Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 13S/65/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200322 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200322.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: UNISTAV Bojnice spol. s r.o. v konkurze, so sídlom Prievidza, Košovská cesta 11B, IČO: 36 707 376, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 50 735 764 proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 22. júna 2017, číslo OU- TN-OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. OU-TN-OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla zo dňa 22. júna 2017 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru živnostenského podnikania zo dňa 23.02.2017 o pozastavení prevádzkovania živnosti žalobcu podľa § 58 ods.2 písm. a) živnostenského zákona. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť tohto rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť. Poukázal na to, že prevádzkovanie živnosti mu bolo pozastavené do doby odstránenia protiprávneho stavu - vyrovnania pohľadávky na poistnom a pohľadávky na penále voči Sociálnej poisťovni. Uviedol, že pozastavením živnostenského oprávnenia došlo k zabráneniu výkonu podnikateľskej činnosti. Je pritom zrejmé, že ak nemôže vykonávať ekonomickú činnosť, tak nie je schopný zabezpečiť ani úhradu svojich záväzkov. Rozhodnutie je pre neho likvidačné a z tohto dôvodu nezákonné, neopodstatnene zasahujúce do jeho ústavného práva na podnikanie. 3. Taktiež mal za to, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že si čiastočne uhrádzal záväzky voči Sociálnej poisťovni, čo vyplýva aj z toho, že vykonal čiastočnú úhradu dňa 10.10.2013. T tohto dôvodu nie je správne tvrdenie, že si neplní svoje povinnosti od 31.12.2010. Zdôraznil, že správny orgán sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou a dôkazmi, ktoré uviedol v odvolaní a naďalej vychádzal zo zavádzajúceho tvrdenia Sociálnej poisťovne. Zdôraznil, že nikdy nemal úmysel neuhrádzať poistné, odvody a poplatky do Sociálnej poisťovne. Svoju snahu riadne si plniť svoje záväzky deklaroval aj tým, že bol v reštrukturalizácii, ktorá bola úspešne ukončená uznesením o potvrdení reštrukturalizácie. V rámci reštrukturalizácie sa zaviazal uhradiť pohľadávky Sociálnej poisťovne v rozsahu 100%. Z toho vyplýva, že mal poctivý úmysel uspokojiť celý dlh, čo sa mu čiastočne aj podarilo. Reštrukturalizácia však bola nakoniec zmarená jedným z veriteľov, ktorý mu neoprávnene odobral prostriedky slúžiace na vykonávanie jeho hlavnej podnikateľskej činnosti. Voči tomuto veriteľovi si uplatňuje súdnou cestou nárok na náhradu škody. Zdôraznil, že žalovaný však žiadnym spôsobom nezohľadnil, že existovali závažné dôvody, pre ktoré nemohol plniť svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti od 10.10.2013. 4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca vykonal poslednú úhradu na svoj dlh voči Sociálnej poisťovni dňa 10.10.2013, od tohto času nič neuhradil. Nie je pritom rozhodujúce, či podnikateľ mal alebo nemal úmysel uhrádzať alebo neuhrádzať poistné do Sociálnej poisťovne. Podstatným je len to, že poistné neuhrádzal. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní závažnosti protiprávneho konania podnikateľa bral prvostupňový orgán do úvahy, že je verejným záujmom, aby podnikateľ prevádzkoval živnosť riadne a poctivo. Žalobca si preukázateľne neplnil svoje odvodové povinnosti, čím mu od 31.12.2010 do 20.09.2016 vznikol voči Sociálnej poisťovni dlh, pričom toto obdobie bolo kvalifikované ako dlhé obdobie. 5. Žalovaný taktiež odmietol, že by bolo popreté právo žalobcu podnikať. Zdôraznil, že živnostenský zákon upravuje verejnoprávne pravidlá výkonu živnostenského oprávnenia tým, že stanovuje nielen podmienky získania, zániku a zrušenia oprávnenia na výkon živnostenského podnikania, ale aj podmienky prevádzkovania živnosti. Ich neplnenie zakladá právny dôvod na konanie štátneho orgánu v rozsahu a spôsobom stanoveným zákonom voči podnikateľskému subjektu, ktorý si mal uvedomiť možné následky v súvislosti s plnením resp. neplnením odvodových povinností. V prípade žalobcu bola využitá miernejšia forma obmedzenia podnikateľskej činnosti a nebolo pristúpené k zrušeniu živnostenského oprávnenia, ale iba k jeho pozastaveniu. 6. Ďalej zdôraznil, že žalobca bol vyzvaný na podanie vysvetlenia k návrhu Sociálnej poisťovne na pozastavenie prevádzkovania živnosti. K tomuto žalobca podal informáciu o zmarenej reštrukturalizácii a o podanej žalobe o náhradu škody voči ČSOB Leasing, a.s.. Zároveň žalobca uviedol, že nevykonáva hlavnú podnikateľskú činnosť- uskutočňovanie stavieb, ale iba prenájom nehnuteľností. Má troch zamestnancov a vykonáva úkony k vyhláseniu konkurzu. Následne bol žalobca upovedomený o začatí správneho konania. Žalobca podal k veci vyjadrenie, ku ktorému neboli pripojené žiadne listinné dôkazy, takže žalovaný vyslovil počudovanie nad tým, k akým dôkazom sa mal vo svojom rozhodnutí vyjadriť. 