Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 4Co/206/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200733 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3217200733.1 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu X. I. s.r.o., so sídlom v D., K. XX, X.: XX XXX XXX, zastúpeného S.. S. C., advokátom so sídlom v D., K. XX, P. O. D. XXX, proti žalovanému S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, o zaplatenie 1.943,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 29. januára 2018, č. k. 2Csp/35/2017-68, takto r o z h o d o l : Konanie o zaplatenie 1.943,54 Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e . Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 690,14 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 68,94 eur od 20.03.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.03.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.04.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.05.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.06.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.07.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.08.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.09.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.10.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 68,94 eur od 21.11.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 0,74 eur od 21.12.2014 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,00 eur, ktoré sú splatné vždy do 25. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. nepriznal žalovanému náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130) sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2017 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.943,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.943,54 eur od 20.03.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.06.2012 zmluvu označenú ako „Zmluva o poskytnutí pôžičky“ číslo 7110382, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.000,00 eur (ďalej len „predmetná zmluva“). V predmetnej zmluve boli ako „celkové náklady spotrebiteľa“ uvedená suma 2.020,00 eur a „celková suma pôžičky“ uvedená suma 4.020,00 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutú pôžičku splácať v 60- tich mesačných splátkach vo výške 67,00 eur, s poistením vo výške 68,94 eur s termínom konečnej splatnosti „06/2017“. Ročná úroková sadzba bola stanovená v predmetnej zmluve vo výške 36,94 %, RPMN vo výške 36,94 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 21,68 %. Z článku 6 ods. 6.2 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a z článku 6 ods. 6.4 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy. Vo výzve pred vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 26.02.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu vyhotovenia listiny je suma mesačných splátok v omeškaní vo výške 288,86 eur a upozornil ho, aby obratom uhradil dlžné splátky, v opačnom prípade dôjde k vyhláseniu splatnosti celého úveru. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 53 ods. 9, § 54 ods. 1, 2, § 101, § 103, § 122, § 565, § 657 Občianskeho zákonníka; § 2 písm. a/ a b/, d/, § 9 ods. 2 písm. f/, k/, j/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy; § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, podľa jej obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvu o pôžičke podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 657 a nasl.) a zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnej zmluve ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Právny predchodca žalobcu vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Príslušná zákonná ochrana spotrebiteľovi musí byť zachovaná aj v prípade, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky na ďalšieho veriteľa. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danom prípade súd zistil, že predmetná zmluva, titulom ktorej odvodzuje žalobca svoje nároky uplatnené v tomto konaní, neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a síce výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 68,94 eur bez zákonom vyžadovanej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje predmetná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Veriteľ ďalej zavádzajúco uvádza, že „celková sumy pôžičky“ je 4.020,00 eur, pričom tento údaj je v skutočnosti údaj o celkovej sume, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda suma pôžičky spolu s nákladmi spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie z úradnej povinnosti (ex offo) bez toho, aby sa žalovaný premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Na základe uvedeného má súd za to, že každá zo splátok predstavuje samostatný dlh, ktorý sa samostatne tiež premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo (citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). V súlade s ustanovením § 103 veta prvá Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie je potrebné v danej veci aplikovať, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. V danej veci