Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 5Co/68/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616200045 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616200045.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: F. I., bytom V. H. XXXX/XX, X., o zaplatenie 2 595,56 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 29. júna 2016, č.k. 5C/2/2016-118, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 615,99 eur s 8,15% zákonným úrokom z omeškania ročne zo sumy 551,09 eur od 01.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť sumu 1 426,44 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 249,63 eur od 01.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 89,23 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 273,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2 595,56 eur, a to sumy 776,93 eur s príslušenstvom a sumy 1 818,63 eur s príslušenstvom. Žalovaný voči istine nič nenamietal, ostatné ponechal na rozhodnutie súdu, potvrdil, že mal finančné problémy, ktoré mu neumožnili dlh riadne splácať. 3. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 02.11.2005 súčasťou ktorej bola žiadosť žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania na účte žalovaného. Žalobca na základe oznámenia a jeho prijatí bankou došlo dňa 24.08.2006 k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške 663,88 eur /20 000 Sk/ formou úveru pri úrokovej sadzbe 11,60% ročne, súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalovaný uhradil sumu 85 eur v mesiaci november 2012, ktorá bola použitá na úhradu istiny vo výške 75,73 eur a zmluvných úrokov vo výške 9,27 eur v súlade s č. l. V ods.3 VZP č.l. 15 spisu. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil ku dňu 30.06.2014, pričom pohľadávka ku dňu zosplatnenia činila 663,88 eur z ktorej sumy žalovaný zaplatil v júni 2014 sumu 84 eur, v auguste 2014 sumu 84 eur, ktorá suma bola zaúčtovaná na istinu v sume 168 eur. Ku dňu zosplatnenia predstavuje istina 663,88 eur mínus úhrada za jún 2014 v sume 84 eur = 579,88 eur, úrok z úveru 52,19 eur a úrok z omeškania 3,02 eur, teda ku dňu 30.06.2014 predstavovala istina eur mínus úhrada za august 2014 84 eur t.j. istina 495,88 eur. Úrok z omeškania predstavuje 8,15% zo sumy 635,09 eur od 01.07.20014 do 31.08.2014 v sume 8,79 eur, zo sumy 551,09 eur od 01.09.2014 do 30.11.2015 v sume 56,11 eur teda istina predstavuje sumu 495,88 eur + úrok z úveru ku dňu zosplatnenia 52,19 eur + úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia 3,02 eur + úrok z omeškania od 01.07.2014 do 30.11.2015 8,79 eur + 56,11 eur, teda úrok z omeškania ku dňu 30.11.2015 predstavuje 8,79+56,11=64,90 eur. Teda istina je 663,88 mínus 84 eur úhrada za mesiac jún 2014 =579,88 eur úrok z úveru 52,19 eur + úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 3,02 eur, od zosplatnenia úveru t.j. od 01.07.2014 do 30.11.2015 v sume 64,90 eur spolu v sume 635,09 eur s 8,15 úrokom z omeškania ročne zo sumy 551,09 eur /495,88 eur / po úhrade sumy 84 eur za mesiac august 2014/+ 52,19 eur úrok z úveru + 3,02 eur úrok z omeškania ku dňu zosplatnenia a úroky z omeškania od 01.07.2014 do 30.11.2015 v sume 64,90 eur, a zo sumy 551,09 eur od 01.12.2015 do zaplatenia. Pohľadávka žalobcu ku dňu predčasného zosplatnenia t.j. ku dňu 30.06.2014 predstavovala 579,88 eur istina zmluvný úrok do zosplatnenia 52,19 eur, úrok z omeškania 3,02 eur do zosplatnenia teda 635,09 eur. Pokiaľ ide o Zmluvu o kreditnej karte, ktorá bola uzavretá dňa 15.07.2014, ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 1374,63 eur a vyčíslené úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia 14,83 eur teda v sume 1389,46 eur. Žalobca si uplatnil nárok v časti istiny 1249,63 eur, vyčíslený úrok z úveru ku dňu 30.11.2015 v sume 392,19 eur a úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do 30.11.2015 v sume 176,81 eur. Pokiaľ ide o zmluvu o kreditnej karte okrem toho, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ide zároveň aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 pís. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmluve absentuje údaj o RPMN, pričom absencia tejto obligatórnej náležitosti spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Teda nárok je dôvodný len v časti istiny 1249,63 eur a úroku z omeškania od zosplatnenia nároku t.j. od 16.07.2014 do 30.11.2015 v sume 176,81 eur = 1 426,44 eur a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1249,63 eur od 01.12.2015 do zaplatenia. 4. Súd ďalej dospel k záveru, že vyčíslený zmluvne dohodnutý úrok z úveru vo výške 19,50% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru t.j. od 01.07.2014 do zaplatenia t.j. za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru nie je dôvodný a na základe zmluvy o kreditnej karte vo výške 19,50 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru t.j. od 16.07.2014 do zaplatenia nie je dôvodný s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS476/2012 zo dňa 18.09.2012, lebo podľa ustálenej súdnej praxe -uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/1998 vyplýva, že dohodnuté úroky patria len do splatnosti dlhu a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahom medzi účastníkmi konania. V danom prípade žalobca úver predčasne zosplatnil k 30.06.2014 a úver na základe Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 13.07.2007 zosplatnil k 15.07.2014. 5. Súd preto rozhodol tak, že pokiaľ ide o nárok z revolvingovej zmluvy súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 615,99 eur/ 495,88 eur istina, úrok z úveru do zosplatnenia t.j. do 30.06.2014 v sume 52,19 eur a úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 3,02 eur + úrok z omeškania od zosplatnenia nároku t.j. od 01.07.2014 do 30.11.2015 v sume 64,90 eur s 8,15% zákonným úrokom z omeškania zo sumy 551,09 eur / 495,88 + 52,19+3,02/ od 01.12.2015 do zaplatenia a v tejto časti je nárok žalobcu podaný dôvodne. Súd vo zvyšku návrh nad sumu 615,99 eur do 776,93 eur s 19,50% úrokom z úveru ročne zo sumy 495,88 eur od 01.12.20015 do zaplatenia, ako aj úrok z úveru vo výške 19,50% ročne odo dňa nasledujúceho po zosplatnení nároku t.j. od 01.07.2014 do 30.11.2015 ako nedôvodný zamietol. 6. Pokiaľ ide o nárok zo Zmluvy o kreditnej karte súd dospel k záveru, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnej náležitosti úveru RPMN, teda žalobcovi vzniklo len právo na zaplatenie istiny 1 249,63 eur spolu 1 249,63 eur + úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení nároku t.j. od 16.07.2014 do 30.11.2015 v sume 176,81 eur spolu v sume 1 426,44 eur. Preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 426,44 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1249,63 od 01.12.2015 do zaplatenia. Súd návrh nad sumu 1 426,44 eur do 1818,63 eur s 19,50% úrokom z úveru ročne zo sumy 1 249,63 eur odo dňa nasledujúceho po zosplatnení nároku t.j. od 16.07.2014 do 30.11.2015 a od 01.12.2015 do zaplatenia ako nedôvodný zamietol. 7. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že úspech v spore sa odvíja od istiny, preto žalobcovi priznal čiastočnú náhradu trov konania podľa úspechu v spore úspech vo výške 78,69% mínus neúspech 21,31% je 57,38% čistý úspech v konaní za zaplatený súdny poplatok 89,23 eur/ 57,38 % zo sumy 155,50eur/, a náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. l , § 13a ods. l písm. a, b, c, § 16 ods. 3, § 17 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovania právnych služieb za 3 úkony právnej služby á 101,25 eur / prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07.01.2016, návrh 07.01.2016,účasť na pojednávaní dňa 09.06.2016 spolu v sume 303,75 eur, 3x režijný paušál za rok 2016 3x po 8,58 eur = 25,74 eur spolu 329,49 eur, náhrada cestovného podľa § 15 písm. a/ Vyhl. Bratislava - Partizánske a späť 270 km, základná náhrada za 1 km 0,183, spotreba 5,2 l na 100 km pri cene benzínu 1,26 eur spolu 67,10 eur. Spolu 303,75 eur + 25,74 eur + 67,10 eur cestovné = 396,59 eur + 20% DPH 79,32 eur = 475,91 eur z toho čistý úspech v konaní je 57,38 % je 