Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 12Sa/22/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200214 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Dlugoš, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200214.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne, sudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, PhD., v právnej veci žalobkyne: Z. L., bytom X. U. XXX/XX, XXX XX V. nad V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. mája 2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2017, zamietajúceho odvolanie žalobkyne a potvrdzujúceho rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2017, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku. 2. Z administratívneho spisu vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku bol dňa 30.01.2017 preskúmaný zdravotný stav žalobkyne posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne za účelom posúdenia invalidity žalobkyne. U žalobkyne boli identifikované polytopný vertebrogénny syndróm cerviko-thorakálny, CB syndróm I. sin, LIS I. sin s neuropatickými bolesťami, coxarthrosis bilat. gr. II, gonarthrosis bilat. gr. II., hypermobilný syndróm. Posudkový lekár stanovil u žalobkyne mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil polytopný vertebrogénny syndróm cerviko-thorakálny, CB syndróm I. sin, LIS I. sin s neuropatickými bolesťami podľa kapitol XV, oddiel E, položka 3., písm. b). S poukazom na ostatné ochorenia posudkový lekár zvýšil u žalobkyne percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. Zo sumarizačnej časti odborného posudku o invalidite vyplýva, že žalobkyňa v čase vyšetrenia mala ľahké degeneratívne zmeny na chrbtici, je liečená najmä ortopédom pre neuropatické bolesti ľavej dolnej končatiny. MR vyšetrenie LS chrbtice (drieková a krížová časť) zatiaľ neobjasnilo príčinu ťažkostí. Dvakrát absolvovala ozón terapiu bez výraznejšieho efektu. Rehabilitačným vyšetrením bol potvrdený hypermobilný syndróm s poruchou statodynamiky, ktorý sa zdá byť príčinou zdravotných ťažkostí. Cervikobrachiálny syndróm a lumboischialgický syndróm vľavo s neuropatickými bolesťami vyhodnotil stredom rozpätia. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil o 5 % pre degeneratívne zmeny na bedrových a kolenných kĺboch, zatiaľ s ľahkým obmedzením ľavého bedrového kĺbu. Z lekárskej správy vyplýva, že podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli ortopedické vyšetrenia zo dňa 14.12.2015, 13.07.2016 a 23.01.2017, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 26.01.2017 a neurologické vyšetrenia zo dňa 29.01.2015 a 05.03.2015. 3. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2017 Sociálna poisťovňa, ústredie, zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, skonštatujúc absenciu invalidity, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 4. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28.02.2017, podala žalobkyňa odvolanie, doručené správnemu orgánu dňa 03.04.2017. Požiadala o opätovné posúdenie s prihliadnutím na jej momentálny zdravotný stav, nakoľko nie je schopná plniť si svoje pracovné povinnosti v miere požadovanej zamestnávateľom a v prípade nenájdenia iného, menej náročného pracovného zaradenia jej zamestnávateľom bude nútená dať výpoveď. K žiadosti priložila aj nové odborné lekárske vyšetrenia. 5. V nadväznosti na opravný prostriedok žalobkyne bol opätovne preskúmaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom žalovaného, ktorý v odbornom posudku o invalidite zo dňa 27.04.2017 zohľadnil už aj závery kožného vyšetrenia zo dňa 24.03.2017 a ortopedických vyšetrení zo dňa 29.03.2017 a 19.04.2017. U žalobkyne posudkový lekár zistil polytopný vertebrogónny algický syndróm, cervikobrachiálny syndróm a lumboischialgický syndróm, celkovú osteoartrózu, prevažne koxartrózu a gonartrózu II. bilat., psoriázu bez kĺbnych komplikácií, stredne ťažkú obezitu. Bola zistená protrúzia platničky L3 a bulging L4. Podľa neurológa MR nálezy zo dňa 17.02.2015 a 30.11.2016 nevysvetľujú subjektív-ne ťažkosti - v C chrbtici obmedzené rotácie. Pohyblivosť v ramenách má voľnú v LS chrbtici Lassegue pozit až terminálne, Thomayer na 30 cm, palce zapína, zvýšená L lordóza. Takýto stav podľa posudkového lekára Sociálnej poisťovne neumožňuje uznať hornú hranicu zákonom stanoveného rozmedzia v položke XV, E, 3b. Žalobkyňa má tiež ďalšie ochorenia, avšak len s čiastočnou posudkovou významnosťou, pohyblivosť v kolenných a bedrových kĺboch je len terminálne obmedzená, podľa RTG ide o II. stupeň zo štyroch. Psoriáza nie je sprevádzaná komplikáciami. Uvedené odôvodňuje navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, na celkových 35 %. 6. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.05.2017, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 10.05.2017, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. J. XXX XXXX 0 zo dňa 28.02.2017. Z odôvodnenia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že skutkový stav ohľadne zdravotného stavu žalobkyne bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne objektívne zistený, nie sú diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkovým lekárom v rámci odvolacieho konania, subjektívne ťažkosti sú vysvetlené dokázanými diagnózami. Žalobkyňa nežiadala doplniť svoj zoznam chorôb a taktiež nečakala na žiadne nové, odborné vyšetrenia. Posudkový lekár, posudzujúci zdravotný stav žalobkyne na podklade ňou podaného odvolania, nemal dôvod na zmenu prvého posudku. V odvolacom konaní bolo preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu účastníčky konania - polytopný VAS - CB syndróm a LIS podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) - zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za ostatné zdravotné postihnutia o 5 % patrí. Celková miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 35 % a preto žalobkyňa podľa žalovaného nie je invalidná, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Poľa žalovaného žalobkyňa nepredložila v odvolacom konaní dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 7. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom, objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. 8. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe, doručenej správnemu súdu dňa 03.07.2017, požiadala o opätovné posúdenie jej stavu v prihliadnutím na jej aktuálny zdravotný stav. Nie je schopná pracovať, bola nútená dať u predchádzajúceho zamestnávateľa výpoveď. Keďže naďalej navštevuje ortopedickú ambulanciu a má stále bolesti, nie je schopná si nájsť adekvátne zamestnanie, ktoré by spĺňalo lekárom odporúčané požiadavky, t.j. prácu bez preťažovania chrbtice a kĺbov, pričom je potrebné striedať prácu v sede a v stoji. Prognóza ošetrujúceho lekára je nepriaznivá s predpokladom sústavného zhoršovania a nutnosťou liečby, odporučil jej a predpísal francúzsku barlu. Túto musí používať pri dlhšej chôdzi alebo státí dlhšie na jednom mieste. Pre neustále pretrvávajúce bolesti a nimi spôsobenú nespavosť sa bola niekoľkokrát radiť s psychológom, ktorý jej navrhol začať od 29.05.2017 s liečebnými sedeniami a pri nezlepšení stavu jej navrhol konzultáciu aj u klinického psychiatra. Následkom zhoršovania zdravotného a psychického stavu sa zhoršovala aj psoriáza, na ktorú sa už niekoľko rokov lieči v kožnej ambulancii. 9. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zotrval na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. K lekárskym správam predloženým žalobkyňou spolu so správnou žalobou žalovaný uviedol, že boli predložené až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Prípadné zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom ku skutočnosti, že v čase posudzovania jej zdravotného stavu podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne nežiadala doplniť svoj diagnostický zoznam a podľa jej vyjadrenia ani nečakala na žiadne nové podstatné odborné vyšetrenia. Preto posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav žalobkyne na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov. Podľa žalovaného žalobkyňa ku dňu rozhodovania žalovaného nesplnila jednu zo zákonom stanovených podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. podmienku invalidity a v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by preukázala nesprávnosť postupu žalovaného a následného rozhodnutia o jej nároku na invalidný dôchodok. 10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 12. Podľa § 191 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 13. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 2 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou, bez nutnosti zastúpenia advokátom (§ 49 ods. 2 písm. b) SSP), v zákonnej lehote (§ 181 ods. 1 SSP) a proti rozhodnutiu, ktoré je priamo zo zákona spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva (§ 6 ods. 2 písm. c) SSP v spojení s § 199 ods. 1 písm. a) SSP), súc vedený legislatívnym imperatívom, aby správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach posudzoval neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), nariadil na prejednanie veci pojednávanie, nakoľko to vzhľadom na povahu veci považoval za potrebné (§ 107 ods. 1 písm. d) SSP). 14. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že pred posudkového lekára pri posudzovaní jej zdravotného stavu po podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne priniesla aj novšiu zdravotnú dokumentáciu. Nie je preto pravda, že by novšie lekárske správy predložila oneskorene. Rovnako tak posudkového lekára oboznámila s tým, že jej boli predpísané francúzske barle. On na to reagoval tak, že s barlami môže aj pracovať, nemusí ich používať stále. Navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu zamietnuť s odkazom na písomné vyjadrenie k správnej žalobe. Náhradu trov konania si neuplatnila. 15. Podľa 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 17. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 19. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 21. Po preskúmaní správnej žaloby, písomných podaní účastníkov konania, ich vyjadrení na pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného a pred ním prvostupňového správneho orgánu vedúci k vydaniu ich rozhodnutí. Z listinných dôkazov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, vyplýva, že z dôkazov, ktoré mali správne orgány k dispozícii a pri zabezpečovaní ktorých boli do veľkej miery závislí od aktivity žalobkyne a od jej schopnosti skutočnosti ňou uvádzané aj náležite podložiť, vyvodili správne skutkové závery. Svoje úvahy, vedúce ich k ustáleniu skutkového stavu, racionálne odôvodnili a takto zistený a ustálený skutkový stav následne správne právne posúdili právne korektnou aplikáciou relevantných zákonných ustanovení platných a účinných v čase posudzovania žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, resp. v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd v napadnutom rozhodnutí nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani inú vadu konania, ktorá by mala vplyv na jeho zákonnosť. V tomto kontexte správny súd považuje napadnuté rozhodnutie za argumentačne zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené citáciou konkrétnych ustanovení právneho predpisu a ich následným výkladom. 22. S poukazom na lekárske správy doposiaľ vypovedajúce o zdravotnom stave žalobkyne je dôvodné očakávať, že ochorenia, ktorými trpí, vyžadujú zvýšenú lekársku starostlivosť, resp. vyžadujú návštevy lekárov špecialistov častejšie a že o podstupovaných lekárskych vyšetreniach, príp. zákrokoch, budú aj v budúcnosti stále pribúdať nové lekárske správy, ktoré by Sociálna poisťovňa mohla brať do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne ako žiadateľky o invalidný dôchodok. Na druhej strane je potrebné neprehliadať povinnosť Sociálnej poisťovne rozhodovať o uplatňovaných nárokoch v zákonných lehotách, čo neumožňuje správnym orgánom po neurčitý čas vyčkávať na prípadné ďalšie dôkazy, vypovedajúce o postupne sa zhoršujúcom zdravotnom stave žalobkyne, ale naopak vyžaduje opierať rozhodnutie iba o známe a dostupné dôkazy, ktoré sú tu k dispozícii v reálnom čase. Takýmto dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom, je aj odborný posudok o invalidite obligatórne vypracúvaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pri uplatnenej žiadosti o invalidný dôchodok na podklade lekárskych správ predložených žiadateľom a tiež na podklade vlastného vyšetrenia žiadateľa. Aby sa zobjektivizoval rozhodovací proces, je v prípade odvolania podaného proti zamietajúcemu prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne obligatórne vypracúvaný ďalší odborný posudok o invalidite, kde je možné zohľadniť prípadné novšie lekárske správy, ktoré vznikli v období po vydaní prvostupňového rozhodnutia Sociálnej poisťovne do dňa realizácie opätovného posúdenia zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok. Z lekárskej správy zo dňa 27.04.2017 a odborného posudku o invalidite z toho istého dňa vyplýva, že žalobkyňa po podaní odvolania predložila novšie lekárske správy vypovedajúce o jej zdravotnom stave, ktoré posudkový lekár zohľadnil vo svojom posudku a reagoval na ne a súčasne z týchto dokumentov vyplýva, že žalobkyňa iné lekárske nálezy ako dôkazy o jej zdravotnom stave nemá a podpisom potvrdzuje, že proti obsahu lekárskej správy, vyhotovovanej vo forme zápisnice, nemá námietky. Správny súd preto zastáva názor, že žalovaný ako odvolací orgán v konaní o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zohľadnil všetky relevantné, v danom čase dostupné, dôkazy vypovedajúce o jej vtedajšom zdravotnom stave, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil medicínskymi závermi posudkového lekára a na tieto závery, ustaľujúce konkrétnym spôsobom skutkový stav, následne postupom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti aplikoval príslušné právne normy. 23. Čo sa týka informácií o nových dôkazoch - lekárskych správach, na ktoré poukázala žalobkyňa v súvislosti s podanou správnou žalobou, na tieto správny súd neprihliadal a meritórne sa nimi nezaoberal vzhľadom na to, že vznikli (boli vyhotovené) až po vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia je pre správny súd rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V tomto kontexte správny súd pripomína názor žalovaného, prezentovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe, že prípadné zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok a podporiť ju novými dôkazmi, vypovedajúcimi o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave. 24. S poukazom na uvedené úvahy je zrejmé, že námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v správnej žalobe, neboli spôsobilé privodiť jej úspech v konaní a preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 25. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v súdnom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne. V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.