
pri označení dlžníka je uvedené aj jeho IČO, pričom poukázal na zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej
štatistike, z ktorého vyplýva, že fyzická osoba môže mať IČO pridelené len titulom svojho postavenia
podnikateľa. Mal za to, že predmetná skutočnosť, že v zmluve je pri osobe dlžníka uvedené jeho
IČO, miesto podnikania a údaj o zápise do živnostenského registra nesporne preukazuje podnikateľské
postavenie povinného pri uzatváraní zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je v zmluve uvedené aj rodné
číslo dlžníka nepreukazuje spotrebiteľský charakter zmluvy. Rodné číslo veriteľ do zmlúv uvádzal iba
preto, aby v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti dlžníka v priebehu zmluvného vzťahu mohol
dlžníka dostatočne identifikovať. Ďalej poukázal na čl. 1 ods. 1.1 zmluvy, kde sa výslovne uvádza,
že peňažné prostriedky sú poskytované na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Povinný uzavrel
zmluvu o úvere nesporne ako podnikateľ. Pred jej uzavretím predložil oprávnenému živnostenský list a
súčasne v žiadosti o poskytnutie úveru vyplnil všetky údaje pre podnikateľský subjekt. Napriek tomu,
že povinný uviedol v žiadosti o pôžičku nepodnikateľský účel čerpania úveru, následne však v zmluve
deklaroval účel čerpania na výkon podnikateľskej činnosti. Mal za to, že pokiaľ bol exekučný súd v
pochybnostiach o podnikateľskom charaktere zmluvného vzťahu, a to aj napriek explicitnému vyjadreniu
účelu poskytnutia úveru, označeniu dlžníka ako podnikateľa, ako aj ďalším ustanoveniam zmluvy o
úvere, mal oprávneného vyzvať na predloženie ďalších možných doplňujúcich dôkazov a vyjadrení na
odstránenie prípadných pochybností o charaktere záväzkového vzťahu. Namietal, že súd prvej inštancie
vyslovil záver o tom, že zmluva je spotrebiteľská dokonca bez vyjadrenia povinného ohľadom okolností
pri uzatváraní zmluvného vzťahu, čím nahradil tvrdenia účastníkov konania, pričom jeho závery sú
založené len na domnienkach o spôsobe uzatvárania zmluvného vzťahu a jeho charaktere. Mal za to,
že v danom prípade ide o zmluvu uzatvorenú podľa § 497 Obchodného zákonníka, čo nesporne zo
zmluvy vyplýva, preto ide o obchodnoprávny záväzkový vzťah na ktorý nemožno aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, neprijateľných podmienkach, ako ani zákaz
zabezpečenia takéhoto úveru zmenkou. Ďalej namietal nedostatočné preskúmanie dôvodov podľa §
57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku, ako i nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súdu prvej
inštancie vytýkal, že skutočnosť, že vymáhaný nárok zo zmenky vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou



zmluvou ešte samo o sebe nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, pretože musí byť zároveň splnená podmienka, že sa v konaní neprihliadalo
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom. Na základe uvedeného sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

3. Povinný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací
súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.
5. Po podaní odvolania, dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok ("CSP"), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

8. Podľa § 243f ods. 1, 4, 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných
konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona
vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený
povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku do 30 dní odo dňa
účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. Ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo
dňa 08.08.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 2.548,20 Eur s
príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz B. č.k. XZm/
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.
Poverenie bolo súdnemu exekútorovi vydané dňa 02.09.2014.
10. S poukazom na ust. § 243f Exekučného poriadku oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie.
Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na nezastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie
exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku zastavil.

11. V predmetnom konaní sa vymáhalo plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu sp.zn.
XZm/XXX/XXXX-XX vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Súd prvej inštancie v danej
veci postupoval podľa zákonného ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, keďže oprávnený
doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z doplneného návrhu vyplýva, že
zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe oprávneným predloženej zmenky,
ktorú vystavil povinný v prospech oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov



na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zo žiadosti o poskytnutie úveru
zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že povinný v kolónke čerpanie úveru uviedol “ bez uvedenia účelu“.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru
predmetnej zmuvy o úvere, pričom oprávnený v exekučnom konaní neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne nespotrebiteľského charakteru zmluvy.

12. Na podklade označených a predložených skutočností a dôkazov vznikla exekučnému súdu
povinnosť preskúmať výlučne to, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Vyžiadal si spis B., sp.zn. A./XXX/
XXXX-XX, a na základe dôkazov predložených oprávneným v spojení s vyžiadaným spisom dospel
k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul - zmenkový
platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Pre tento prípad zákon ustanovuje
domnienku (prezumpciu), podľa ktorej platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m/ Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto správne podľa § 57 ods. 1
písm. m/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

13. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v žiadnom prípade nie je úlohou exekučného
súdu v rámci exekučného konania suplovať základné konanie. Exekučné konanie slúži výlučne na
vynútenie a realizáciu dobrovoľne nesplnených povinností uložených vykonateľnými rozhodnutiami
vydanými v základnom konaní a preto zásadne nie je možné v jeho rámci pristupovať k hmotnoprávnemu
prieskumu exekučných titulov. Rozhodnute vo veci samej totiž musí byť vždy vydané v rámci základného
konania, ktoré musí byť procesne oddelené od konania exekučného. Ide o jednu z garancií zachovania
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

14. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že hoci exekučnému titulu bola aplikáciou § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku odopretá vymáhateľnosť, veriteľ má možnosť podať žalobu na obnovu základného
konania vedeného B., pod sp. zn. A.XX, a to na základe osobitného dôvodu upraveného v § 3 zák. č.
125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s rekodifikáciou OSP.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 3614205379)

  1. 23. 3. 2016Uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Er/691/2014 z 23. 3. 2016
  2. 27. 2. 2017Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/239/2016 z 27. 2. 2017 (toto rozhodnutie)