273,08 eur na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 OSP. 8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol, alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že poskytnutie povoleného prečerpania k účtu a poskytnutie úveru k ČSOB Kreditnej karte neboli poskytnuté na základe jeho žiadosti a z jeho strany, ale na základe nekalej činnosti banky vnucovania takýchto a im podobných úverov obyvateľom a radovým spotrebiteľom, ako na bežiacom páse, v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s poslaním a vymedzením činnosti bankovým subjektom. Predložené Zmluvy, či Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k účtu, a tiež o poskytnutí úveru ku kreditnej karte, s neohraničenou dobou trvania a rovnako splatnosti takýchto ,,úverov" nespĺňajú všetky náležitosti a znaky spotrebiteľského úveru, keďže sú spochybniteľné dôkazy k preukázaniu dlžnej sumy, ako aj samotná výška úverovej (požičanej) sumy, a či sa nejedná aj o revolvingový typ úveru. Pričom ale na právne posúdenie týchto je potrebné použiť aplikáciu príslušných ustanovení zákonov č. 372/1990 Zb., č. 250/2007 Z.z., č. 129/2010 Z.z., Občianskeho zákonníka, a tiež v súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS z 5.4.1993. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 2 595,56 eur s príslušenstvom odvodzuje od spotrebiteľského úveru, ktorý je však v danom prípade z vyššie uvedených dôvodov potrebné považovať za absolútne neplatný právny úkon. Ak teda žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 2595,56 eur a súčasne aj úrokov z omeškania odvodzuje od spotrebiteľského úveru, a spotrebiteľský úver ako taký je neplatný právny úkon, pričom túto skutočnosť mal už konštatovať aj súd prvého stupňa, pričom túto otázku mal vyriešiť ako otázku predbežnú, tak žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 2 595,56 eur nemôže odvodzovať od spotrebiteľského úveru, ale len z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko v prípade, ak je zmluva neplatná, sú účastníci povinní na jej základe si vrátiť všetky poskytnuté plnenia. Teda žalobcovi nemôže prislúchať právny nárok na úroky z omeškania z takejto neplatnej Zmluvy o úvere, nakoľko takáto Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatná, a to od počiatku, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca sa v konaní domáhal len zaplatenia nesplatenej časti istiny Úveru a zákonných úrokov z omeškania. Žalobca nemôže mať ani právny nárok na trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Dal do pozornosti ustanovenia § 5 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolanie proti výroku o náhrade trov konania žalobcovi súd odôvodňoval zásadou úspechu v konaní a teda ak je žaloba nedôvodná a má byť zamietnutá, právny nárok na náhradu trov konania prislúcha žalovanému a to v sume celkom 90 eur. 9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný sa vo svojom podaní obmedzuje na všeobecné tvrdenia týkajúce sa zmluvných vzťahov uzatvorených medzi ním a žalobcom, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nekonkretizuje akým spôsobom mali byť porušené jeho práva. Dal do pozornosti, že z princípu produktov povoleného prečerpania a kreditnej karty vzniká žalovanému povinnosť platiť úroky až faktickým vyčerpaním určitej sumy. Žalovaný pritom mohol uvedené sumy čerpať podľa vlastnej vôle vopred neobmedzeným počtom čerpaním t. j. jednalo sa o formu revolvingového úveru. Uvedené potom dáva do priameho rozporu s tvrdením žalovaného, že úverové produkty mu boli nanútené. V prípade, že by žalovaný finančné prostriedky nečerpal, nevznikla by mu povinnosť platiť. Z predložených listinných dôkazov je pritom zrejmé, že žalovaný tieto prostriedky opakovane vedome čerpal po dobu takmer sedem rokov. Uvedené a preukázané skutočnosti vyvracajú tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti. V nadväznosti na skutkové okolnosti poukázal na fakt, že absolútna neplatnosť právneho úkonu predstavuje mimoriadne závažný zásah do právnej istoty a teda i do princípov právneho Štátu. K rovnakému záveru dospel i Ústavný súd ČR v náleze spis. zn. I. ÚS 625/03 zo dňa 14.04.2005. V zmysle vyššie uvedeného potom možno dospieť k jednoznačnému záveru, že zmluvné vzťahy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú platné. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Majúc na zreteli zásadu ,Jura novit Curia" poukázal na fakt, že ustálená judikatúra priznáva revolvingovým úverom osobitné postavenie v systéme právneho poriadku Slovenskej republiky. Uvedené je napokon premietnuté i do rozhodnutia Krajského súdu Prešov 1Co/29/2014. Vzhľadom na základný obsah princípu materiálnej rovnosti a princípu právneho Štátu, ktorého obsahom je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 8o/gg, III. ÚS 356/06), je legitímny očakávaním žalobcu, že obdobne bude jeho nárok posúdený aj v predmetnom konaní. V právnom poriadku SR je odvolanie konštruované na princípe neúplnej apelácie, t. j. v odvolacom konaní sú skúmané len skutočnosti, v ktorých vidí neúspešná strana nesprávny postup súdu. Opätovne preto namietal značnú zmätočnosť a neurčitosť tvrdení žalovaného, ktorý celú argumentáciu o absolútnej neplatnosti uzatvorených úverových zmlúv zakladá na vlastnom ničím nepodloženom tvrdení o rozpore s dobrými mravmi. Ako podrobnejšie uviedol, ak by žalovaný nebol býval čerpal finančné prostriedky, nevznikla by mu povinnosť platiť. S ohľadom na argumentáciu uvedenú vyššie zastáva názor, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a boli aplikované príslušné normy hmotného práva, a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. 10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že vyjadrenie žalobcu odmieta a argumenty, tvrdenia, či poukázania žalobcu v uvedenom podaní považuje za irelevantné, zavádzajúce, či mylné. Neznamená, že bankové spoločnosti konajú vždy a všetko v súlade s právom, s právnym štátom. Práve naopak, od prepuknutia finančnej krízy sa mnohé uchýlili k činnostiam v rozpore s ich základným a hlavným poslaním a svojimi nekalými a klamlivými praktikami a ponukami rôznych finančných služieb, ako vniknúť do mysle občanov a nepriamo im vnútiť možnosť ľahko a jednoducho prísť k peniazom, stali porovnateľné s neslávnymi praktikami nebankových spoločnosti v zdieraní občanov SR. Trvá na podanom odvolaní v plnom rozsahu a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Tomu, že bol donútený prijať takéto ľahko dostupné a zo všetkých strán sa vtierajúce ,,ponuky", a to aj od iných bankových, či nebankových subjektov, vďačí svojej exmanželke, s ktorou už od 1.7 2014 je rozvedení, a proti ktorej vedie súdny spor o vyporiadanie BSM. 11. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 470 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. 12. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol, napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 13. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až 194 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. 14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie teda vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol, keď uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 615,99 eur s 8,15% zákonným úrokom z omeškania ročne zo sumy 551,09 eur od 01.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť sumu 1426,44 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 249,63 eur od 01.12.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 15. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil a vyvodil z nich i správny právny záver. Na zdôraznenie ich správnosti odvolací súd len podčiarkuje, že z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal aj odvolací súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o bežnom účte a balíku produktov a služieb ČSOB POHODA zo dňa 02.11.2005 súčasťou ktorej bola žiadosť žalovaného o poskytnutie povoleného prečerpania na účte žalovaného. Na základe oznámenia o jej prijatí bankou došlo teda dňa 24.08.2006 k uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie vo výške 663,88 eur /20 000 Sk/ formou úveru pri úrokovej sadzbe 11,60% ročne, súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný uhradil sumu 85 eur v mesiaci november 2012, ktorá bola použitá na úhradu istiny vo výške 75,73 eur a zmluvných úrokov vo výške 9,27 eur v súlade s č. l. V ods. 3 VZP. Žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky v dôsledku čoho žalobca úver zosplatnil ku dňu 30.06.2014, pričom pohľadávka ku dňu zosplatnenia činila 663,88 eur z ktorej sumy žalovaný zaplatil v júni 2014 sumu 84 eur, v auguste 2014 sumu 84 eur. Rovnako z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd za preukázané, že, na základe žiadosti žalovaného o vydanie ČSOB kreditnej karty a oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. 002487122R, došlo k uzatvoreniu zmluvy o kreditnej karte, na základe ktorej žalovaný čerpal peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 1 327,76 eur /40 000 Sk /počnúc dňom 13.07.2007. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu, ktorá predstavuje zostatok čerpaného úveru, úroky a poplatky najneskôr v deň splatnosti t.j. 15. deň v mesiaci v ľubovoľnej výške, najmenej vo výške 16,60 eur /500 Sk /. V zmysle bodu 4.1 VOP sa zmluvné strany dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver alebo jeho časť sa úročí úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve o kreditnej karte. Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, preto žalobca úver predčasne zosplatnil ku dňu 15.07.2014. Pokiaľ ide o Zmluvu o kreditnej karte, ku dňu zosplatnenia predstavovala pohľadávka žalobcu sumu 1 374,63 eur a vyčíslené úroky z omeškania ku dňu zosplatnenia 14,83 eur teda v sume 1 389,46 eur. Žalobca si uplatnil nárok v časti istiny 1 249,63 eur, vyčíslený úrok z úveru ku dňu 30.11.2015 v sume 392,19 eur a úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do 30.11.2015 v sume 176,81 eur. Pokiaľ ide o zmluvu o kreditnej karte súd prvej inštancie správne uviedol, že okrem toho, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, ide zároveň aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 pís. d/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmluve absentuje údaj o RPMN, pričom absencia tejto obligatórnej náležitosti spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods.2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Teda súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný len v časti istiny 1249,63 eur a úroku z omeškania od zosplatnenia nároku t.j. od 16.07.2014 do 30.11.2015 v sume 176,81 eur a úroku z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 1 249,63 eur od 01.12.2015 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie teda rozhodol správne tak, že pokiaľ ide o nárok z revolvingovej zmluvy zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 615,99 eur/ 495,88 eur istina, úrok z úveru do zosplatnenia t.j. do 30.06.2014 v sume 52,19 eur a úrok z omeškania do zosplatnenia v sume 3,02 eur + úrok z omeškania od zosplatnenia nároku t.j. od 01.07.2014 do 30.11.2015 v sume 64,90 eur s 8,15% zákonným úrokom z omeškania zo sumy 551,09 eur /495,88 + 52,19+3,02/ od 01.12.2015 do zaplatenia. Pokiaľ ide o nárok zo Zmluvy o kreditnej karte súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 426,44 eur s 8,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 249,63 od 01.12.2015 do zaplatenia. Čo sa týka námietky žalovaného uvádzanej v odvolaní, že zmluvy sú absolútne neplatné, túto odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú, nakoľko tieto tvrdenia ničím nedoložil a z obsahu spisu, a to z predložených zmlúv a oznámení vyplýva, že zmluvy spĺňajú všetky zákonné náležitosti a sú teda platné. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd prvej inštancie v predmetnej veci z výsledkov dokazovania vyvodil správny skutkový záver, na ktorý aplikoval správnu právnu úpravu, preto odvolací súd nepovažoval námietky žalovaného za opodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému rozsahu 100%. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).