Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 15Sa/16/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200167 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200167.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. J. L., X.., v právnej veci žalobkyne: P. P., bytom Q. XXXX/XX, XXX XX B. nad B., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, generálny riaditeľ, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2017, zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 2. Z administratívneho spisu vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 14.02.2017 preskúmaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany, za účelom posúdenia invalidity žalobkyne. Podkladom pre spracovanie odborného posudku o invalidite okrem vlastného vyšetrenia žalobkyne boli prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurochirurgii v dňoch 07.02.2016 až 13.02.2016, prepúšťacia správa z pobytu v Kúpeľoch Trenčianske Teplice v dňoch 24.08.2016 až 21.09.2016, správy z neurochirurgických vyšetrení zo dňa 19.06.2015 a zo dňa 21.10.2016 a správy z neurologických vyšetrení zo dňa 22.06.2015 a zo dňa 25.01.2017. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vo svojich záveroch konštatoval, že žalobkyňa bola v máji 2011 posúdená s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 15 % pre vazoneurózu s navýšením o 10 % pre poškodenie pravého ramena, ktoré bolo po operácii. V súčasnosti obe tieto ochorenia sú stabilizované, bez nutnosti dlhodobej liečby. Aktuálne dominuje stav po operácii driekovej časti chrbtice, kde bola vykonaná stabilizačná operácia pre radikulopatiu. Po operácii je evidentný ústup radikulopatie do pravej dolnej končatiny, čo potvrdil neurológ aj neurochirurg. Pooperačný stav je s dobrým výsledkom, nakoľko je prítomné reziduálne funkčné obmedzenie, posudkový lekár určil hornú hranicu rozpätia. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je u žalobkyne vertebrogénny syndróm lumbálny bez radikulopatie, podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 4. písm. a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“). Iné zdravotné postihnutia, pre ktoré by mohlo dôjsť k navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zohľadnené neboli. 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, skonštatujúc u žalobkyne absenciu invalidity, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2017, podala žalobkyňa odvolanie. Uviedla v ňom, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav považuje svoju schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť za dosť zníženú, kvôli čomu stratila zamestnanie, v ktorom pracovala približne 14 rokov. Navrhla opätovne posúdiť jej žiadosť o invalidný dôchodok. 5. V nadväznosti na opravný prostriedok žalobkyne bol znovu preskúmaný jej zdravotný stav (iným) posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, ktorému žalobkyňa doložila lekársku správu z reumatologického vyšetrenia zo dňa 03.11.2016 a interného vyšetrenia zo dňa 29.01.2016. V odbornom posudku o invalidite zo dňa 04.04.2017 posudkový lekár sociálneho poistenia skonštatoval, že z medicínskeho hľadiska sa u žalobkyne jedná o degeneratívne zmeny L chrbtice, ktoré boli riešené operačnou stabilizáciou segmentu L3 - 5 dňa 13.02.2016. Po operácii ustúpila radikulárna symptomatológia, nález na končatinách je podľa neurológa, neurochirurga a fyziatra v kúpeľoch bez motorického deficitu. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel E, položky 4. písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená dorzalgia LS riešená operačne. Ostatné ochorenia sú posudkovo nevýznamné, prakticky riešené úspešnými operáciami. Navýšenie miery poklesu o iné ochorenia je preto neodôvodnené. Subjektívne ťažkosti žalobkyne sú podľa posudkového lekára sociálneho poistenia dokázanými diagnózami vysvetlené, žalobkyňa nežiadala doplniť svoj diagnostický zoznam a uviedla, že nečaká na žiadne nové, závažné odborné vyšetrenie. 6. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.04.2017, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 13.04.2017, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.02.2017. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, do ktorého boli premietnuté závery odborného posudku o invalidite zo dňa 04.04.2017, vyplýva, že skutkový stav ohľadne zdravotného stavu žalobkyne bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu prvým odborným posudkom o invalidite. Keďže aj opätovné odborné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne viedlo z ustáleniu rovnakej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20 %, k akej dospel už prvý odborný posudok o invalidite zo dňa 14.02.2017, žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 8. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, doručenej správnemu súdu dňa 26.05.2017, namietala, že by v odvolacom konaní nepredložila dôkazy spochybňujúce správnosť posúdenia jej zdravotného stavu odborným posudkom o invalidite zo dňa 14.02.2017. V čase opätovného posudzovania jej zdravotného stavu bola objednaná a čakala na vyšetrenie u neurochirurga v nemocnici v Ružomberku, kde bola operovaná. Lekársku správu neurochirurga Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 19.05.2017 pripojila k správnej žalobe a žiadala, aby bola zohľadnená vo veci jej nároku na invalidný dôchodok. 9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, pričom poukázal na ťažiskové argumenty už uvedené v napadnutom rozhodnutí. K odbornému nálezu zo dňa 19.05.2017 uviedol, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom ku skutočnosti, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu podľa posudkového lekára sociálneho poistenia žalobkyňa nežiadala doplniť svoj diagnostický zoznam a podľa jej vyjadrenia ani nečakala na žiadne nové podstatné odborné vyšetrenia. Preto posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP). 