Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4CoE/363/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815214293 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815214293.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v exekučnej veci oprávneného H., s.r.o., so sídlom T., H. č. XX, O. : XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. H., s.r.o., so sídlom T., G. 4, proti povinnému E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. 9, o vymoženie istiny vo výške 1.238,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3133/2015-18, zo dňa 28. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie s poukazom na § 104 ods. 1 O.s.p. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice dňa 15.03.2015 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie istiny vo výške 1.238,80 eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 6170/07 zo dňa 21.08.2007, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť dňa 20.09.2007. Súdny exekútor JUDr. S. P., PhD. dňa 20.08.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej činnosti mal súd prvej inštancie preukázané, že exekúcia vedená pod sp.zn. 15Er/2775/2007 (EX 5784/07) v prospech oprávneného H., s.r.o., O.: XX XXX XXX, so sídlom H. XX, T., proti povinnému: E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. 9, U., bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa 03.07.2012 podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2014. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 6170/07 zo dňa 21.8.2007. Existencia právoplatného rozhodnutia vo veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). V exekučnom konaní o rovnakú vec ide najmä vtedy, ak sa ten istý oprávnený domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky, na základe totožného exekučného titulu, pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul. Keďže v tomto exekučnom konaní sp.zn. 16Er/3133/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvej inštancie vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa 3.7.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V predmetnej veci však súd prvej inštancie o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale nad rámec zverenej právomoci rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekúcie. Zastával názor, že danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval ust. 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z., aplikovať zásadu rei iudicatae. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, pretože exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Je teda zrejmé, že exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces, v dôsledku čoho akékoľvek skončenie exekučného konania nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril. 4. Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 5. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok / ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa ktorého súd prvej inštancie posudzoval procesné podmienky vedúce k zastaveniu konania. 6. Podľa § 9a ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). 10. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. 11. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. 12. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. S. P. dňa 15.3.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. zo dňa 21.08.2007, sp. zn. SR 6170/07, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.09.2007 a vykonateľnosť dňa 20.09.2007. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už Okresný súd Prievidza č.k. 15Er/2775/2007-17 zo dňa 3.7.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2014, jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p. 13. Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho (iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=3406634-3406635>, podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406637> je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=22110> teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. 14. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. a o tej istej veci. 15. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=4793422> (účinného do 30.06.2016) vyplývalo, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. <http://www.epi.sk/ main/goto.ashx?t=27&p=3406634-3406638> v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p <http://www.epi.sk/main/ goto.ashx?t=27&p=4793422>. (aj podľa §161 ods. 1, 2 CSP). Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=26&p=13010> neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=3406821> (zhodne § 230 CSP), ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní. 16. Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej. 17. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvej inštancie už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením zo dňa 3.7.2012, č.k. 15Er/2775/2007-17 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/44/2014-58 zo dňa 12.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2014, ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva právny názor, že uvedené založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekučného konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).