Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 12Sa/23/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200219 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200219.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, I. proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. júna 2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2017, ktorým bolo v celom rozsahu zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.05.2017, vo veci žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku. 2. Žalobca s napadnutým rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, a žiadal aby súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priložené materiály na vec sa vzťahujúce, postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, a aby po zrušení napadnutého rozhodnutia súd vrátil žalovanému vec na nové konanie. Rozhodnutiu vytýkal najmä výšku miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú na 45%, pričom svoj nesúhlas odôvodnil priloženými záznamami o lekárskych vyšetreniach a svojím súčasným reálnym zdravotným stavom, keďže má neustále značné bolesti chrbtice a ľavej nohy, ktoré ho obmedzujú v pohybe a pri sedení. Spolu so žalobou predložil správu z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 19.06.2017, psychologického vyšetrenia zo dňa 20.06.2017 a 27.06.2017, očného vyšetrenia zo dňa 26.06.2017, neurologického vyšetrenia zo dňa 23.05.2017, lekárskej správy z Kúpeľov Trenčianske Teplice, a.s., zo dňa 12.04.2017, lekársku správu z neurochirurgickej ambulancie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku zo dňa 19.01.2017, prepúšťaciu správu z kliniky neurochirurgie uvedenej nemocnice zo dňa 15.08.2016, lekárske záznamy z rehabilitačného zariadenia s posledným záznamom dňa 25.05.2017, správu z CT vyšetrenia zo dňa 04.05.2016, správu z vyšetrenia magnetickou rezonanciou zo dňa 16.05.2016, prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia FN Trenčín zo dňa 17.05.2016, správy z fyziatricko - rehabilitačných vyšetrení naposledy zo dňa 11.07.2016 a správy z neurologických vyšetrení zo dňa 12.08.2016, 06.10.2016 a 26.04.2017. 3. Žalovaný sa k veci písomne vyjadril dňa 10.08.2017, pričom žiadal podanú správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia dňa 30.05.2017 a dňa 09.06.2017. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu boli určené choroby podporného a pohybového aparátu, dorzalgia L chrbtice riešená operačne s výraznou poruchou statodynamiky a LIS, podľa kapitoly V, položky 2 písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, z rozpätia 35% - 45%, s tým, že za iné zdravotné postihnutie zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nepatrí. Ďalej vo svojom vyjadrení objasnil spôsob mechanizmu výpočtu konkrétnej výšky invalidného dôchodku tieto skutočnosti však žalobca v žalobe nenamietal. K odborným lekárskym nálezom, ktoré žalobca predložil až po vydaní rozhodnutia, žalovaný uviedol, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobca riešiť opakovaným podaním žiadosti o invalidný dôchodok, vzhľadom na skutočnosť, že v čase posudzovania jeho zdravotného stavu žalobca nežiadal doplniť svoj diagnostický zoznam a podľa jeho vyjadrenia ani nečakal na žiadne nové podstatné odborné vyšetrenia. 4. V predmetnej veci správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali) a po oboznámení sa so správnou žalobou, s napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 21.06.2017, s rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 03.05.2017, odborným posudkom o invalidite zo dňa 06.04.2017, so všetkými lekárskymi správami predloženými žalobcom spolu so žalobou tak, ako bolo uvedené vyššie, s písomným vyjadrením žalovaného, a po oboznámení sa s podstatným obsahom spisovej dokumentácie žalovaného, posudkovým a dávkovým spisom, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je zákonné a z tohto dôvodu správnu žalobu zamietol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 5. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca podal žiadosť o priznanie invalidného dôchodku dňa 06.04.2017. Na základe vyšetrenia zdravotného stavu žiadateľa posudkovým lekárom bol dňa 06.04.2017 vyhotovený odborný posudok o invalidite, kde bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určené: Stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, následkom čoho bola v súlade s kapitolou XV, odd. E pol. 4, písm. b) k zákonu č. 461/2003 Z.z., určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 45%. Z tohto dôvodu bol žalobca uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity 18.02.2017 s tým, že je schopný vykonávať iba ľahšie robotnícke práce bez fyzickej záťaže. Na podklade uvedeného posudku o invalidite vydala Sociálna poisťovňa, ústredie dňa 03.05.2017 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, v ktorom žalobcovi podľa § 70 ods. 1 , § 82 a §293dg a § 293 dr zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení priznala od 18.02.2017 invalidný dôchodok v sume 207,90 eur mesačne. 6. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.05.2017 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Predmetné odvolanie odôvodnil záznamami o lekárskych vyšetreniach a reálnym zdravotným stavom. 7. Podané odvolanie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V správnou žalobou napadnutom odvolaní uviedol, že účastník konania bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% (z rozpätia 35-45%) od 18.02.2017, po skončení poberania nemocenských dávok. Medicínsky bol u účastníka zistený iritačne zánikový syndróm L chrbtice na podklade hernie disku L3 a protrúzie disku L5 s listézou, ktorý bol riešený operačne dňa 08.08.2016, účastníkovi bola vykonaná fixačná operácia v rozsahu Th 11- L5. Po operácii trvajú u účastníka konania znížené reflexy na dolných končatinách, avšak bez motorického deficitu na končatinách a dysestéza. U účastníka je tiež prítomná výrazná porucha statodynamiky, chôdza je samostatná bez opory. Takémuto stavu zodpovedá posúdenie na hornej hranici zákonom stanoveného rozmedzia v kapitole XV, oddiele E, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Nakoľko sa nejedná o parézy periférnych nervov, prípadne porúch vylučovania moču a stolice z útlaku nižších sakrálnych koreňov, tak posúdenie v rámci kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je možné. Účastník má aj ďalšie zdravotné problémy, ako choroba vysokého tlaku, v detstve prekonaný zápal mozgových blán, v minulosti prekonané dva epileptické záchvaty(posledný v roku 2002, ľahká hyperakúzia z lézie, bielkovina v moči či zúžené očné štrbiny. Žiadne z uvedených ochorení však nie je posudkovo významné, preto zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je opodstatnené. Nakoľko má žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou osobou bol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu nebola zistená taká zmena v zdravotnom stave žalobcu, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného posudku a následná prehodnotenie jeho nároku na invalidný dôchodok. 8. Správny súd poukazuje na to, že zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený po podaní odvolania dňa 09.06.2017, keď posudkový lekár dospel k totožným záverom ako boli prezentované v predchádzajúcom vyššie rozobranom posudku, keď pri stanovení zhodných diagnóz, bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ustálená na 45 %. Posudkový lekár ústredia zároveň skonštatoval, že subjektívne ťažkosti uvedené v odvolaní sa nelíšia od aktuálneho prednesu pri posúdení, a sú vysvetlené dokázaným diagnózami. Žalobca nečaká na žiadne nové podstatné odborné vyšetrenie, bude len pravidelne kontrolovaný, nežiada doplniť svoj diagnostický zoznam. Nakoľko odvolanie žalobcu neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, nebol dôvod na zmenu doterajšieho posudku. Ohľadom možného pracovného zaradenia žalobcu bolo skonštatované, že môže vykonávať iba ľahšie manuálne práce bez nadmernej fyzickej záťaže a dvíhania bremien. 9. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 71 ods. 4, 5 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Kapitola XV. Odd.E bod 4 písm. c), kde je miera poklesu stanovená na 70-80%. 11. V zmysle prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravujúcom percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti kapitola XV- choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia stanovuje v položke 4, Stavy po operácii chrbtice, medzistavcových platničiek, stavy po úrazoch chrbtice percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti 35-45%, v prípade často recidivujúcich prejavov nervového a svalového dráždenia s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu a 70-80% pri stavoch s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov. 12. Podľa § 71 ods. 6,7,8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 13. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 14. Podľa § 195 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 15. Podľa § 196 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. 16. Podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 17. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). Konkrétna miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona 461/2003 Z.z. (§ 71 ods. 5 citovaného zákona), pričom sa určuje podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia a je možné ju za splnenia zákonných podmienok zvýšiť o 10% v prípade výskytu iných závažných ochorení alebo postihnutí (§ 71 ods. o cit. zákona). 18. V predmetnej veci žalobca nesúhlasil s určenou mierou jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené odôvodňoval najmä predloženými lekárskymi správami ako aj jeho subjektívnymi potiažami ako je neustála bolesť chrbtice a ľavej nohy, ktoré ho obmedzujú v pohybe. Správny súd poukazuje na to, že žalobca neuvádza, že u neho boli zistené parézy so svalovými atrofiami a poruchami funkcie zvieračov. Žalobca sa odvolával najmä na stav neustálej bolesti. 