Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/493/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716200751 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716200751.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcov: 1/ M. 2/ Y., obaja bytom V. zastúpení advokátskou kanceláriou Q. proti žalovanému: H., zastúpený advokátom V.., so sídlom B. o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 16. júna 2016, č.k. 3C/23/2016-82, takto r o z h o d o l : Odvolanie žalobcov proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu návrhu o d m i e t a . Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd ako súd prvej inštancie návrh žalobcov na zmenu žaloby zamietol. Žalobu zamietol a žalobcom uložil zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 223,74 eur, ich zástupcovi. 2. V odôvodnení rozsudku konštatoval obsah jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré vo veci vykonal. Takto zistil, že na LV č. XXX k.ú. V. R., parc. reg. „E“ - parc. č. XXX a XXX je zapísaný ako vlastník žalovaný. Na uvedených pozemkoch je vyznačená na základe V XXXX/XXXX plomba. Titulom pre zápis vlastníckeho práva žalovaného bolo osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX, ktoré vydala notárka Q.. T.. Notárska komora Slovenskej republiky prešetrovala podnet žalobcu v 1. rade na postup menovanej notárky so záverom, že sťažnosť žalobcu - jeho podnet, je opodstatnený a prezident notárskej komory bol poverený podať návrh na disciplinárne konanie proti notárke. Notárka pri osvedčení nepostupovala v súlade s § 63 Notárskeho poriadku. Osvedčila vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným pozemkom i keď mala negatívne stanovisko obec. Obec tiež potvrdila, že žalobca v 1. rade si plní daňové povinnosti a za pozemok parc.č. XX, vytvorenú z pôvodných parciel č. XXX, XXX a XXX platí dane odo dňa ich kúpy. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že v konaní o dedičstve po poručiteľovi W. S., zomr. XX.XX.XXXX Q.. C. K. - notár ako súdny komisár vydal osvedčenie o dedičstve č.k. D XXXX/XX-XX D/not/XXX/XX zo dňa 15.01.1998, podľa ktorého dedičstvo po poručiteľovi nadobudli dedičia zo zákona v tretej dedičskej skupine - jeho sestry Z. W. a P. M.. Predmetom dedičstva boli aj pozemky parc.č. XXX a XXX k.ú. V. R.. V označenom dedičskom konaní bolo zistené, že poručiteľ zanechal alografický závet v prospech žalobcov, ktorý však bol neplatný. Následne dňa 14.05.1999 uzatvorili Z. W. a P. M., C. B. a V. V. ako predávajúci a žalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci, kúpnu zmluvu, podľa ktorej - predávajúce Z. W. a P. M. sú podielovými spoluvlastníčkami PKN parcely č. XXX a XXX, zapísané na LV č. XXX, k.ú. V. R., každá po 1 a predávajúce C. B. a V. V. sú podielovými spoluvlastníčkami PKN parcely č. XXX, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. V. R.. Geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, vyhotoveného geodetom C. V., boli vytvorené z PKN parciel č. XXX, XXX, XXX a XXX nové pozemky KNC č. XX o výmere 222 m2 a KNC č. XX/X o výmere 8 m2. Predávajúce 1/, 2/, 3/ a 4/ predali a kupujúci kúpili dané nehnuteľnosti, a to diel 1 o výmere 116 m2, diel 2 o výmere 2 m2, diel 3 o výmere 14 m2, diel 4 o výmere 1 m2 v celosti do BSM a diel 5 o výmere 61 m2 a diel 6 o výmere 3 m2, oba v podiele 5/8 do BSM. V čl. V uvedenej zmluve sa uvádza, že kupujúci nadobudnú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedených v tejto zmluve vkladom do katastra nehnuteľností na Okresnom úrade, katastrálny odbor, Považská Bystrica. V čl. VIII sa uvádza, že účastníci zmluvy prehlasujú, že si zmluvu pred podpísaním prečítali. Rozhodnutím Okresného úradu v Považskej Bystrici, katastrálny odbor, V XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy zo dňa 14.05.1999 uzatvorenej medzi Z. W., P. M., C. B. a V. V. ako predávajúcimi a žalobcami ako kupujúcimi bolo rozhodnuté tak, že daná vec bola zastavená. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia bolo zistené, že nakoľko predmetom kúpnej zmluvy je pozemok parc. č. KNC XX - zastavané plochy o výmere 222 m2 a pozemok parc. č. KNC XX/X - zastavané plochy o výmere 8 m2 zamerané geometrickým plánom č. XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, bolo potrebné doložiť doklad o vlastníctve na 3/8 parcely KNC č. XX a parcely č. XX/X. Z uvedených dôvodov bolo vo veci 16.05.2001 konanie prerušené a účastníci boli vyzvaní, aby odstránili nedostatky návrhu na vklad, t.j. predložili zmluvu na podiel 3/8 pozemku parc.