Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 23To/27/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010004 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815010004.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 30. mája 2017 prejednal odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovanej C. S. nar. XX.X.XXXX v Q., trvale bytom K. XX, okres U., t.č. v mieste bydliska, ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 11.10.2016 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/2/2015 zo dňa 11.10.2016 bola obžalovaná C. S. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodená spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 562/11, doručenú súdu 05.01.2015, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 8C/111/2003-70 zo dňa 21.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2004, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/313/2005-60 zo dňa 05.08.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne 4CoP/73/05-98 zo dňa 12.01.2006, bol upravený styk otca T. W. s dcérami C. W., nar. XX.XX.XXXX, a S. W., nar. XX.XX.XXXX, tak, že T. W. je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 16.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky, a to na detskom ihrisku pri S. škole v K., uvedené rozhodnutia nerešpektovala minimálne dňa 14.08.2010, 28.08.2010, 18.12.2010, 26.02.2011, 12.03.2011, 26.03.2011, 09.04.2011, 04.06.2011, 18.06.2011, 02.07.2011, 30.07.2011, 27.08.2011, 10.09.2011, 24.09.2011, 22.10.2011, 28.07.2012, 08.09.2012, 22.09.2012, pričom deti na ihrisko pri základnej škole nepriviedla a dňa 26.02.2011, 12.03.2011, 11.8.2012 mohla priviesť na ihrisko aspoň C., pretože S. bola chorá, a tohto konania sa dopustila napriek nasledovným opatreniam Okresného súdu Prievidza, smerujúcim k výkonu rozhodnutia súdu: - Okresný súd Prievidza pod číslom č. 9E/1/2006 zo dňa 16.01.2006 ju vyzval, aby sa dobrovoľne podrobila rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C/111/2003-70, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-43 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2006, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-99 zo dňa 14.03.2007, právoplatným dňa 11.04.2007, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-118 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2008, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-189 zo dňa 14.05.2008 nariadil odňatie C. W. a S. W. z jej starostlivosti a ich odovzdanie otcovi T. W. na styk s ním a Okresný súd Prievidza dňa 15.11.2008 bezúspešne realizoval výkon rozhodnutia, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-139 zo dňa 19.01.2009, právoplatným dňa 30.05.2009, jej uložil pokutu 66,38 eur, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-169 zo dňa 19.01.2009, právoplatným 30.05.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza 9E/1/2006 zo dňa 20.2.2009, právoplatným 30.05.2009, jej uložil pokutu 60 eur, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-273 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2010, jej uložil pokutu 60 eur, a spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 2Pv 62/14, doručenú súdu 09.12.2015, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako pokračovací prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 8C/111/2003-70 dňa 21.10.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2004, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 13P/313/2005-60 zo dňa 05.08.2005, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín 4CoP/73/05-98 zo dňa 12.01.2006, bol upravený styk otca T. W. s dcérami C. W., nar. XX.XX.XXXX, a S. W., nar. XX.XX.XXXX, tak, že T. W. je oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 16.00 h do 18.00 h za prítomnosti matky, a to na detskom ihrisku pri S. škole v K., uvedené rozhodnutia nerešpektovala minimálne dňa 20.4.2013, 18.05.2013, 13.7.2013, 08.02.2014, 22.03.2014, 05.04.2014, 19.04.2014, 03.05.2014 a 17.05.2014, kedy s deťmi vôbec neprišla na miesto styku a dňa 07.09.2013, kedy boli deti privezené autom pred bytovku, po vyjdení z auta obišli školu a utekali cez školský dvor domov, pričom styk sa nerealizoval, dňa 16.11.2013, kedy vystúpila s deťmi z auta pri bytovke, následne dala deťom pokyn, že majú stáť za ňou a potom majú odísť preč - domov, dňa 30.11.2013 o 16.10 h prišlo auto s SBS, vystúpila s deťmi z auta a dala im pokyny, aby išli rovno domov, po čom deti hneď odišli cez pole a tohto konania sa dopustila napriek nasledovným opatreniam Okresného súdu Prievidza, smerujúcimi k výkonu rozhodnutia súdu: - Okresný súd Prievidza pod číslom č. 9E/1/2006 zo dňa 16.01.2006 ju vyzval, aby sa dobrovoľne podrobila rozsudku Okresného súdu Prievidza 8C/111/2003-70, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-43 zo dňa 28.03.