Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3CoE/7/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3706202275 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3706202275.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Vranku a členov senátu JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Prievidza, so sídlom Matice Slovenskej 10, Prievidza, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Slov Invest Industry, spol. s r.o., IČO: XX XXX XXX, naposledy so sídlom Nám. Slobody 22, Prievidza, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 549,65 eur (16.559,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1081/2006-18 zo dňa 18. mája 2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), výrokom II. uložil oprávnenému povinnosť náhrady trov exekúcie vo výške 47,76 eur súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, so sídlom exekútorského úradu Zvolen, Borovianska 17. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 21.03.2006 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 549,65 eur (16.559,- Sk) s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Sociálnej poisťovne a.s. č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 21.11.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo prvoinštančným súdom udelené súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi dňa 02.05.2006. Dňa 27.03.2015 poverený súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že súd zrušil povinného bez likvidácie a dňa 18.04.2012 bol vymazaný z obchodného registra. Ďalej uviedol, že prvoinštančným súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného preukázané, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/60/2009-22 zo dňa 29. októbra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.01.2011, súd zrušil obchodnú spoločnosť bez likvidácie. Spoločnosť bola dňa 18.04.2012 ex offo vymazaná z obchodného registra. Prvoinštančný súd z obchodného registra tiež zistil, že imanie povinného neprešlo na žiadneho právneho nástupcu a nebolo rozhodnuté o začatí konkurzného konania. Preto súd prvej inštancie vychádzal zo situácie, že likvidácia sa nevyžadovala z dôvodu nevlastnenia žiadneho majetku povinným. Na základe uvedeného preto prvoinštančný súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nakoľko prvoinštančný súd rozhodol o zastavení exekúcie, súčasne rozhodol aj o nároku súdneho exekútora na trovy exekúcie, tak že priznal súdnemu exekútorovi náhradu na trovy exekúcie vo výške uvedenej vyššie. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý nesúhlasí s výrokom o trovách, ktorým ho Okresný súd Prievidza zaviazal povinnosťou ich náhrady súdnemu exekútorovi. Namietal, že ako oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. V súvislosti s uvedením zároveň poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08-13 zo dňa 05.11.2008, či sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008, podľa ktorého nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie hmotného. Tu ústavný súd poznamenal, skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Preto vzhľadom na uvedené, oprávnený navrhuje odvolaciemu súdu aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná. 3. K podanému odvolaniu písomne súdny exekútor oznámil, že k odvolaniu nepovažuje za potrebné vyjadriť sa a rozhodnutie v plnom rozsahu ponecháva na súd. 4. Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. 5. Nakoľko výrok I. súdu prvej inštancie o zastavením exekúcie odvolaním nebol napadnutý, preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal. 6. Podľa § 473 CSP v znení účinnom od 01.07.2016, zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. 7. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Pokiaľ ide o druhý napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania účinná do 30.06.2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava účinná od 01.07.2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku). 12. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia. 13. Podľa obsahu odvolania oprávneného v danej veci bolo podané odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku týkajúceho sa náhrady trov exekučného konania. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie je rozhodnutím v exekučnom konaní, vydaným podľa Exekučného poriadku. Z Exekučného poriadku nevyplýva, že by tento zákon voči takémuto rozhodnutiu odvolanie pripúšťal. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie nemožno podľa odvolacieho súdu založiť ani na ustanoveniach CSP, hoci § 9a ods. 1 Exekučného poriadku odkazuje na primerané použitie ustanovení CSP. CSP v § 357 stanovuje pozitívnu enumeráciu okruhu uznesení, ktoré možno napadnúť odvolaním. Medzi takýmito uzneseniami uznesenie o trovách exekúcie uvedené nie je. Podľa § 357 písm. m) CSP možno síce odvolanie podať proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, avšak trovy exekúcie sú samostatným druhom trov, ktoré nemožno zamieňať s trovami konania v civilnom sporovom, či mimosporovom procese. Z uvedeného tak podľa odvolacieho súdu vyplýva, že proti uzneseniu súdu o náhrade trov exekúcie nie je odvolanie prípustné. Z tohto dôvodu potom odvolací súd odvolanie oprávneného, ktoré podľa obsahu odvolaniu smerovalo proti výroku II. o trovách exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é . Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP): - dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP) - dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) - dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) - dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP) - v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP ) - dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).