Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 11S/106/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200345 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200345.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.v právnej veci žalobcu: W. Z., bytom M. R. O. XXX, Z. proti žalovanému: Centrum právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 12551/2017, R.z.: 57603/2017 zo dňa 10.7.2017 a Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom so sídlom Ulica SNP 124, Žiar nad Hronom sp. zn. 3N 6 638/2017-KaZH č. RZ: 20 937/2017 zo dňa 27.3.2017, takto r o z h o d o l : Krajský súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí. Rozhodnutím Centra právnej pomoci so sídlom v Bratislave bolo potvrdené rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom, ktorým bolo zastavené konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v trestnej veci s odôvodnením, že poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach nepatrí do pôsobnosti Centra a žalobca sa nemôže domáhať zmeny rozhodnutia prokuratúry vydaného v trestnom konaní ako orgánom činným v trestnom konaní prostredníctvom správneho súdnictva. 2. V správnej žalobe žalobca poukázal na to, že vo veci trestného oznámenia zo dňa 19.10.2016 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre vydaním uznesenia ČVS : ORP-1839/1-VYS-NR-2016 GL zo dňa 14.12.2016 konalo ako správny orgán a preto Okresná prokuratúra Nitra, ktorá vydala uznesenie sp. zn. 1Pn 82/17/4403-4 zo dňa 26.1.2017, nemohla konať ako orgán činný v trestnom konaní, ale ako správny orgán. Na základe uvedeného nežiadal o pomoc v trestnoprávnej veci, ale vo veci konania pred súdom v správnom súdnictve. 3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že z dokladov priložených k žiadosti žalobcu bolo zrejmé, že žalobca žiada o právnu pomoc v trestnoprávnej veci, voči ktorej nie je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. daná pôsobnosť Centra. 4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 6. Žiadosťou zo dňa 24.3.2017 požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v správnom súdnictve na podanie všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie uznesenia Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 1Pn 82/17/4403-4 zo dňa 26.1.2017 a uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ČVS: ORP-1839/1-VYS-NR-2016 GL zo dňa 14.12.2016, ktoré pri ich vydaní vystupovali ako správne orgány. 7. K žiadosti žalobca priložil vyššie uvedené uznesenie Okresnej prokuratúry Nitra, ktorým bolo zrušené vyššie spomínané uznesenie polície, ktorým polícia odmietla vec podozrenia zo spáchania zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. b) TZ a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, 3 písm. c) TZ, ktorého sa podľa trestného oznámenia žalobcu zo dňa 19.10.2016 mali dopustiť v súvislosti s jeho vylúčením z vysokoškolského štúdia a v súvislosti s následnou rozhodovacou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov konkrétne v oznámení označené osoby. 8. Centrum právnej pomoci, kancelária Žiar nad Hronom preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.3.2017 zastavilo konanie o žiadosti žalobcu, lebo nemá pôsobnosť konať v trestných veciach, za ktorú považoval aj vec, ktorej sa týkala žiadosť žalobcu. 9. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný dňa 10.7.2017 tak, že rozhodnutie prvého stupňa potvrdil a odvolanie zamietol. Z odôvodnenia vyplynulo, že žalobca žiadal o právnu pomoc vo veci správnej žaloby voči uzneseniu Okresnej prokuratúry v Nitre, ktorá zrušila uznesenie polície o odmietnuté trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestnej činnosti konkrétnymi osobami. Žalovaný preto dospel k záveru, že poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach nepatrí do pôsobnosti Centra právnej pomoci. 10. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci v materiálnej núdzi (ďalej len zákon) sa tento zákon vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci: a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"), b) v cezhraničných sporoch v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach a v rodinnoprávnych veciach, c) v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny, v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu a v týchto veciach aj v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, d) oznamovateľovi protispoločenskej činnosti v konaniach súvisiacich s podaním oznámenia okrem trestného konania a konania o správnom delikte a e) osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu1aab) v konaniach súvisiacich s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 12. Podľa § 25 ods. 1 zákona na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 13. Podľa § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. 14. Problematiku poskytovania bezplatnej právnej pomoci alebo za zníženú odplatu a s ním súvisiaci záväzok štátu umožniť aj osobám v hmotnej núdzi prístup k spravodlivosti upravuje zákon č. 327/2005 Z.z., keď štát za stanovených podmienok sám, resp. v prevažnej miere, preberá na seba náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je namieste, aby v právnej norme upravil podmienky, za ktorých bude právna pomoc fyzickým osobám patriť. 