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2006, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-99 zo dňa 14.03.2007, právoplatným dňa 11.04.2007, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-118 zo dňa 21.12.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.04.2008, jej uložil pokutu 2.000,- Sk, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-139 zo dňa 14.05.2008 nariadil odňatie C. W. a S. W. z jej starostlivosti a ich odovzdanie otcovi T. W. na styk s ním a Okresný súd Prievidza dňa 15.11.2008 bezúspešne realizoval výkon rozhodnutia, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-169 zo dňa 19.01.2009, právoplatný 30.05.2009, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza 9E/1/2006-201 zo dňa 20.02.2009, právoplatným 30.05.2009, jej uložil pokutu 60 eur, - Okresný súd Prievidza uznesením č. 9E/1/2006-273 zo dňa 07.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2010, jej uložil pokutu 60 eur, pretože skutky nie sú trestným činom. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza, ktoré smerovalo proti výrokom o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania namietala, že rozhodnutie súdu o oslobodení obžalovanej spod obžalôb považuje za nezákonné. Podľa jej názoru sa obžalovaná dopustila konania uvedeného v obžalobnom návrhu a naplnila tým znaky trestných činov uvedených v obžalobách. V súvislosti s tým uvádzala, že všetky opatrenia v občianskom súdnom konaní použité voči obžalovanej od 16.1.2006 do 5.8.2010 sú platné a v plnom rozsahu aplikovateľné ohľadne skutkov uvedených v oboch obžalobách. Nesúhlasí s názorom súdu, že voči obžalovanej bolo použité len jedno opatrenie v občianskom súdnom konaní, a to opatrenie zo dňa 7.4.2010. V predchádzajúcom odsúdení obžalovanej za prečin podľa § 349 Tr. zák. sp. zn. 1T/137/2010 v tejto veci bolo obžalovanej doručené uznesenie o vznesení obvinenia dňa 29.5.2009 a teda podľa § 122 ods. 13 Tr. zák. došlo v tento deň k pretrhnutiu jednoty skutku a od tohto procesného úkonu sa ďalšie marenie výkonu úradného rozhodnutia posudzuje ako nový skutok. Pritom po tomto dátume boli voči obžalovanej jednoznačne použité dve opatrenia v občianskom súdnom konaní a boli jej uložené dve pokuty zo dňa 19.1.2009, právoplatné dňa 30.5.2009 a 7.4.2010, právoplatné dňa 5.8.2010. Dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach bola vyvrátená obhajoba obžalovanej. Je potrebné konštatovať, že v termínoch uvedených v obžalobách sa neuskutočnili styky T. W. s dcérami v zmysle rozhodnutia súdu. Obžalovaná nemohla jednostranne meniť termín stykov, aj keby mala na to dôvod. K tomuto mohlo dôjsť len po dohode s T. W.. V dôsledku konania obžalovanej sa T. W. ako otec nemohol stretávať s C. a S. W.. Bola to práve obžalovaná, ktorá vytvorila a živila u dcér nenávisť a odpor k obžalovanému. Keby obžalovaná bola od začiatku po rozvode zvolila normálny prístup k obžalovanému, vzťahy T. W. k dcéram by boli na bežnej normálnej úrovni. U. naopak, obžalovaná vzbudila a vzbudzuje u dcér pocit, že sú T. W. ohrozené. V tomto prípade absentuje akékoľvek pozitívne vplývanie obžalovanej na deti, aby sa styk otca s dcérami riadne uskutočnil. K hodnoteniu dôkazov a záveru prvostupňového súdu namietala, že súd sa neriadil dôsledne ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., pretože vykonané dôkazy nehodnotil po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v súhrne a neurobil logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia. V súvislosti s tým poukazovala na nelogickosť záverov súdu a opomenutie niektorých okolností pri hodnotení dôkazov. Žiadala, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil výrok o treste z napadnutého rozsudku a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že prvostupňový súd správne postupoval, ak nezohľadnil tie opatrenia urobené voči obžalovanej v civilnom súdnom konaní, ktoré už boli podkladom pre rozhodnutie súdu v predchádzajúcom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi pod sp. zn. 1T/137/2010. Nebola teda naplnená objektívna stránka prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Tr. zák., súčasťou ktorej je aj bezvýsledné použitie opatrení v civilnom procese smerujúcich k výkonu rozhodnutia súdu. Bolo preukázané, že v niektorých termínoch obžalovaná deti na miesto styku s otcom nepriviedla z dôležitých dôvodov, pričom pánovi W. poskytla možnosť náhradného termínu. Otec detí si však poštu od obžalovanej nepreberal, o týchto skutočnostiach sa nedozvedel, za čo však obžalovaná nemôže niesť zodpovednosť. Pokiaľ ide o postoj detí k otcovi, z výsluchu svedkov vyplynulo, že otec pri stretnutiach s deťmi na ne kričal, nadával im, aj ich matke a stretnutia si nahrával na videokameru. Za týchto okolností nemohol predsa očakávať, že sa jeho vzťah s deťmi zlepší. Napriek opakovaným podaniam T. W. smerujúcim k výkonu rozhodnutia, alebo k začatiu trestného stíhania, bol nakoniec jeho styk s vlastnými deťmi v civilnom konaní zakázaný. Žiadala preto, aby odvolací súd odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovanej spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku. Pritom podrobne a v súlade s vykonanými dôkazmi presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti a dôkazy oprel svoje závery o oslobodení obžalovanej spod obžaloby a pre ktoré dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnym záverom. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva nielen zásada „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Odvolací súd prisvedčil záveru súdu prvého stupňa, ktorý vyslovil, že v rámci civilného procesu bolo voči obžalovanej použité len jedno opatrenie a to pokuta dňa 7.4.2010, pretože predchádzajúce opatrenia rovnakého charakteru, ktoré boli voči nej použité a o ktoré sa tvrdenia obžaloby opierali, boli zohľadnené pri predchádzajúcom odsúdení obžalovanej v konaní Okresného súdu Prievidza 1T/137/2010. Za takéhoto stavu dôkaznej situácie nemožno potom klásť obžalovanej za vinu naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu s poukazom na už raz „vybavené“ opatrenia, pretože tento postup by bol v rozpore so zásadou ne bis in idem. Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením obžaloby, že by práve obžalovaná svojim konaním a výchovou dcér vyvolávala u nich odpor voči otcovi T. W., v dôsledku čoho sa odmietali s ním stretať. Práve naopak z celej rady svedeckých výpovedí bol preukázaný traumatizujúci priebeh stretnutia otca s deťmi vyvolaný jeho správaním sa voči dcéram. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom ako súd prvého stupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými okresný súd rozviedol a vysvetlil svoje zistenia a právne závery, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za dôvodné. Smerovali totiž vo svojej podstate len do hodnotenia vykonaného dokazovania, ktoré prokurátorka navrhla vyhodnotiť inak, než urobil okresný súd. V tomto smere treba uviesť, že každý orgán trestného konania hodnotí vykonané dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a podľa vlastného vnútorného presvedčenia. Odvolací súd nemôže preto vstupovať do tohto hodnotenia dôkazov a nariadiť súdu nižšieho stupňa k akým záverom má dospieť. Na základe týchto úvah možno potom vysloviť, že ak prvostupňový súd dospeje k určitému záveru a tento záver je výsledkom logického konania a uvažovania, nemožno mu potom vytknúť žiadne pochybenie. Tak je tomu aj v posudzovanej veci. Na základe takejto dôkaznej situácie okresný súd teda správne podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovanú spod obžaloby oslobodil. Po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a v súlade so zákonom, lebo má dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolanie prokurátorky podané v neprospech obžalovanej za dôvodné, preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.