Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 17CoP/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815201840 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815201840.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne vo veci nesvojprávnej P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. XX/X, zast. opatrovníkom P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., M. T. XX/XX, v konaní zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Šefčíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Partizánske o podnete Okresného súdu Prievidza na zmenu opatrovníka nesvojprávnej, na odvolanie mesta Prievidza proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 07. júla 2016, č.k. 12Ps 1/2015-125, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zmenil opatrovníka nesvojprávnej z doterajšej P. K. na mesto W.. Rozhodol tak podľa ust. § 274 ods. 1 a 2, § 277 ods. 1 a 2 CMP a ustanovení § 26 a § 27 Občianskeho zákonníka a považoval za potrebné odvolať z funkcie opatrovníka nesvojprávnej P. K., pretože si dlhodobo neplní svoje povinnosti vyplývajúce jej z funkcie opatrovníka, o čom svedčí predovšetkým to, že nesvojprávna nenavštevuje svoju ošetrujúcu lekárku a opatrovníčka podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky nesvojprávnej, sa ani nezaujíma o zdravotný stav opatrovanej. Opatrovníčka dokonca dlhodobo za opatrovanú nepreberá ani jej dôchodok a bráni zamestnancom mesta W. zistiť v domácnosti u nesvojprávnej ako je o opatrovanú zo strany opatrovníčky postarané. Z dôvodu takto zisteného hrubého zanedbávania starostlivosti bolo potrebné P. K. z funkcie opatrovníka opatrovanej odvolať. Súd prvej inštancie potom zisťoval osobu, ktorá by bola spôsobilá a ochotná zabezpečovať nesvojprávnej vo funkcii hmotnoprávneho opatrovníka osobnú starostlivosť. Nijakú takú osobu však nezistil, pretože nikto z rodinných príslušníkov nesvojprávnej, vrátane jej detí, o túto funkciu záujem neprejavil. Z týchto dôvodov a za tejto situácie, konajúci súd nemal inú možnosť, ako ustanoviť nesvojprávnej tzv. verejného opatrovníka v súlade s ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka (R 54/1984) s tým, že v prípade ustanovenia orgánu miestnej správy za opatrovníka osobe pozbavenej alebo obmedzenej spôsobilosti na právne úkony nie je ustanovenie viazané na súhlas týchto orgánov (ZIV s. 424). Preto súd aj napriek nesúhlasu, ustanovil do funkcie opatrovníka mesto W., v ktorom meste opatrovaná žije a súčasne má trvalý pobyt a ktorý subjekt zrejme ako jediný bude môcť vo veci opatrovania nesvojprávnej zjednať nápravu, zabezpečiť opatrovanej starostlivosť na požadovanej úrovni a predovšetkým zamedziť tomu, aby bol ohrozený život alebo zdravie opatrovanej. Súčasne súd prvej inštancie určil mestu W. rozsah práv a povinností v súvislosti s výkonom funkcie opatrovníka. 2. Proti rozhodnutiu podalo odvolanie mesto W. (odvolateľ), ako novoustanovený opatrovník s návrhom na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasilo s ustanovením za opatrovníka pre nedostatok časového a personálneho potenciálu na zastupovanie v obdobných veciach. Za významné považovalo mesto W., že výkon funkcie opatrovníka mu bude znemožnený, pretože mestom povereným osobám bol už v minulosti zamedzený vstup do domácnosti nesvojprávnej. Opatrovníka nesvojprávnej bolo potrebné podľa mesta W. hľadať v okruhu blízkych osôb, pretože nesvojprávna má štyri deti a dospelé vnúčatá. V odvolaní prezentovalo mesto W. názor, že ide o procesné zastúpenie, a preto by mal byť opatrovník spôsobilý chrániť záujmy opatrovaného. Za opatrovníka by mal byť ustanovený subjekt podľa § 71 CSP, ale len v prípade, ak s ustanovením súhlasí. To aj v prípade ustanovenia obce alebo mesta. Nikoho totiž nemožno nútiť vykonávať funkciu opatrovníka proti jeho vôli, pretože by takýto subjekt nebude zrejme hájiť záujmy zastúpeného a zmysel inštitútu opatrovníka by sa tým poprel. 3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo. 4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387. 