Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 19Co/67/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816209484 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816209484.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: E. proti žalovanému: D., o zaplatenie 232,33 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. novembra 2016, č.k. 6Csp/10/2016-39, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania m e n í tak, že priznáva nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 16.11.2016, č.k. 6Csp/10/2016-39 zastavil konanie, rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 9,80 eur žalobcovi a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že podaním, doručeným súdu dňa 17.10.2016, zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu, pričom s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) požiadal súd o zastavanie konania, tvrdiac, že žalovaný uhradil žalovanú sumu po podaní žaloby. Žalobca teda účinne zobral späť žalobu v celom rozsahu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie (§ 146 ods. 1 druhá veta CSP), preto súd prvej inštancie podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil. Žalobca, na ktorom leží v sporovom konaní dôkazné bremeno, však podaním, doručeným súdu dňa 17.10.2016, nepreukázal, že žalovaný ním uplatňovanú pohľadávku po podaní žaloby uhradil. Pokiaľ teda žalobca vzal žalobu späť bez toho, aby súdu bezpečne preukázal úhrady žalovaného v prospech žalobcu po podaní žaloby, zavinil zastavenie konania žalobca. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania postupoval v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súčasne súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov konania, žalovaný si ich však neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, preto o ich výške už nebude potrebné rozhodovať postupom podľa § 262 ods. 2 CSP. 2. Proti uvedenému uzneseniu vo výroku, ktorým bol žalovanému priznaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal včas odvolanie žalobca z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a priznal náhradu trov konania žalobcovi. Uviedol, že má za to, že pokiaľ súd prvej inštancie považoval späťvzatie za neúplné, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP, kde zákon výslovne prikazuje súdu pokúsiť sa odstrániť vady podania, avšak súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, čím mu odňal možnosť uplatňovať si procesné práva a možnosť konať pred súdom. Žalobca k odvolaniu pripojil výpisy pohybov na klientskom účte žalovaného. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Výroky uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení konania a o vrátení súdneho poplatku žalobcovi neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť a odvolací súd ich nepreskúmaval. 5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,, ani na jeho zrušenie. 6. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval tým, že súd ho mal vyzvať na doplnenie podania postupom podľa § 129 CSP, odvolací súd uvádza, že tento postup sa týka len podaní vo veci samej (a prípadne aj návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia). Podaním vo veci samej je pritom aj späťvzatie žaloby (§ 123 ods. 2 CSP), nie však návrh na rozhodnutie o trovách konania. Ak by teda podanie žalobcu bolo nejasné alebo neúplné v časti, ktorá sa týka späťvzatia (napr. by nebolo zrejmé, či berie žalobu späť v celom rozsahu alebo len v časti a prípadne v ktorej časti), bolo by povinnosťou súdu vyzvať ho postupom podľa § 129 CSP na doplnenie alebo opravu podania. V tejto časti však bolo späťvzatie žaloby jednoznačné, bolo z neho zrejmé, že ide o späťvzatie v celom rozsahu. Preto nebol dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie podania. Tvrdenie, že žaloba bola podaná dôvodne, keďže žalovaný uhradil žalovanú sumu po podaní žaloby, aj keď bolo súčasťou podania vo veci samej (späťvzatia žaloby), je skutkovým tvrdením, prípadne aj právnym posúdením žalobcu, nie však podaním vo veci samej. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod vyzývať žalobcu na doplnenie podania podľa § 129 CSP. 7. Súd prvej inštancie teda tým, že nevyzval žalobcu na doplnenie podania (späťvzatia žaloby), neporušil procesný predpis a neodňal žalobcovi možnosť uplatňovať jeho procesné práva, ani mu neodňal možnosť konať pred súdom. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na rozhodnutie o trovách aplikoval síce správne ustanovenie (§ 256 ods. 1 CSP), avšak nesprávne posúdil naplnenie hypotézy uvedeného ustanovenia, spočívajúcej v procesnom zavinení zastavenia konania. 8. V civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade zastavenia konania ide o zodpovednosť za procesné zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Pokiaľ ide o zisťovanie tejto procesnej zodpovednosti, rozhodovanie o trovách konania nie je rozhodovaním vo veci samej, preto sa v tomto štádiu konania nemôžu v celom rozsahu aplikovať princípy aplikovateľné na rozhodovanie vo veci samej. Aj pri posudzovaní procesného zavinenia zastavenia konania však musí súd brať do úvahy vyjadrenia oboch strán konania, a pokiaľ existuje tvrdenie jednej strany, ktoré nebolo spochybnené druhou stranou a ani obsahom spisu, súd má takéto tvrdenie považovať za nesporné (vo veci samej sa táto zásada uplatňuje na základe ustanovenia § 151 ods. 1 CSP). Pokiaľ by súd dospel k záveru, že toto tvrdenie je pochybné, môže požiadať strany o ďalšie skutkové tvrdenia a vysvetlenia (§ 150 ods. 2 CSP). 9. V preskúmavanej veci žalobca vzal žalobu späť a v späťvzatí uviedol, že žalovaný uhradil žalovanú sumu po podaní návrhu (žaloby). Pokiaľ žalovaný toto tvrdenie žalobcu nepoprel, neexistoval dôvod, prečo by žalobca mal predkladať súdu dôkaz o zaplatení žalovanej sumy žalovaným (skôr je v záujme žalovaného, aby sa v konaní vo veci samej bránil tým, že žalovanú sumu už uhradil, a aby on prípadne predložil o tom súdu dôkaz). Súd prvej inštancie mal podanie žalobcu, obsahujúce uvedené skutkové tvrdenie (že žalovaný uhradil žalovanú sumu po podaní žaloby), zaslať na vedomie žalovanému a dať mu tak možnosť, aby sa k nemu vyjadril, a aby ho prípadne poprel. Súd prvej inštancie to neurobil a bez spochybnenia uvedeného skutkového tvrdenia žalobcu vychádzal z toho, že toto tvrdenie nebolo preukázané. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, spočívajúci v nezaslaní podania žalobcu (späťvzatia žaloby) žalovanému, bol v odvolacom konaní zhojený tým, že žalovanému bolo zaslané odvolanie žalobcu, v ktorom žalobca toto svoje skutkové tvrdenie zopakoval. Keďže sa žalovaný k tomuto tvrdeniu nijako nevyjadril, mal odvolací súd za to, že toto tvrdenie je medzi stranami konania nesporné. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný tým, že zaplatil žalovanú pohľadávku až po podaní žaloby žalobcom, preto podľa § 256 ods. 1 CSP má žalobca nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Keďže žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný, patrí mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP). 12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).