č. XXX, prípadne doklad o už nadobudnutom vlastníctve. Uvedené rozhodnutie bolo doručené tak predávajúcim ako aj kupujúcim - žalobcom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.12.2001. Žalobcovia aj po negatívnom rozhodnutí katastrálneho úradu predmetné nehnuteľnosti užívali ako svoje, platili dane, vymenili pletivo, uvedené skutočnosti potvrdil aj obecný úrad V... Žalobcovia sa domnievali, že v rámci ROEP sa dorieši aj parcela č. XXX. 3. Okresný súd na základe skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že žaloba nie je opodstatnená. Žalobcovia v konaní tvrdili, že sú vlastníci predmetných pozemkov a v prospech ich dobromyseľnosti svedčia tri právne tituly - závet poručiteľa W. S., kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a vydržanie. i/ pokiaľ ide o závet poručiteľa W. S., tento bol v konaní o dedičstve po ňom vyhlásený za neplatný a žalobcovia sa nedomáhali v občianskom súdnom konaní určenia, že sú dedičmi po poručiteľovi ii/ právnym titulom, o ktorý sa opiera viera žalobcov, že im nehnuteľnosti patria, je kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou dedičky po poručiteľovi W. S. predali žalobcom predmetné pozemky. Kúpna zmluva však sama o sebe prevod vlastníckeho práva nespôsobí, právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nadobúdanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností je dvojfázový proces - jeho predpokladom je vznik záväzkového právneho vzťahu (v tomto prípade kúpna zmluva) s právnymi účinkami inter partes, kedy k nadobudnutiu vlastníckeho práva k takto zmluvne prevádzaným nehnuteľnostiam a teda k dovŕšeniu vecne právnych účinkov erya omnes, , je potrebný vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. K vzniku vlastníckeho práva dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností. Pokiaľ bolo konanie o vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam zastavené, a to nie čiastočne, ale celé a žalobcovia o tom mali vedomosť, podľa právneho názoru okresného súdu, žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že im predmetné nehnuteľnosti patria, že sú ich vlastníkmi. iii/ V otázke spôsobilosti vydržania vlastníckeho práva okresný súd citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 6/2015 R 73 a 74, v zmysle ktorého „hoci totiž existuje zmluva, táto sama o sebe nemôže značiť dobromyseľnosť, ak nie sú splnené aj ďalšie podmienky a to napr. písomná forma takejto zmluvy, resp. vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Podľa názoru okresného súdu, žalobcom nič nebránilo, aby po zastavení katastrálneho konania spísali s predávajúcimi riadnu kúpnu zmluvu, aby vlastnícke právo mohlo byť zavkladované. Ani právny dôvod vydržania vlastníckeho práva k predmetným pozemkom nepovažoval okresný súd za preukázaný, keďže nebolo preukázané, že títo boli vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľní. 4. Súd nevykonal žalobcami navrhnuté dôkazy - výsluchy žalovaného a navrhnutých svedkov, ako i prečítaním navrhnutých listinných dôkazov, nakoľko sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie vzhľadom na skutočnosti zistené doteraz vykonaným dokazovaním. 5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 223,74 eur, ktoré podrobne špecifikoval. 6. Proti tomuto rozsudku žalobcovia podali včas odvolanie. Navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Vytýkali okresnému súdu, že: a. neboli splnené procesné podmienky pre zamietnutie ich návrhu na zmenu žaloby b. okresný súd zaťažil konanie inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c. okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d. okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a e. rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Za iné vady konania považujú: i/ nepredvídateľnosť rozhodnutia Okresného súdu, ktorý nerozhodol o ich návrhu na zmenu žaloby ešte pred skončením dokazovania, ale rozhodol o ňom až v rámci rozsudku. Tým im znemožnil spraviť si presnú predstavu o tom, čo je vlastne predmetom konania. Nepredvídateľnosť 1. výroku len zvýrazňuje tá skutočnosť, že okresný súd síce na pojednávaní vykonal dôkazy týkajúce sa rozšíreného petitu, avšak, ako vyplynulo z napadnutého rozsudku, okresný súd sa rozhodol rozšíreným petitom meritórne nezaoberať. Nepredvídateľnosť rozhodnutia okresného súdu spočíva, podľa ich názoru aj v nedodržaní postupu podľa § 118 odsek 2 OSP, t.j. povinnosť súdu oboznámiť účastníkov konania s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Citovali z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo 589/2010, v zmysle ktorého „predvídateľnosť postupu súdu zaručuje tiež ustanovenie § 118 odsek 2 OSP. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Za vadu konania ďalej považujú ii/ nedostatok dôvodov v rozsudku okresného súdu, ktorý nezodpovedá kritériám podľa § 157 odsek 2 OSP. Okresný súd sa obmedzil na konštatovanie, že ustanovenie § 133 odsek 2 Občianskeho zákonníka je úplne jasné zákonné ustanovenie, pričom vôbec nezohľadnil osobitosti tohto prípadu. Žalobcovia podali návrh na vklad, pretože si uvedomovali, že písomná kúpna zmluva nestačí, prebiehala ROEP na pozemkoch, ktoré boli predmetom návrhu na vklad. Vady vytknuté katastrálnym odborom sa týkali iba parcely č. XXX, nie aj parciel č. XXX, XXX. 8. V ďalšej časti odvolania žalobcovia polemizujú s rozhodnutím okresného súdu, ktorým zamietol ich návrh na zmenu žaloby. Vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa pripustila alebo nepripustila zmena žaloby, nie je prípustné odvolanie (§ 202 odsek 3 písmeno f/ OSP). Odvolací súd sa dôvodmi odvolania proti tomuto výroku okresného súdu nezaoberal a odvolanie proti tomuto výroku odmietol (§ 386 písm. c/ CSP). 9. Nesprávny skutkový záver okresného súdu, ktorý žalobcovia deklarovali vo svojom odvolaní, odôvodnili tým, že okresný súd „úplne ignoroval všetky špecifiká tohto prípadu na ktoré opakovane upozorňovali a neumožnil im preukázať dobromyseľnosť v súvislosti s vydržaním, keď zamietol navrhované dôkazy, ako je výsluch zamestnankyne katastrálneho odboru J.. K.. Okresný súd vôbec nevypočul žalovaného a ani žalobcom neumožnil klásť mu otázky. Žalovanému okresný súd ani neuložil povinnosť vyjadriť sa k žalobe, čo spôsobilo, že s argumentami žalovaného sa mohli prvýkrát oboznámiť až na prvom pojednávaní, čo tiež zásadne porušuje zásadu rovnosti účastníkov konania v neprospech žalobcov“. 10. Nesprávne právne posúdenie veci, podľa názoru žalobcov, spočíva v tom, že žalobcovia ako osoby osobitne práva neznalé, vychádzali pri interpretácii rozhodnutia katastrálneho odboru z toho, že vklad nebol povolený len k parcele č. XXX, keďže o parcelách č. XXX, XXX sa v rozhodnutí nič neuvádza. Takýto omyl žalobcov je preto potrebné kvalifikovať ako ospravedlniteľný omyl, teda nevylučujúci ich dobromyseľnosť. Akceptovali, že osobitosťou tohto prípadu je práve parcela číslo XXX, ktorá celú situáciu „zamotala“, spolu s katastrálnym rozhodnutím V XXXX/XX vrátane jeho odôvodnenia, čím došlo k uvedeniu žalobcov do omylu, ktorý im z dôvodu nejednotnej aplikačnej praxe katastrálnych konaní nemožno vyčítať. 11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov písomne vyjadril a navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58eur. 12. Podľa jeho názoru, v prejednávanej veci nie sú dané žiadne zákonné predpoklady na zrušenie rozsudku okresného súdu podľa § 389 Civilného sporového poriadku. Žalobca v 1. rade sám uviedol, že po doručení rozhodnutia katastrálneho odboru o zastavení konania o vklade osobne sa presvedčil, že na príslušnom liste vlastníctva sú stále zapísaní p. M. a p. W., rovnako vypovedala aj žalobkyňa v 2. rade, ktorá uviedla, že po zastavení vkladového konania vedeli, že nie sú vlastníci parciel č. XXX a č. XXX. 13. V tom čase platné a účinné ustanovenie § 133 odsek 2 Občianskeho zákonníka jasne a zrozumiteľne uvádzalo predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva pri prevode nehnuteľností, t.j. vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. Žalobcovia si preto boli vedomí, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobúdajú až vkladom do katastra nehnuteľností (výpovede žalobcov, tiež článok V. zmluvy zo dňa 14.05.1999, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudnú až vkladom do katastra nehnuteľností). Za týchto okolností žalobcovia neboli v držbe nehnuteľností dobromyseľní. Na podporu svojho názoru poukázal na publikáciu J. Krajčo: Občiansky zákonník pre prax, komentár, Eurounion 2012, s.1023, tiež rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/97/2009, 5Cdo/30/2010, 7Cdo/12/2011. 14. Považoval za správne rozhodnutie súdu, keď nepripustil zmenu žaloby, ktorou žalobcovia žiadali, že predmetné pozemky sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov, eventuálne, že nie sú vo vlastníctve žalovaného. Domnieva sa tiež, že ani určenie, že pozemky nie sú vo vlastníctve žalovaného, nie je správnym a prípustným petitom, pretože vzhľadom na úmrtie pôvodných vlastníčok, je možné sa domáhať iba určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po Z. W. a P. M.. Aktívne legitimovanými subjektami na takúto žalobu sú však výhradne dedičia po predchádzajúcich vlastníčkach, rozhodne nie žalobcovia. Okresný súd vykonal dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. 