Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 18Sa/17/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200420 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Straka ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3017200420.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Strakom v právnej veci žalobkyne: I.. S. R., bytom C. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpená advokátom JUDr. MUDr. Miroslavom Pavlákom, so sídlom advokátskej kancelárie Moyzesova 1744, 020 01 Púchov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 39925-2/2017-BA zo dňa 12.9.2017 a rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 29255-4/2017-PB zo dňa 4.4.2017, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania a zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí. Žalovaná rozhodnutím č. 39925-2/2017-BA zo dňa 12.9.2017 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon) zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 29255-4/2017-PB zo dňa 4.4.2017, podľa ktorého žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 2.1.2009, ale zaniklo dňa 30.6.2010. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala aj po 2.1.2009 postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon činnosti ako fyzická osoba a za rok 2009 nepodala daňové priznanie. 2. Žalobkyňa v podanej žalobe napadnuté rozhodnutie považovala za nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zo skutkového stavu, ktorý bol zistený nedostatočne alebo v rozpore s administratívnym spisom, a v ktorom nemá oporu. Tiež trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Poukázala, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia Trenčianskym samosprávnym krajom jednoznačne deklarovala vôľu zmeniť zmenu právnej formy zdravotníckeho zariadenia z fyzickej osoby na právnickú osobu DERMAPURA, s.r.o., v ktorej vykonáva činnosť odborného zástupcu v pracovno-právnom vzťahu na základe licencie na výkon odborného zástupcu. Preto zistenia žalovaného, že žalobkyňa nevykonávala činnosť v pracovnom pomere na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu je v rozpore s administratívnymi spismi. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevykonávala a nezakladá sa ňou postavenie SZČO. Na licenciu musí nadväzovať konkrétny obchodnoprávny alebo občianskoprávny vzťah. Správne orgány tak nesprávne vyhodnotili príslušné ustanovenia zákona o poskytovateľoch, keď dospeli k záveru, že licencia zakladá status SZČO pre účely zákona. Jasne prejavila vôľu doručením Registračného listu FO zo dňa 2.1.2009 o zániku poistenia. Zdravotnícke povolanie vykonávala jedine na základe povolenia od Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ukončenie ohlasovacej činnosti tiež riadne ohlásila. Preto od 3.1.2009 vykonáva zdravotnícke povolanie len v pracovnom pomere ako lekárka a odborný zástupca. Žalovaná pri uplatňovaní ustanovenia § 5 písm. c) zákona opomenula časť jeho znenia. Pre jej zaradenie medzi SZČO bránila skutočnosť, že vykonáva činnosť v pracovnom pomere a fakt, že z titulu licencie nevykonávala žiadnu zárobkovú činnosť. Povinné poistenie jej zaniklo ku dňu 31.12.2008 po splnení všetkých zákonných podmienok podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona, ktorými sú vznik pracovného pomeru, existencia oprávnenia na pracovný pomer a vyhlásenie o nevykonávaní činnosti SZČO. Postupom žalovaného došlo k zásadnému porušeniu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení. Nemohla sa vyjadriť a protiargumentovať právnemu a skutkovému názoru žalovaného, ktorý nevzal do úvahy listiny, či vyjadrenia. Upozornila na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bude podkladom pre nasledujúce sankčné konanie voči nej. Názor žalovaného, ktorým ju považuje za SZČO až do 30.6.2010 vychádza z formalistického výkladu zákonných ustanovení bez zohľadnenia materiálnej podstaty. Odhlášku z povinného poistenia dáva do rovnakej roviny s čestným vyhlásením o nevykonávaní činnosti SZČO. Preto považuje napadnuté rozhodnutia za nezákonné. 3. Žalovaná vo svojom vyjadrení žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že podľa § 5 zákona postavenie SZČO bolo viazané na výkon činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Podmienky poskytovania zdravotníckej starostlivosti upravuje § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ten istý zákon stanovuje, že na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje jedine licencia na výkon samostatnej zdravotníckej prace podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004, ktorá nie je podmienkou vydania povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Obe uvedené oprávnenia ich držiteľom zakladajú postavenie SZČO. Žalobkyni bolo rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja zrušené povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňom 31.12.2008 a ku dňu 