14. Na pojednávaní žalobkyňa, zotrvávajúc na obsahu skorších písomných podaní, uviedla, že stále trpí bolesťami, pre ktoré nevydrží dlho stáť, maximálne hodinu, potom si musí sadnúť. Kvôli zdravotným ťažkostiam a obmedzeniam stratila po 14 rokoch zamestnanie a skončila na úrade práce. Keď si neskôr našla nové zamestnanie a pred nástupom doň podstúpila preventívnu prehliadku u lekára, tento je stanovil také obmedzenia, že ju nakoniec do zamestnania nevzali. Spravila si kurz SBS, kde môže aj sedieť, avšak za minimálnu mzdu. Ešte ju čakajú nejaké kontroly vo Vojenskej nemocnici v Ružomberku. Navrhla správnou žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovaného, pridržiavajúc sa doterajších podaní žalovaného, navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, náhradu trov konania si neuplatnila. Vyjadrila sa, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zhoršil a disponuje novšími lekárskymi vyšetreniami, môže podať novú žiadosť o invalidný dôchodok prostredníctvom príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. 15. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnu-tia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhod-notenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 21. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumen-tačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom. 22. S poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré predkladala aj počas odvolacieho konania pred Sociálnou poisťovňou, pričom najnovšiu doložila aj v konaní pred správnym súdom, je dôvodné očakávať, že ochorenia, ktorými trpí, budú aj v budúcnosti vyžadovať častejšie návštevy lekárov špecialistov a že o podstupovaných lekárskych vyšetreniach, príp. zákrokoch, budú aj v budúcnosti stále pribúdať novšie a novšie lekárske správy, ktoré by Sociálna poisťovňa mohla brať do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky o invalidný dôchodok. Na druhej strane je potrebné vnímať aj povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodovať o uplatňovaných nárokoch v zákonných lehotách, čo jej neumožňuje po neurčitý čas vyčkávať na prípadné ďalšie dôkazy, vypovedajúce o postupne sa vyvíjajúcom zdravotnom stave žalobkyne, ale naopak vyžaduje opierať rozhodnutie iba o známe a dostupné dôkazy, ktoré sú tu k dispozícii v reálnom čase. Takýmto dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom, je aj odborný posudok o invalidite obligatórne vypracúvaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pri uplatnenej žiadosti o invalidný dôchodok na podklade lekárskych správ predložených žiadateľom a tiež na podklade vlastného vyšetrenia žiadateľa. Aby sa v rozhodovacom procese eliminoval jednak subjektívny prvok posudzujúceho lekára, jednak prehliadnutie prípadnej progresie ochorení žiadateľa počas konania o jeho žiadosti, je v prípade odvolania podaného proti zamietajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne v odvolacom konaní obligatórne vypracúvaný s istým časovým odstupom ďalší odborný posudok o invalidite, kde je možné zohľadniť aj novšie lekárske správy, najmä také, ktoré boli vyhotovené v období po vydaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne do dňa realizácie opätovného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 04.04.2017 vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne predložila novšie lekárske správy, vypovedajúce o ďalšom možnom vývoji jej zdravotného stavu, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zohľadnil vo svojom posudku a reagoval na ne. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 04.04.2017 však vyplýva aj to, že hoci tu medzi oboma odbornými posudkami o invalidite žalobkyne bol merateľný časový odstup a hoci pri vypracúvaní druhého posudku boli k dispozícii aj závery ďalších lekárskych vyšetrení, tak v poradí druhý posudzujúci posudkový lekár sociálneho poistenia potvrdil závery prvého odborného posudku o invalidite zo dňa 14.02.2017 a tieto svoje odborné konštatácie, pre ktoré nerevidoval predchádzajúce posudkové závery, aj náležite odôvodnil. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné dôkazy, vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, myšlienkovým postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne normy. 23. Čo sa týka nových dôkazov, napr. lekárskej správy, ktorú žalobkyňa predložila aj v konaní pred správnym súdom, resp. informácií o ďalších plánovaných vyšetreniach v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, na tieto správny súd neprihliadal a meritórne sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že v súdnom konaní predložená lekárska správa vznikla (bola vyhotovená) až po právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, pričom pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Rovnako nebolo možné zohľadniť závery lekárskych vyšetrení, ku ktorým ešte nedošlo. V tomto kontexte však správny súd pripomína názor žalovaného, prezentovaný jeho zástupkyňou na pojednávaní, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok a podporiť ju novými dôkazmi (lekárskymi správami), objektívne zachytávajúcimi vývoj jej zdravotného stavu. 24. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich priznanie nežiadal a nešlo ani o situáciu, kedy by to bolo možné vo vzťahu k žalobcovi spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k poru-šeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhod-nutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúde-nia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažova-teľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektro-nickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhod- nutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Trenčíne, dňa 21. marca 2018