15. Rozhodnutie okresného súdu nie je nepredvídateľné, ani zaťažené akoukoľvek vadou, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ žalobcovia argumentujú tým, že súd „nijako nevysvetľuje, prečo by za tejto možnosti rozdelenia právneho titulu do viacerých návrhov nemohol aj kataster postupovať rovnako a teda nerozhodnúť o jednom návrhu len spoločne, ale aj tzv. čiastočným zápisom“, podľa názoru žalovaného, takáto povinnosť súdu v nijakom rozsahu neprislúcha a ani s ohľadom na obsah konania, potreba takejto argumentácie súdu nevyplynula, najmä vzhľadom na platnú právnu úpravu, v zmysle ktorej tzv. čiastočný zápis nie je možný. 16. Od 1. júla 2016 je účinný zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bola zrušená predchádzajúca právna úprava občianskeho súdneho procesu v zákone číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“). 17. Podľa intertemporálnej úpravy v § 470 odsek 1 CSP predpisy novej právnej úpravy sa aplikujú okamžite od jeho účinnosti aj na začaté konania. 18. Súčasne v zmysle § 470 odsek 2 CSP platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 19. V prejednávanej veci žalobcovia podali odvolanie proti rozsudku okresného súdu 2. augusta 2016, čo znamená, že v zmysle princípu okamžitej aplikability, je potrebné posudzovať spôsobilosť uplatnených odvolacích dôvodov podľa CSP. 20. Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov a zistil, že okresný súd rozhodol vo veci správne, svoje rozhodnutie úplne a presvedčivo odôvodnil, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 387 odsek 1 CSP. O odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odsek 1 CSP. 21. Odvolací súd sa identifikoval s odôvodnením rozsudku okresného súdu, ktoré zodpovedá zákonu, a preto na dôvody negatívneho rozsudku okresného súdu o žalobe žalobcov v podrobnostiach poukazuje (§ 387 odsek 2 CSP). 22. Odvolacie dôvody právna úprava v § 365 CSP vymedzuje taxatívne. 23. Z obsahu odvolania žalobcov je možné usudzovať, že uplatnili odvolacie dôvody spočívajúce v iných vadách konania (nepredvídateľnosť rozhodnutia z dôvodu nerozhodnutia o zmene žaloby a ďalej nedostatok dôvodov a nedodržanie postupu súdu podľa § 118 odsek 2 OSP). Ide o odvolací dôvod upravený v ustanovení § 365 odsek 1 písmeno b/ CSP, ktorý je však spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, keď vady v procesnom postupe súdu mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 24. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil, že by vady v procesnom postupe súdu (absencia postupu podľa § 118 odsek 2 OSP) mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žaloba z hľadiska právnej úpravy vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v konkrétnej veci nemohla byť úspešná, čo bolo zrejmé už od začiatku. To platí aj z hľadiska ďalších titulov, z ktorých žalobcovia vyvodzujú vznik vlastníckeho práva (závet, zmluva). 25. Nesprávny skutkový záver v prejednávanej veci (odvolacie dôvody podľa § 365 odsek 1 písmeno f/ CSP), je spôsobilým odvolacím dôvodom v prípade chybného vyhodnotenia návrhov na vykonanie dôkazov, resp. nesprávneho vyhodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho je skutkový záver okresného súdu nesprávny. 26. V prejednávanej veci bolo potrebné produkovať dôkazy a tieto vykonať a vyhodnotiť z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie vo veci. Význam jednotlivých dôkazov vyplýva z hmotnoprávnej úpravy prejednávaného právneho vzťahu. 27. V danej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a tvrdia, že vlastnícke právo nadobudli vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka. 28. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda, je dobromyseľný, pričom táto dobromyseľnosť podľa platnej právnej úpravy je daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. 29. Zákonná možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním predpokladá existenciu spôsobilej veci na vydržanie, oprávnenú držbu po určenú vydržaciu dobu, spôsobilý subjekt. 