15. Podľa zákona je konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci ovládané dispozičnou zásadou, keď o poskytnutí právnej pomoci sa rozhoduje na základe podanej písomnej žiadosti, ktorou je správny orgán viazaný čo do určenia právnej oblasti pomoci a žiadanej formy právnej pomoci. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že žalobca požiadal o právnu pomoc na podanie správnej žaloby voči rozhodnutiam polície a prokuratúry. Tým vymedzil predmet konania, ktorým bolo Centrum právnej pomoci po celý čas viazané. 16. V predmetnej veci zostalo medzi účastníkmi sporné, či právna vec, v ktorej žalobca požiadal o právnu pomoc, je vecou správneho súdnictva, na ktorú sa vzťahuje poskytovanie právnej pomoci podľa zákona, alebo vec trestnoprávna, na ktorú zákon nedopadá. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákon neupravuje poskytovanie právnej pomoci v trestnoprávnych veciach. V prípade právnych vecí trestnoprávneho charakteru zabezpečuje štát zabezpečenie právneho zastúpenia spôsobom a osobám stanoveným v Trestnom poriadku. 17. Správny súd poukazuje na závery, ktoré vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21.8.2013, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2014 pod číslom 70. Najvyšší súd v tomto judikáte konštatoval, že v rámci trojdelenia štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu možno prokuratúru spolu s ochrancom práv, v rámci širšieho ponímania štátu a verejnej správy, zaradiť do moci súdnej, avšak s prihliadnutím na čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky, ako i na znenie právnej normy ustanovenej v § 2 zákona o prokuratúre treba prokuratúru považovať za štátny orgán s osobitným postavením - sui generis, ktorého postavenie ako i pôsobnosť upravuje osobitný právny predpis. Z uvedeného možno jednoznačne dospieť k záveru o tom, že prokuratúru nie je možné považovať za správny orgán, ktorého legálna definícia je obsiahnutá v ust. § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je správnym orgánom štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, s tým záverom, že rozhodnutie žalovaného vydávané v trestnom konaní nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní podliehajúce prieskumnej právomoci správnych súdov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd uzavrel, že prokuratúra v zmysle zákona č. 153/2001 Z.z. plní úlohy stanovené v § 4 tohto zákona a v tomto prípade nie je na preskúmanie zákonnosti jej postupu a rozhodnutí daná právomoc súdu, ale právomoc prokuratúry. 18. Správny súd dodáva, že v predmetnej právnej veci žiadal žalobca právnu pomoc ohľadne preskúmania rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré bolo vydané vo veci podaného trestného oznámenia žalobcu o oznámení jeho podozrenia, že v súvislosti s jeho vylúčením z vysokoškolského štúdia bol spáchaný trestný čin. Prokuratúra v tejto veci rozhodovala podľa Trestného poriadku, pričom konala ako orgán činný v trestnom konaní. Vykonávala teda úlohy v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z.. V takomto prípade (ako bolo uvedené vyššie) nie je daná právomoc správneho súdu na prieskum jej postupu a vydaného rozhodnutia. Ide o uplatnenie jej pôsobnosti v trestnom konaní a v tomto zmysle je právna vec, v ktorej žalobca žiadal poskytnúť právnu pomoc trestnou vecou, tak ako správne uzavrel žalovaný. Ak potom žalovaný ako aj Centrum, kancelária Žiar nad Hronom, dospeli k záveru, že vzhľadom na trestnoprávny charakter veci nie je daná ich pôsobnosť (právomoc), tak vec správne právne posúdili a o veci rozhodli v súlade so zákonom. Závery žalovaného ohľadne trestnoprávneho charakteru veci pritom vychádzajú z obsahu administratívneho spisu, keď sám žalobca predložil ku svojej žiadosti práve rozhodnutia Okresnej prokuratúry Nitra, ktoré boli vydané podľa Trestného poriadku a z nich je možné bez pochybností urobiť záver o tom, že konajúca prokuratúra bola pri tomto rozhodovaní v postavení orgánu činného v trestnom konaní a nie orgánu verejnej správy, ktorý by rozhodoval v administratívnom konaní. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 19. Správny súd ďalej uvádza, že niektoré rozhodnutia a postup prokuratúry podliehajú súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Ide napríklad o rozhodnutia, ktoré prokuratúra vydáva ako povinná osoba v prípadoch, keď postupuje podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám alebo tiež rozhodnutia, ktoré vydáva ako služobný úrad vo veciach služobného pomeru prokurátorov. V týchto prípadoch však nejde o rozhodnutia vydávané pri plnení úloh podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z.z. tak ako je tomu v prejednávanej veci. Je však už súdnou praxou vyriešené, že v prípade, že prokuratúra koná ako orgán činný v trestnom konaní, nie je daná právomoc správneho súdu na preskúmavanie jej postupu a rozhodovania. V takomto prípade prokuratúra nevystupuje ako orgán verejnej správy, ktorý koná v rámci administratívneho konania, ale (ako bolo uvedené vyššie) ako orgán činný v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. 20. Žalovaný bol v konaní úspešný a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila podľa § 168 SSP náhrada trov konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, správny súd rozhodol o trovách konania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).