19. V predmetnej právnej veci žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nespochybňovali, že u žalobcu existuje aj po operácii chrbtice stav poruchy statodynamiky a znížené reflexy na dolných končatinách a dysestéza. Práve uvedené ťažkosti boli dôvodom prečo v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu bola určená maximálna možná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci zákonom stanovenej sadzby. Správne orgány pritom vzali do úvahy všetky žalobcom uvedené potiaže, pričom žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo nebolo možné posudzovať zdravotný stav žalobcu podľa prílohy č. 4. kapitola XV. Odd. E bod 4 písm. c), kde je miera poklesu stanovená na 70-80%. 20. Žalovaný uviedol, ktoré ochorenie považuje za príčinu dlhodobého nepriaznivého stavu žalobcu, jeho zákonnú kategorizáciu, percentuálna mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená ako najvyššia možná v rámci zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia. Vyčerpávajúco sa zaoberal všetkými ostatnými zdravotnými postihnutiami, za ktoré žalobcovi nepatrí zvýšenie percentuálnej miery o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ďalej podrobne uviedol spôsob výpočtu konkrétnej výšky invalidného dôchodku. Preskúmavané rozhodnutie žalovaného má z obsahového hľadiska všetky zákonom požadované náležitosti. Preskúmaním administratívneho spisu, dávkového spisu a prebiehajúceho konania správny súd nezistil žiadne porušenia práv a právom chránených záujmov žalobcu. 21. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušní posudkoví lekári dostatočne posúdili zdravotný stav žalobcu, podané posudky sú komplexné, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnené, vzájomne si neodporujú a nie sú zistené diskrepancie medzi závermi posudkových komisií a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobca správnym orgánom predložil. Posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobcom udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Zhodne dospeli k záveru ohľadne rozhodujúceho ochorenia žalobcu a nezvýšenia percentuálnej miery poklesu o 10% za iné zdravotné postihnutie. U žalobcu pri ochoreniach a zdravotných ťažkostiach, ktoré preukazoval počas administratívneho konania, nedošlo k takej zmene zdravotného stavu, ktorá by odôvodňovala zmenu percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti a uznanie invalidity v kapitole XV,E,4.c) prílohy k zákonu, pričom subjektívny údaj žalobcu o pretrvávajúcich bolestiach nie je možné zohľadniť inak ako maximálnou mierou poklesu v zodpovedajúcej položke. 22. Pokiaľ žalobca správnemu súdu predložil správu z prvovyšetrenia u psychiatra zo dňa 19.06.2017, tak správny súd konštatuje, že v zmysle § 119 SSP má povinnosť vychádzať zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, alebo na rozhodnutie vo veci. Predložené prvovyšetrenie u psychiatra predstavuje potencionálne nové ochorenie žalobcu, ktoré netvrdil a nepreukazoval v rámci administratívneho konania, ktoré začalo na základe jeho žiadosti a bolo determinované predloženými lekárskymi správami. Prvovyšetrenie u psychiatra predstavuje novú skutočnosť, ktorú žalobca v administratívnom konaní netvrdil a nepreukazoval. Okrem toho ako už bolo uvedené, išlo o prvé vyšetrenie, ktoré predpokladá vykonanie ďalších šetrení. Práve v nadväznosti na toto vyšetrenie žalobca absolvoval po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného psychologické vyšetrenie, ktoré mal psychiater ďalej zhodnotiť. V prípade, že bude v tomto ohľade zdravotný stav žalobcu ustálený a s konečnou platnosťou diagnostikovaný, nič žalobcovi nebráni, aby sa novou žiadosťou domáhal opätovného posúdenia svojho zdravotného stavu, v ktorom už budú zohľadnené lekárske správy, ktoré na základe vykonaných vyšetrení budú preukazovať žalobcovu diagnózu týkajúcu sa jeho psychických ťažkostí. 23. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, na základe predloženej zdravotnej dokumentácie dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili. Predložené nové dôkazy (správy psychiatra) nespochybnili správnosť záverov správnych orgánov, ale preukazovali nové skutočnosti, ktoré nie je možné zohľadňovať v rámci súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže konanie pred súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Uvedené skutočnosti by mali byť predmetom rozhodovania správneho orgánu v novom administratívnom konaní, ktoré prípadne začne na základe ďalšej žiadosti žalobcu. 24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko súd dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému žalovanému náhradu trov konania, rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).