30. Ako správne konštatoval okresný súd vo svojom rozsudku, v prejednávanej veci boli nepochybne preukázané iba dva zákonné predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to spôsobilý subjekt a spôsobilá vec. 31. Nebolo však zistené, že žalobcovia držali predmetné nehnuteľnosti dobromyseľne, teda že vzhľadom na všetky okolnosti predpokladali, že im vec patrí (pozemky). 32. Žalobcovia tvrdili, že po uzatvorení kúpnej zmluvy s dedičkami po W. S. dňa XX.XX.XXXX, pozemky užívali ako vlastné, oplotili ich, platili dane a pod.. Súčasne však vedeli, že predmetná kúpna zmluva nebola zavkladovaná pre vady, ktoré zmluvné strany neodstránili a vkladové konanie bolo zastavené. 33. Je teda evidentné, že žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom, že im pozemky patria, keďže bolo nepochybné, že rozhodnutie katastra o zastavení vkladového konania im bolo doručené. To znamená, že zákonné predpoklady podľa § 133 odsek 1 Občianskeho zákonníka neboli splnené, keďže nedošlo k vkladu do katastra nehnuteľností. Ide o všeobecný právny predpis, uverejnený v zbierke zákonov, pri ktorom platí nevyvrátiteľná domnienka ich znalosti (§ 2 zákona č. 1/1993 Z.z.), preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcov, že nevedeli, resp. sa mylne domnievali, že vklad nebol povolený len pri parc. č. XXX. Napokon o tom, že neboli zapísaní ako vlastníci vedeli, o čom aj sami vypovedali v konaní. 34. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy mala byť novovytvorená parcela, ktorá pozostávala z častí parc. č. XXX, XXX a XXX, preto, keď sa žalobcovia domnievali, že postup katastra nebol správny a mal povoliť čiastočný vklad, mohli využiť opravné prostriedky. 35. Za situácie, keď vzhľadom na okolnosti prípadu zjavne absentuje u žalobcov dobromyseľnosť - teda presvedčenie, že im pozemky patria, nie sú potom oprávnení držitelia. Nespĺňajú preto jednu zo zákonných predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka, teda to, že sú oprávnenými držiteľmi predmetných pozemkov, nie je totiž preukázaný tzv. titul (právny dôvod), o ktorý sa opiera oprávnená držba. Súdna prax judikovala, že posúdenie otázky, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (§ 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka) nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstav držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vzniknúť vecné právo, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobromyseľnosť musí byť podložená konkrétnym okolnostiam, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Judikatúra teda vyžaduje, aby držiteľ bol objektívne dobromyseľný,že tu existuje aspoň domnelý právny titul. Povinnosť tvrdiť a preukázať objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia i držby pritom zaťažuje toho, kto tvrdí, že nadobudol vlastníctvo vydržaním. 36. Z vykonaných dôkazov okresný súd vyvodil správny skutkový záver, že žalobcovia vyvodzujú oprávnenú držbu z kúpnej zmluvy, ktorá však nebola zavkladovaná, i keď to predpokladá zákonná úprava v § 133 odsek 1 Občianskeho zákonníka. 37. Postup okresného súdu pri vykonávaní dôkazov nebol chybný, keď žalobcami navrhnuté dôkazy - výsluch žalovaného, svedkov, listinné dôkazy, nevykonal, keďže nešlo o dôkazné prostriedky, ktoré by z hľadiska preukázania dobromyseľnosti žalobcov k právnemu dôvodu (titulu) boli právne významné. V tejto súvislosti mal okresný súd pre posúdenie tejto otázky nepochybný dôkaz, a to výpovede žalobcov a rozhodnutie o zastavení vkladového konania. 38. S poukazom na uvedené, je skutkový stav veci zistený úplne a uplatnený odvolací dôvod, ktorým žalobcovia namietajú nedostatok skutkových zistení, neobstojí. 39. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 odsek 1 písmeno h/ CSP je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd ako súd prvej inštancie aplikuje na skutkový stav veci nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikuje na skutkový stav veci správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretuje. 40. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil v aplikácii a interpretácii právnej úpravy nadobúdania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka žiadnu vadu, preto ani odvolací dôvod podľa § 365 odsek 1 písmeno h/ CSP neuplatnili žalobcovia vo veci oprávnene. 41. Z dôvodov uvedených vyššie žalobcovia neuplatnili vo veci spôsobilé odvolacie dôvody, preto bolo potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť. 42. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorého výške rozhodne okresný súd (§ 396 odsek 1 v spojení s § 255 odsek 1 a § 262 CSP). 43. Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).