7. Žalobca v reakcii na toto vyjadrenie poukázal na to, že žalovaný pri strete záujmu súkromného práva (na podnikanie) so záujmom verejným uprednostnil verejný záujem, pričom bolo potrebné, aby tento svoj záver riadne odôvodnil. Opakovane zdôraznil, že pozastavením živnosti stratil akúkoľvek legitímnu možnosť legálnym spôsobom dosiahnuť zisk prostredníctvom svojej podnikateľskej činnosti a uspokojiť pohľadávky svojich veriteľov. Rozhodnutia správnych orgánov o pozastavení živnosti sú pre neho likvidačné. Poukázal na to, že išlo pritom iba o fakultatívny prostriedok, ktorý správnemu orgánu dával možnosť pozastaviť jednu alebo viac živností. Z nepochopiteľných dôvodov však žalovaný pozastavil všetky živnosti, na základe ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. Týmto ho nezákonne a neodôvodnene poškodil. Okrem toho trval na tom, že rozhodnutia sú arbitrárne, nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a rovnako aj na tom, že dostatočne preukázal existenciu závažných dôvodov, pre ktoré svoje odvodové povinnosti neplnil. 8. Uznesením č.k. 13S/65/2017-70 zo dňa 02.10.2017 správny súd priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok do právoplatného rozhodnutia správneho orgánu vo veci samej. 9. Po začatí konania pred správnym súdom bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a to uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2017, sp. zn. 22K/10/2016. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali k 08.11.2017. Vzhľadom na predmet konania, ktorý sa týka oprávnenia úpadcu na podnikanie, (uvedená právna vec sa priamo netýka majetku patriaceho do konkurzu), dospel správny súd k názoru, že vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu nedošlo k prerušeniu konania podľa§ 47 zák.č. 7/2005 Z.z., a teda ani k vstupu správcu konkurznej podstaty na miesto úpadcu ako žalobcu v predmetnom spore. Z rovnakých dôvodov nedošlo ani k zániku udeleného plnomocentva advokátovi žalobcu. 10. Podľa § 29 ods. 1,2, zákona č. 455/1991 Zb. podnikateľ je povinný pri prevádzkovaní živnosti dodržiavať podmienky ustanovené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podnikateľ je povinný prevádzkovať živnosť riadne, poctivo a odborne. Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť ani v prípade, ak podnikateľskú činnosť prevádzkuje prostredníctvom zodpovedného zástupcu. 11. Podľa § 29 ods. 4 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. riadne a poctivo nevykonáva živnosť podnikateľ, ktorý bez závažných dôvodov neplní svoje daňové, poplatkové a odvodové povinnosti podľa osobitných predpisov. 12. Podľa § 58 ods. 2 písm. a) zák.č. 455/1991 Zb. živnostenský úrad miestne príslušný podľa sídla právnickej osoby alebo bydliska fyzickej osoby môže z vlastného podnetu alebo iného podnetu živnostenské oprávnenie na jednu živnosť alebo viac živností zrušiť alebo prevádzkovanie živnosti pozastaviť, prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti v prevádzkarni, ktorá je v jeho územnej pôsobnosti, ak podnikateľ závažným spôsobom porušuje podmienky ustanovené týmto zákonom alebo inými osobitnými predpismi. 13. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-TN- OOP1-2017/021908-002/42/2017/Hla zo dňa zo dňa 22.06.2017, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Prievidza, odboru živnostenského podnikania zo dňa 23.02.2017 o pozastavení prevádzkovania živnosti žalobcu podľa § 58 ods.2 písm. a) živnostenského zákona. 14. Z administratívneho spisu bolo zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza podala dňa 20.09.2016 návrh na pozastavenie živnostenského oprávnenia žalobcu, v ktorom uviedla, že žalobca sústavne zanedbáva povinnosti podnikateľa ustanovené zákonom č. 455/1991 Zb.. Žalobcovi vznikla povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie od 01.02.2007 a trvá do súčasnosti. Ku dňu podania návrhu dlhoval poistné na sociálne poistenie v sume 233 711,96 eur a penále v sume 96 150,74 eur. Žalobca podľa tohto oznámenia striedavo neplatí poistné od 31.12.2010 doposiaľ. Žalobca mal možnosť sa k tomuto podaniu Sociálnej poisťovne vyjadriť. Dňa 18.10.2016 sa na Okresný úrad Prievidza, odbor živnostenského podnikania dostavil konateľ žalobcu a podal informáciu o zmarenej reštrukturalizácii a podanej žalobe o náhradu škody voči ČSOB leasing, a.s.. Taktiež poukázal na to, že sa robia kroky smerujúce k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti. 15. Dňa 04.01.2017 bolo vydané oznámenie o začatí správneho konania, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia žaloba poukázal na to, že sa snaží o úhradu pohľadávok Sociálnej poisťovne, čo vyplýva aj z toho, že táto konštatovala, že striedavo neplatí poistné. Uviedol, že nejde o úmyselné neplnenie záväzkov, a poukázal na svoju snahu dohodnúť s veriteľmi splátkový kalendár ako aj reštrukturalizáciu, ktorú absolvoval. Zdôraznil, že ak by mu bola pozastavená živnosť, tak by nemohol splácať svoje záväzky riadne a včas. Po tomto vyjadrení si konajúci okresný úrad vyžiadal od Sociálnej poisťovne podrobnejšie informácie ohľadne dlhu a platobnej disciplíny žalobcu. Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že dlh na poistnom k 20.09.2016 predstavoval sumu 233 711,69 eur + penále v sume 96 150,74 eur. Posledná úhrada bola vykonaná dňa 10.10.2013, pričom nebola uzavretá dohoda o riešení splácania dlhu. 16. V nadväznosti na uvedené prvostupňový správny orgán vydal dňa 23.02.2017 rozhodnutie o pozastavení prevádzkovania živnosti, a to v celom rozsahu na živnosti uvedené v osvedčení o živnostenskom oprávnení č. A/2006/06637-00002 zo dňa 28.11.2006 a v osvedčení o živnostenskom oprávnení č. A/2008/07758-00002 zo dňa 18.12.2008, nakoľko žalobca ako podnikateľský subjekt závažným spôsobom porušuje ustanovenia § 29 ods.1 v spojení s §29 ods.2 a ods.4 písm. a) živnostenského zákona tým, že pri prevádzkovaní živnosti nedodržiava podmienky stanovené osobitným predpisom, zákonom č. 461/2003 Z.z., pretože bez závažných dôvodov si neplní svoje odvodové povinnosti na sociálne poistenie. K pozastaveniu prevádzkovania živnosti došlo do doby odstránenia protiprávneho stavu, t.j. vyrovnania pohľadávok na poistnom a pohľadávky na penále voči verejnoprávnej inštitúcii. 17. Uvedené rozhodnutie napadol žalobca včas odvolaním, v ktorom zhodne s podanou správnou žalobou namietal, že rozhodnutie predstavuje nezákonný zásah do jeho ústavného práva podnikať, ako aj skutočnosť, že z jeho strany nedošlo k neplateniu odvodov bez vážnych dôvodov. V tejto súvislosti poukázal na reštrukturalizáciu, jej zmarenie, ako aj vymáhanie škody od svojho veriteľa, ktorý podľa jeho názoru toto zmarenie svojim protiprávnym konaní zapríčinil. K odvolaniu pripojil listinné dôkazy preukazujúce, že u neho prebiehala reštrukturalizácia, čo vyplýva aj z údaju o pripojených listinách na prezenčnej pečiatke správneho úradu. 18. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. 19. Vo všeobecnosti správny súd konštatuje, že správny orgán je v odôvodnení svojho rozhodnutia povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. 20. Povinnosťou odvolacieho správneho orgánu je zaoberať sa jednotlivými odvolacími námietkami odvolateľa a dať odpoveď na nastolené odvolacie dôvody. Uvedené sa vzťahuje aj na jeho povinnosť riadne sa vysporiadať s tvrdeniami a dôkazmi odvolateľa. V predmetnej právnej veci žalobca v rámci odvolacieho konania poukazoval a preukazoval existenciu vážnych dôvodov, pre ktoré neplnil svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni. Taktiež v podanom odvolaní poukazoval na to, že podľa jeho názoru vydaním rozhodnutia došlo k nezákonnému zásahu do jeho práva na podnikanie. Žalovaný na tieto odvolacie námietky však žiadnym spôsobom nereagoval, keď jadro jeho odôvodnenia sa týka všeobecných konštatovaní, ktoré sú bez priameho súvisu s uplatnenými odvolacími námietkami. Správny súd zdôrazňuje, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí byť rozpoznateľné, prečo správny orgán považuje námietky účastníka za nedôvodné, mylné alebo vyvrátené, ktoré skutočnosti zobral za podklad svojho rozhodnutia, prečo považuje skutočnosti predostreté účastníkom za nerozhodné, nesprávne alebo inými riadne vykonanými dôkazmi za vyvrátené. Nie je vecou správneho súdu, aby nahrádzal činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí. Uvedené však žalovaný neučinil, a preto zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti , ktorá mala za následok zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. V ďalšom konaní žalovaný o odvolaní žalobcu opätovne rozhodne tak, aby z odôvodnenia jeho rozhodnutia bolo bez pochybností zrejmé ako posúdil jednotlivé odvolacie námietky, najmä prečo nepovažoval reštrukturalizáciu žalobcu za vážny dôvod, ktorý mal na mysli zákon o živnostenskom podnikaní v ustanovení § 29 ods. 4. 21. Správny súd rozhodol v zmysle § 175 Ss.p. aj o nároku na náhradu trov konania tak, že úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania v zmysle ust. § 167 ods. 1 S.s.p.. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo vyšší súdny úradník, a to v zmysle ust. § 175 ods. 2 S.s.p.. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).