5. Podľa § 26 Občianskeho zákonníka (OZ), pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia. 6. Podľa § 27 ods. 3 OZ, (3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. 7. Zásadnou otázkou odvolania podaného zo strany mesta W., ako novoustanoveného opatrovníka nesvojprávnej, je právne posúdenie otázky, či možno v takomto prípade ustanoviť obec za opatrovníka aj v prípade, že obec s výkonom funkcie nesúhlasí. Odpoveď na uvedenú otázku jednoznačne vyplýva z citovaného ustanovenia § 27 ods. 3 OZ, ktoré v prípade nemožnosti ustanovenia opatrovníka z bližšieho okruhu nesvojprávneho, umožňuje súdu ustanoviť za opatrovníka orgán miestnej správy. Že tak možno urobiť aj napriek nesúhlasu orgánu miestnej správy, za ktorý treba v súčasnosti považovať obec, vyplýva z judikátu publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk pod R 50/1985, podľa ktorého u verejného opatrovníka súhlas s ustanovením nie je nutný. 8. Takýto „nútený“ výkon funkcie zástupcu nesvojprávneho je nevyhnutný v prípade, kedy nie je možné nájsť osobu, ktorá by bola ochotná a spôsobilá funkciu opatrovníka vykonávať. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie bola danosť tejto situácie preukázaná, keď napriek početnosti potomkov bolo zjavné, že na ich strane nie je najmenšia ochota a u viacerých, vrátane súčasnej opatrovníčky, ani spôsobilosť, vykonávať funkciu opatrovníka svojej nesvojprávnej matke, či starej matke. Ani za tejto situácie nemožno ponechať nesvojprávnu bez zástupcu. V civilizovanej spoločnosti je neprípustné ponechať nesvojprávnu osobu bez zástupcu, ktorý by za ňu konal tak, aby napriek jej znevýhodnenej pozícii nedošlo na jej strane k ujme, a konal tiež tak, aby boli vytvorené predpoklady jej plnohodnotného vystupovania v právnych vzťahoch a tým do dôsledku aj predpoklady dôstojnej existencie. Zákon tu vznáša oprávnenú požiadavku na obec, ako v zásade najbližšiu univerzálnu verejnú komunitu nesvojprávneho, aby sa postarala o svojho člena. To neznamená, ako sa nesprávne domnieva odvolateľ, že opatrovník nesvojprávneho, ako jeho hmotnoprávny zástupca v zmysle § 26 OZ, je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho. Náplňou uvedenej funkcie opatrovníka nesvojprávneho, je konať za neho právne v rozsahu, v ktorom právne nemôže konať sám. Opatrovník nesvojprávneho je teda povinný vystupovať za nesvojprávneho iba v právnych vzťahoch. Zastupuje z dôvodu obmedzenia či pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, a preto iba pri právnych úkonoch, či obdobných právnych jednaniach. Ak je potrebná starostlivosť o nesvojprávneho, je povinnosťou opatrovníka realizovať za nesvojprávneho také právne úkony, na základe ktorých sa nesvojprávnemu starostlivosť dostane. Opatrovník však nie je povinný vykonávať faktickú starostlivosť o nesvojprávneho sám. 9. Odvolateľ dôsledne nerozlišoval výkon funkcie procesného opatrovníka od hmotnoprávneho opatrovníka. Zatiaľ čo pri procesnoprávnom opatrovníkovi je jeho súhlas potrebný (čím argumentoval odvolateľ), pri hmotnoprávnom opatrovníkovi podľa § 27 ods. 3 OZ tomu tak nie je z vyššie uvedených dôvodov. Dôvodná nie je ani námietka nemožnosti výkonu funkcie opatrovníka spočívajúca v nemožnosti prístupu k nesvojprávnej pre prekážky zo strany príbuzných. Aj tu platí, že funkcia opatrovníka podľa § 27 ods. 3 OZ spočíva v právnom jednaní za nesvojprávneho, ku ktorému nie je osobný kontakt primárne nevyhnutný, ako by tomu bolo v prípade faktickej starostlivosti. Nastáva tu skôr situácia, kedy bránenie kontaktu opatrovníka s nesvojprávnym je neprípustným obmedzovaním samotného nesvojprávneho, a proti takému obmedzovaniu musí mať možnosť sa nesvojprávny brániť. Pretože tak pre svoju nespôsobilosť nemôže urobiť sám, je povinný za neho urobiť opatrovník také úkony, akými by sa v obdobnej situácii (nedovoleného obmedzovania osobnej slobody) bránila osoba plne spôsobilá sama. Do úvahy tu v prvom rade prichádza najmä žiadosť o pomoc adresovaná polícii, ako operatívne riešenie veci. 10. Vzhľadom na uvedené neboli dôvody odvolania spôsobilé pre záver o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia a odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).