2.1.2009 ukončila aj živnostenské podnikanie. K týmto dátumom bola však držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TN/0241/05, ktorá jej bola zrušená až ku dňu 20.4.2017. Licencia LlA oprávňuje na výkon činnosti podľa osobitného zákona, na dosahovanie zdaniteľných príjmov a zakladá jej držiteľovi postavenie SZČO na účely povinného sociálneho poistenia. Uvedená licencia sa už nevyžadovala na výkon zdravotníckeho povolania ako zamestnanec v spoločnosti DERMAPURA, s.r.o., ktorý bol podmienený licenciou na výkon funkcie odborného zástupcu a ktorá nezakladá postavenie SZČO. Účasť na povinnom sociálnom poistení je viazaná aj na dosiahnutie potrebného zdaniteľného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa údajov Daňového riaditeľstva príjmy žalobkyne za roky 2007 a 2008 jej zakladali vznik a trvanie poistenia od 1.7.2008 až do 30.6.2010, nakoľko za rok 2009 nedosiahla zákonom požadovaný príjem. Vzhľadom k týmto skutočnostiam žalobkyni nezaniklo povinné sociálne poistenie ani po 2.1.2009. Samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká poistenie v zmysle § 21 ods. 4 písm. b) zákona buď zánikom všetkých oprávnení na dosahovanie zdaniteľných príjmov alebo vznikom pracovného pomeru pri súčasnej držbe len takého oprávnenia, ktoré je nevyhnutné na výkon činnosti v tomto pracovnom pomere. Licencia L1A sa však za takého oprávnenie nepovažuje, lebo nebola nevyhnutné na výkon činnosti odborného zástupcu v pracovnom pomere. Ďalej poukázala na možnosť súbehu poistenia s odkazom na § 138 ods. 18, resp. 17 zákona. Na vznik a trvanie poistenia nemá vplyv skutočnosť, že žalobkyňa z neho nedosiahla žiaden príjem, nakoľko pre povinné sociálne poistenie nie je rozhodujúci titul, t.j. oprávnenie, na základe ktorého sa dosiahol príjem. Rovnako vznik a zánik poistenia nezávisí od podania Registračného listu, ktorý má len deklaratórny charakter. Žalovaná sa vyjadrila aj k procesným žalobným dôvodom. Podľa § 172 a nasl. sa prejednávaná vec vzhľadom predloženie licencie L1A Sociálnej poisťovni považuje za sporný prípad, kedy nedávkové konanie môže začať aj z podnetu správneho orgánu. Momentom začatia konania sa podľa okolností považuje prvý úkon voči účastníkovi, čím sa rozumie podľa súdnej praxe aj doručenie rozhodnutia. Nakoľko na konanie podľa zákona sa neaplikuje Správny poriadok, Sociálna poisťovňa nemala povinnosť upovedomiť žalobkyňu o začatí konania alebo povinnosť poskytnúť jej možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia 4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného podľa § 199 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP), vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP, a ustálil, že žaloba nie je dôvodná. 5. Z oboznámeného súdneho a administratívneho spisu predloženého žalovaným súd zistil tieto skutočnosti: 6. Podľa Registračného listu FO - odhláška zo dňa 2.1.2009 sa žalobkyňa odhlásila zo sociálneho poistenia ku dňu 2.1.2007. K rovnakému dňu oznámila ukončenie podnikania u ohlasovacej živnosti. Oznámenie bolo adresované Obvodnému úradu v Považskej Bystrici, odbor živnostenského podnikania. O ukončení živnostenského podnikania žalobkyňou ku dňu 2.1.2009 svedčí aj výpis zo živnostenského registra. 7. Rozhodnutím č. TSK/2008/05767/zdrav.-2 zo dňa 11.11.2008 Trenčiansky samosprávny kraj na návrh žalobkyne dňom 31.12.2008 zrušil povolenie Trenčianskeho samosprávneho kraja č. TSK/2006/05281/zdrav.-2 zo dňa 29.12.2006 na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v špecializovanom odbore dermatológia. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že od 1.1.2009 bude v poskytovaní zdravotnej starostlivosti pokračovať obchodná spoločnosť DERMAPURA, s.r.o. 8. Za rok 2007 dosiahla žalobkyňa celkové príjmy 975.684 Sk (32.386,776 €) a za rok 2008 vykázala celkové príjmy 1.400.361 Sk (46.483,469 €). 9. Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/TN/0241/05 zo dňa 17.8.2005. 10. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 4.4.2017 rozhodla o nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby MUDr. Dagmar Hurtová dňa 2.1.2009, ale že poistenie zaniklo až dňa 30.6.2010 s poukazom na licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A, ktorá jej zakladala postavenie SZČO, pričom za rok 2009 dosiahla nulový príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. 11. Proti rozhodnutiu prvého stupňa podala žalobkyňa v zákonom lehote odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 12.9.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. 12. Podľa § 5 písm. c/ zákona v znení účinnom od 1.8.2006 do 31.12.2010 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. 13. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona účinného od 1.1.2008 do 31.12.2010 povinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9. 14. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 15. Podľa § 21 ods. 1 zákona účinného od 1.8.2006 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona účinného od 1.8.2008 do 31.12.2010 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/. 17. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. 18. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti (ďalej len zákon č. 578/2004) zdravotnícke povolanie sa vykonáva: a) v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, 7) b) na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ďalej len "povolenie") (§ 11) alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, 8) c) na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10), d) na základe licencie na výkon lekárskej posudkovej činnosti (§ 7a) alebo e) na základe živnostenského oprávnenia podľa osobitného predpisu. 9. 19. Podľa § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 poskytovateľ je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10). 20. Podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ a masér. Na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)]. Samostatná zdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. 21. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, vrátane ich postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. 22. V prejednávanom prípade zostalo medzi účastníkmi konania sporným právne posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 2.1.2009. Žalobkyňa mala za to, že v dôsledku zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti Trenčianskym samosprávnym krajom k uvedenému dňu stratila status samostatne zárobkovo činnej osoby. Naďalej však bola držiteľkou licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, ktorá ju oprávňovala na výkon podnikania, pre ktorú skutočnosť žalovaná na rozdiel od žalobkyne zastávala názor, že žalobkyňa je stále samostatne zárobkovo činnou osobou pre účely povinného dôchodkového a povinného nemocenského poistenia, ktoré u nej naďalej trvalo aj po 2.1.2009 pre dosiahnutie príjmu za rok 2007 prevyšujúceho zákonnú hranicu 12-násobku vymeriavacieho základu. 23. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou sa podľa § 5 písm. c/ zákona účinného k 31.12.2010 (presnejšie od 1.8.2006 do 31.12.2010) za SZČO považovala len tá fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Súčasne platí, že len takto definovanej SZČO vzniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, v ktorom dosiahla príjem vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu. Na strane druhej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý sa nedosiahol vyššie uvedený príjem, prípadne aj zánikom oprávnenia na výkon činnosti SZČO alebo vznikom pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, pri súčasnom podaní vyhlásenia o nevykonávaní činnosti SZČO (§ 21 ods. 1 a 4 písm. b/). To znamená, že status SZČO v sociálnom poistení počas uvedeného rozhodného obdobia sa zakladal výlučne na držbe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez ohľadu, či táto činnosť sa aj reálne vykonávala alebo sa na jeho základe dosahoval zdaniteľný príjem. Výnimku z uvedeného predstavovalo jedine oprávnenie potrebné na činnosť vykonávanú v rámci pracovného pomeru zakladajúce nárok na zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Táto výnimka však nebola naplnená, nakoľko žalobkyňa popri licencii L1C disponovala licenciou L1A, ktorá nebola nevyhnutná na výkon činnosti odborného zástupcu v pracovnom pomere. 24. Pre správne pochopenie veci je potrebné vziať v úvahu fakt, že zdravotnícke povolanie lekára je možné podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 vykonávať jedine buď v rámci pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu (písm. a/) alebo ako podnikanie (písm. b/ až e/) na základe príslušného povolenia alebo licencie. A práve povolenie alebo licenciu podľa § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004 treba chápať ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného zákona, ktoré je upravené v § 5 písm. c/ zákona, a ktoré jeho držiteľovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. To je aj dôvod, pre ktorý licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu (L1C), ktorej vydávanie upravuje zákon č. 578/2004, nemožno považovať za oprávnenie zakladajúce postavenie SZČO, nakoľko nie je výslovne uvedené v ustanovení § 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004. Navyše licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (LIA) v zmysle § 4 písm. b) oprávňuje jej držiteľa na priame poskytovanie zdravotnej starostlivosti, na rozdiel od licencie L1C. 25. V súlade s vyššie uvedeným žalobkyňa bola považovaná za SZČO nielen počas trvania povolenia na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 2.1.2009, ale aj po tomto dátume, pretože bola naďalej držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona zakladajúce nárok na zdaniteľný príjem (§ 3 ods. 4 písm. c/ v spojení s § 10 a § 68 ods. 1 písm. a/ zákona 578/2004), a tým pádom aj zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej osoby (§ 5 písm. c/ zákona). A pretože žalobkyňa za rok 2007 dosiahla potrebný kvalifikovaný príjem, v súlade s § 21 ods. 1 zákona jej trvala povinná účasť na sociálnom poistení aj po 2.1.2009 z dôvodu dosiahnutého príjmu. 