Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/319/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201014 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116201014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobkyne I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., G. XXXX/XX proti žalovanému Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G., F. XXX, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 6. marca 2017, č. k. 18C/14/2016-63, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 01.07.1992 medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. S.. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovaniu dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Civilný sporový poriadok, ako predpis upravujúci konanie pred súdom, neobsahuje ustanovenia, podľa ktorých by sa strana sporu mohla domáhať určenia, či tu je alebo nie je právny vzťah, t. j. napr. určenia neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade však žalobkyňa podala žalobu ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý takýto spôsob úpravy vzťahov medzi stranami umožňoval v ustanovení § 80 písm. c/, a preto za použitia ustanovenia § 470 ods. 2 CSP súd na daný prípad aplikoval toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Predpokladom úspešnosti takejto určovacej žaloby je jednak vecná legitimácia a jednak existencia naliehavého právneho záujmu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. Pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti sú predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu musia byť žalovaní všetci účastníci právneho úkonu. Je nevyhnutným hmotnoprávnym predpokladom úspešnosti žaloby o určenie platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, aby boli žalovaní všetci dotknutí účastníci. V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. S.. Vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo preto potrebné, aby na strane žalovaných vystupovali obe strany predmetnej kúpnej a darovacej zmluvy, teda nie len žalovaný ako kupujúci a obdarovaný, ale aj predávajúci a darca, prípadne, ak niektorí z nich už nežijú, ich právny nástupcovia. Keďže tomu tak nebolo, zamietol súd žalobu žalobkyne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bez skúmania ďalších podmienok, a to naliehavého právneho záujmu. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal plný úspech žalovaný. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by mu v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že všetky doklady, ktoré doložila sa zakladajú na pravde, sú podložené dokladmi a nie bludmi, ktoré uvádza žalovaný. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevzal do úvahy, že tu ide o verejný záujem všetkých občanov bývajúcich v obci, ktorí sa nemôžu dostať k svojim pozemkom pre zahradenú cestu. Zdôraznila, že žalovanému nič nedarovala, ani nepredala lebo na rozdiel od neho má toľko hrdosti a čestnosti, že nepodvádza, žiadala, aby žalovaný doložil doklad o prevzatí peňazí, ktoré mal zaplatiť predávajúcim. Uviedla, že ešte za života svojej matky bola poverená riešiť tieto rodinné udalosti, týkajúce sa dedičstva, tak v tejto veci zastupuje svoju matku, jedná v jej mene. Dedičské konanie je na najvyššom súde, pretože list vlastníctva, ktorým bol rozdelený majetok ešte v roku 1910 porušila rodina Z. S., nechcela sa uspokojiť s tým, čo zdedili, ale chceli všetko. Jej babka si na tomto pozemku postavila rodinný dom, kde bývala so svojou dcérou I., teda jej mamou od roku 1937 až do svojej smrti. K žalobe sa pripojili aj vlastníci - deti po Z. S., ktorá mala podpísať zmluvu v deň svojej smrti po týždni v kóme. V doplnenom odvolaní žalobkyňa uviedla, že sporný pozemok bol vyvlastnený už v roku 1950 a nikto z detí po Z. S. žiadnu kúpnu zmluvu nepodpísal. Poukázala na to, že súdu prvej inštancie predložila doklady týkajúce sa vyvlastnenia spornej cesty. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jej žalobe v celom rozsahu vyhovie. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa bola so svojou matkou pri podpise zmluvy, peniaze boli vyplatené pred podpisom zmluvy tak, ako je v zmluve uvedené a tieto prevzala žalobkyňa. Ďalej uviedol, že I. F. nikdy nenapadla túto zmluvu a ani nikto z účastníkov tejto zmluvy, a ani ich právni nástupcovia. C. č. XXXX/X, ktorú žalobkyňa uviedla ako vyvlastnenú, nie je a ani nikdy vyvlastnená nebola a ani cez ňu neviedla cesta. 4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že kúpna a darovacia zmluva je dokázaný podvod. Parcela č. XXXX bola ako cesta vyvlastnená, vyvlastňovacie dokumenty získala z archívu a boli dodané všetkým, ktorých sa vyvlastnenie týkalo. V ďalšej argumentácií žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach a trvala na podanej žalobe. 5. Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval verejný záujem) v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. 5. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných. Konštatoval, že pre úspešnosť žaloby sa vyžaduje, aby žalobca označil všetkých účastníkov, ktorých práva alebo povinnosti sú predmetnou žalobou dotknuté. Pri určení platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, musia byť žalovaní všetci účastníci právneho úkonu. V danom prípade sa žalobkyňa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. Dražkovcom. D. názor, že v danom prípade bolo preto potrebné, aby na strane žalovaných vystupovali obe strany predmetnej kúpnej a darovacej zmluvy, teda nielen žalovaný ako kupujúci a obdarovaný, ale aj predávajúci a darca, prípadne, ak niektorý z nich už nežijú, ich právni nástupcovia. Keďže tomu tak nebolo, z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobu žalobkyne zamietol. 6. Odvolací súd považuje tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalobkyne uvádza nasledovné: 7. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca) nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 8. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotno- právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. 9. V konaní o určenie neplatnosti kúpnej (darovacej) zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet konania sa týka tak predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu, z čoho vyplýva, že stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o takejto žalobe musia byť všetci účastníci právneho úkonu, príp. ich právni nástupcovia, lebo účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich; inak žaloba musí byť zamietnutá pre nedostatok vecnej legitimácie. 10. O takýto prípad v danej veci ide. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi I. Q., D. U., N. S., Z. S., I. F., M. B., darcom Z. S. a kupujúcim a obdarovaným v jednej osobe Z. S.. Stranami sporu mali preto byť všetci účastníci dotknutého právneho úkonu, resp. ich právni nástupcovia. Keďže žaloba žalobkyne smerovala iba proti žalovanému Z. S., ako kupujúcemu a obdarovanému a ostatní predávajúci a darca nevystupujú v konaní na strane žalovaných, bolo potrebné žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie zamietnuť. 11. Odvolanie žalobkyne bolo preto neopodstatnené. 12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 13. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 14. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).