Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 2To/70/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010489 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010489.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Rastislava Vranku v trestnej veci proti obžalovanému U. D., nar. XX.X.XXXX v V., pre zločin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1, 4 písm.b) Tr.zák. a iné, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 26. septembra 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2017, sp. zn. 1T/97/2017 a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. augusta 2017 sp. zn. 1T/97/2017 bol obžalovaný U. D. uznaný za vinného zo zločinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods.1, 4 písm. b) Trestného zákona a prečinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že obžalovaný U. D. s obvineným U. M. po vzájomnej dohode dňa 13. apríla 2017 v čase cca 02.00 hodiny v O., ulica M. R. X. 9 vošli do Pohostinstva VLAĎA PUB, patriaceho subjektu X. K. s miestom podnikania Trenčianska 778/74, Nováky, IČO: 410 526 84 tak, že poškodili bočné dvere na Dome kultúry v Novákoch na ulici M. R. X. X a tým spôsobom, že ich vypáčili v oblasti zámku, pričom poškodili zárubňu a následne pivničnými priestormi sa dostali k dverám do skladu pohostinstva VLAĎA PUB, ktoré vylomili a následne z pohostinstva odcudzili cigarety rôznych značiek v hodnote 799 eur, výherné losy v hodnote 968 eur a hotovosť vo výške 70 eur, čím spôsobili poškodenému X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, O., škodu na odcudzených veciach a finančnej hotovosti v celkovej výške 1.837 eur a následne obžalovaný U. D. dňa 20. apríla 2017 vymenil jeden kus žreb Okamžitá lotéria „Hra o niké“ #029 - - séria 1s. číslo 029-011901-036 v prevádzke pobočky Niké, spol. s r. o. na ulici SNP 639/22, Nováky za finančnú hotovosť vo výške 3 eur a dňa 27. apríla 2017 vymenil jedenásť kusov žrebov a to jeden kus žreb - Zotri šťastie - séria číslo 024-005430-034, jeden kus žreb - Smaragdová 7 - séria číslo 019-008032-035, jeden kus žreb - Sladká odmena - séria číslo 021-015892-038, jeden kus žreb - Pixvorky - séria číslo 020-016691-006, jeden kus žreb - Horoskop - séria číslo 022-008027-043, jeden kus žreb - Horoskop - séria číslo 022-008027-012, jeden kus žreb - Horoskop - séria číslo 022-008027-006, jeden kus žreb - Zlatá rybka - séria číslo 031-006063-024, jeden kus žreb - Zlatá rybka - séria číslo 031-006063-015, jeden kus žreb - Veselé zvieratká 4 - séria číslo 017-034746-034, jeden kus žreb - Veselé zvieratká 4 - - séria číslo 017-034746-006 v prevádzke pobočky Niké, spol. s r.o. na ulici SNP 639/22, Nováky za finančnú hotovosť vo výške 24 eur, pričom tieto losy získal obžalovaný U. D. uvedenou krádežou zo dňa 13. apríla 2017. Za tieto trestné činy bol obžalovaný U. D. odsúdený podľa § 212 ods.4 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému X. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. - B. G., Z. č. XXX/XX škodu vo výške 1.837 Eur. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť len vo výroku o treste, pretože ho dňa 14.8.2017 (č.l. 195), hneď po vyhlásení rozsudku, teda v zákonnej 15 dňovej lehote, včas podaným odvolaním napadol prokurátor v neprospech obžalovaného len pre nesprávnosť tohto výroku. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného namietal správnosť napadnutého rozsudku len vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu z dôvodu, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, považoval za neprimerane mierny. Namietal správnosť okresným súdom použitej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. s poukazom na to, že podľa jeho názoru v priebehu trestného konania nedošlo zo strany obžalovaného k napomáhaniu pri objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, keďže skutkový stav bol podľa prokurátora spoľahlivo preukázaný aj bez akejkoľvek participácie zo strany obžalovaného. Obžalovaný síce vyhlásil vinu, avšak táto skutočnosť bola podľa názoru prokurátora zohľadnená poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Samotné priznanie obžalovaného preto podľa názoru prokurátora nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. tak, ako to uvádza aj stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016. Ďalej poukázal aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 104/2009, z ktorého vyplýva, že spáchanie viacerých činov, z ktorých aspoň jeden je zločin, je okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa § 41 ods.2 Tr.zák. Okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho prísnejšom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ ods.2 Tr.zák.). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h) Tr.zák. bráni zásada „ ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.1 Tr.zák. Okresný súd teda nesprávne prihliadal na označenú poľahčujúcu a priťažujúcu okolnosť, pričom vzhľadom na uvedené skutočnosti existovala u obžalovaného len jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák. a jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm.m) Tr.zák. Okrem toho pokiaľ ide o samotného obžalovaného, ten bol doposiaľ 8-krát odsúdený, naposledy v roku 2012 za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm.a) Tr.zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Na základe uvedených dôvodov prokurátor okresnej prokuratúry v písomnom odôvodnení odvolania a nadriadená prokurátorka Krajskej prokuratúry Trenčín na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhli, aby odvolací krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm., d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozhodol a obžalovanému uložil podľa § 212 ods.4 Tr. zák. s použitím § 41 ods.2, § 38 ods.2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák. a § 37 písm. m/ Tr. zák. trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby so zaradením obžalovaného na výkon tohto trestu podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný U. D. v písomnom vyjadrení zo dňa 7.9.2017 k písomným dôvodom odvolania prokurátora i na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sám i prostredníctvom obhajcu navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por. s poukazom na to, že napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch považoval za vecne správny a zákonný. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 8. septembra 2017, vykonal dňa 26. septembra 2017 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len prokurátorom napadnutých výrokov rozsudku o treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri ukladaní trestu obžalovanému U. D., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v súlade so zákonom. Úhrnný trest odňatia slobody uložený obžalovanému U. D. podľa § 212 ods.4 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, je trestom primeraným. Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov (zločinu i prečinu), ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je zároveň dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody uloženému obžalovanému U. D. podľa odvolateľa v neprimerane miernej výmere, považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem predovšetkým na ochrane života, zdravia i majetku a to aj za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Tr. zák. zakotvuje účel trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V posudzovanej veci sa okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného U. D.. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní nielen priznal k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu, ale poškodenému sa aj úprimne i písomnou formou ospravedlnil, čo poškodený aj veľmi pozitívne akceptoval. Obžalovaný pritom navyše svoje priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa. U obžalovaného boli teda správne zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. (priznal sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutoval a tiež napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom). V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.). Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016, na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia krajský súd týmto poukazuje. Obžalovaný U. D. tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, teda podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť. Postup súdu prvého stupňa v uvedenom smere nebol pritom ani v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke možnosti, resp. nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44. V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých: 1/ súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona, 2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova), 3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu, 4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Z citovaných právnych viet a ich odôvodnenia v predmetnom stanovisku vyplýva, že prvá z právnych viet sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona s tým, že priznanie sa je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a aby bolo možné zohľadniť v prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (napr. rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu). Druhá z právnych viet sa venuje poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného poriadku (páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Tretia právna veta sa na účely vety štvrtej zaoberá možnosťou použitia analógie v trestnom práve hmotnom, teda pri aplikácii Trestného zákona, pričom objasňuje, v ktorom smere je analógia neprípustná a v ktorom ju je naopak možné a potrebné použiť - teda ak zákon výslovne nepokrýva určitú situáciu a jej riešenie ponúka iný, podobný zákonný inštitút. Napokon štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom). Citované stanovisko teda nielenže nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa priznania obžalovaného, možnosť aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyše umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste). Krajský súd vo vzťahu k odvolacím námietkam prokurátora týkajúcich sa nesprávneho použitia priťažujúcej okolnosti pri ukladaní trestu obžalovanému aj podľa § 37 písm.h) Tr.zák. považuje za potrebné dodať, že vzhľadom k správnemu použitiu ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. (spáchanie viacerých trestných činov, z ktorých je aspoň jeden zločin, je okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia) a s poukazom na skutočnosť, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (v jeho prísnejšom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona, ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm.h) Tr.zák. bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.1 Tr.zák., teda v tomto smere okresný súd aj podľa názoru krajského súdu pri ukladaní trestu obžalovanému toto zákonné ustanovenie (§37 písm.h/ Tr.zák.) aplikoval nesprávne, avšak vzhľadom k správne použitému ustanoveniu § 39 ods.1 Tr.zák. z vecného hľadiska je označené pochybenie bezpredmetné a z naznačeného dôvodu (aplikovanie § 39 ods.1 Tr.zák. pri ukladaní trestu) ho nebolo potrebné zrušiť. Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval preto odvolací súd za nedôvodné a neakceptoval ich. Okresný súd pri určení druhu trestu a spôsobe jeho výkonu vzal správne do úvahy nielen konkrétne okolnosti prípadu, už vyššie podrobne spomenuté zistené okolnosti z pohľadu § 36 a § 37 Tr.zák. a spôsob konania obžalovaného, ale aj jeho konkrétny postoj k spáchanej trestnej činnosti s prejavenou ľútosťou i úprimným ospravedlnením poškodenému, čo ten aj jasne akceptoval. Vzhľadom na všetky skutočnosti dôvodne a správne uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku vyvodil preto vecne správny záver, že prokurátorom navrhovaný prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody by bol neprimerane prísny, minul by sa prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, na výkon ktorého bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia v zmysle § 48 ods.2 písm.b) Tr.zák. Trest odňatia slobody v rozsahu uloženom obžalovanému okresným súdom zodpovedá totiž zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a spravodlivosti, dostatočne odradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov a u ostatných členov spoločnosti posilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto môže v dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu. Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu odňatia slobody, ani na zmenu spôsobu jeho výkonu v neprospech obžalovaného, preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky prokurátora za dôvodné a neakceptoval ich. So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného MC. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.