26. Na veci nič nemení ani fakt zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotníckeho povolania Trenčianskym samosprávnym krajom, podanie odhlášky zo sociálneho poistenia k dátumu 2.1.2009 a následného vykonávania funkcie odborného zástupcu v pracovnom pomere k spoločnosti DERMAPURA, s.r.o. Podstatnou skutočnosťou pre ďalšie trvanie poistenia bola existencia platnej licencie L1A, ktorej sa zrušenie povolenia žiadnym spôsobom nedotklo, a ktorá nebola nevyhnutnou podmienkou na vykonávanie činnosti odborného zástupcu v pracovnom pomere pre spoločnosť DERMAPURA, s.r.o. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v súlade s právnou úpravou podľa § 21 ods. 4 písm. b/ druhá alternatíva, resp. alinea zákona sa odhláška zo sociálneho poistenia vzťahovala jedine na rozhodnutie o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Aby súčasne mohlo dôjsť k uplatneniu tohto zákonného ustanovenia aj vo vzťahu k licencii L1A, muselo by byť naplnené toto ustanovenie v plnom rozsahu, t.j. vrátane podania vyhlásenia žalobkyňou, že nevykonáva činnosť SZČO na základe tejto licencie, čo sa však nestalo. Za takého vyhlásenie nemožno považovať ani už spomínaný Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z poistenia ku dňu 2.1.2009, ktorej dôvodom podania bolo zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, a ktorá sa preto mohla vzťahovať len na toto povolenie. Za vyhlásenie o nevykonávaní činnosti SZČO nemožno považovať ani oznámenie o ukončení živnostenského podnikania adresované jedine Obvodnému úradu v Považskej Bystrici, odbor živnostenského podnikania. 27. Preto ani následný výkon činnosti odborného zástupcu žalobkyňou v pracovnom pomere pre spoločnosť DERMAPURA, s.r.o. z titulu novo vystavenej licencie L1C nemohol viesť k zániku postavenia žalobkyne ako SZČO s odkazom na § 5 písm. c/ zákona. Podľa zákona držba oprávnenia (licencia odborného zástupcu - L1C) vykonávaného v pracovnom pomere nevylučuje súčasne postavenie SZČO, ak je tá istá osoba držiteľom ďalšieho oprávnenia (licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - L1A), ktoré sa nevykonáva v pracovnom pomere, ale ako podnikanie (§ 3 ods. 4 písm. b/ až e/ zákona č. 578/2004). Možno preto uzavrieť, že v prejednávanej veci žalobkyňa na základe dvoch rôznych právnych titulov (oprávnení) mala dva rôzne statusy, t.j. ako SZČO podľa licencie L1A a aj ako zamestnanec s.r.o.-čky v pracovnom pomere na základe licencie L1C v postavení odborného zástupcu. Výnimka spočívajúca v existencii pracovného pomeru a upravená v § 5 písm. c/ zákona preto podľa názoru správneho súdu nevylučuje, aby tá istá osoba bola považovaná súčasne za SZČO na základe iného oprávnenia. Z týchto dôvodov preto správny súd námietku žalobkyne čo do zániku poistenia pre výkon činnosti v pracovnom pomere vyhodnotil ako nedôvodnú. 28. V súdenom prípade sa preto uvedený právny výklad premietol do prijatia správneho záveru prvostupňového administratívneho orgánu o nezániku poistenia u žalobkyne dňa 2.1.2009. Aj v ďalšej časti správny súd výrok prvostupňového správneho rozhodnutia vyhodnotil za súladný so zákonom. Poistenie žalobcu za splnenia zákonných podmienok (mala postavenie SZČO a dosiahla kvalifikovaný príjem za roky 2007 a 2008) trvalo len do 30.6.2010, nakoľko za rok 2009 nedosiahla kvalifikovaný príjem vyžadovaný zákonom, ktorý by jej od 1.7.2010 v súlade s § 21 ods. 1 zákona naďalej zakladal účasť na povinnom sociálnom poistení. 29. Pokiaľ ide o námietku, že správny orgán prvého stupňa neupovedomil žalobkyňu o začatí predmetného nedávkového konania, a tým jej neposkytol možnosť vyjadriť sa k začatému konaniu, správny súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že zákon o sociálnom poistení však nekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto je možné za prvý úkon považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá Sociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. To znamená, že garancie, ktoré upravuje Správny poriadok sa nevzťahujú na prejednávanú vec z dôvodu, že § 172 ods. 1 zákona vylučuje použitie Správneho poriadku na konanie vo veciach sociálneho poistenia. 30. Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP). 31. Podľa § 168 veta prvá SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. 32. Žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd úspešnej žalovanej náhradu trov nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnila. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.