bola žaloba podaná na súde dňa 20.02.2017. Istina pôžičky 2.000,00 eur pri výške dojednanej splátky 68,94 eur mesačne bola splatná v 29 celých splátkach a 30. splátka predstavovala sumu 0,74 eur. Zvyšné dojednané splátky by boli započítané na úroky a iné poplatky, avšak vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť pôžičky, na úhradu týchto splátok žalobca nemá nárok. V zmysle predmetnej zmluvy splátky boli splatné k 20. dňu v mesiaci a 1. splátka bola splatná dňa 20.07.2012. Od nasledujúceho dňa po tomto dátume začína plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na zaplatenie tejto splátky. Rovnako tak plynula uvedená 3-ročná premlčacia doba aj u ostatných (nasledujúcich) splátok. Na základe uvedeného potom s prihliadnutím na dátum podania žaloby v danej veci za premlčané súd považuje splátky splatné dňa 20.07.2012, 20.08.2012, 20.09.2012, 20.10.2012, 20.11.2012, 20.12.2012, 12 splátok v roku 2013 a splátka splatná 20.01.2014, teda 19 splátok v celkovej sume 1.309,86 eur (19 x 68,94 eur). Vo zvyšnej časti istiny, pokiaľ išlo o zvyšné splátky splatné od 20.02.2014 do 20.12.2014 v celkovej výške 690,14 eur (istina pôžičky 2.000,00 eur po odpočítaní premlčanej sumy 1.309,86 eur), súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a v tejto časti súd žalobe vyhovel. Súd považoval poskytnutú pôžičku za bezúročnú a bez poplatkov, preto pri výpočte vychádzal len z istiny poskytnutej pôžičky, pričom vykonané úhrady žalovaného spadali do obdobia, kedy súd nárok vyhodnotil ako premlčaný a boli v nižšej sume (1.109,93 eur), preto nemali vplyv na uvedený výpočet. V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny súd na základe vyššie uvedeného považoval uplatnený nárok žalobcu sa nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol. Žalobca si voči žalovanému uplatnil žalobou aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.943,54 eur od 20.03.2014 do zaplatenia. Ako bolo uvedené vyššie, súd považoval za dôvodný iba nárok na zaplatenie istiny 690,14 eur. Keďže túto sumu žalovaný neuhradil včas a riadne, vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v príslušnom citovanom znení, pričom súd vychádzal zo žalobného návrhu a zohľadnil splatnosť a výšku jednotlivých priznaných splátok. V prevyšujúcej časti (v časti nad zákonnú výšku úroku z omeškania a úroku z omeškania zo zamietnutej časti istiny) žalobou uplatnený nárok na úrok z omeškania zamietol. Pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže realizovať v splátkach, je nutné podľa názoru súdu vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, osobných a majetkových pomerov strán sporu, je tiež potrebné posúdiť, či prípadné zaplatenie dlžnej sumy v splátkach v určitej výške s ohľadom na výšku dlhovanej sumy, dĺžku omeškania dlžníka s platením a dobu, po ktorú by týmto spôsobom došlo k zaplateniu dlhovanej sumy, nepredstavuje neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti súd v danej veci uloženú povinnosť umožnil žalovanému splácať v splátkach vo výške 30,00 eur mesačne, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca až do úplného zaplatenia uloženej sumy, a to pod stratou výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. Súd zohľadnil predovšetkým osobné, zárobkové a sociálne pomery žalovaného a celkovú výšku uloženej povinnosti žalovaného. Súd pri určení výšky splátky prihliadol na príjmy a výdavky žalovaného tak, aby tento bol schopný povinnosť uloženú rozsudkom žalobcovi dobrovoľne plniť. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bol danom spore prevažne úspešný, žalobca prevažne neúspešný. Na základe uvedeného žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, nakoľko si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil a žalovanému preukázateľne v spore žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne. Uviedol, že ak by súd prvej inštancie správne právne posúdil premlčanie pohľadávky, použil by ustanovenie § 103 prvá veta OZ na posúdenie premlčania splátok splatných do zosplatnenia celého úveru, t. j. premlčaniu podľa tohto ustanovenia by vzhľadom na začatie sporu dňa 16.08.2017 podliehali splátky splatné 20.07.2014 v sume 22,14 eur, nakoľko žalovaný po zosplatnení zaplatil predchodcovi žalobcu sumu 227,38 eur, ktorá bola započítaná na úhradu najskôr splatných neuhradených úverových splátok splatných dňa 20.04.2014, 20.05.2014, 20.06.2014 a časť na splátku splatnú dňa 20.07.2014. Premlčanie zosplatneného celého úveru (pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.09.2014 a nasl.) by posúdil podľa § 103 druhá veta OZ. Správne by mal za preukázané, že premlčanou je len časť splátky splatnej dňa 20.07.2014 v celkovej sume 22,14 Eur. Listom zo dňa 27.08.2014 bol žalovaný upozornený na omeškanie s platením úveru a na možnosť zosplatnenia úveru. Celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.09.2014 bol zosplatnený dňa 19.10.2014. Žaloba bola na súde podaná dňa 16.08.2017 a teda nezaplatená splátka úveru splatná dňa 20.08.2014 a časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.09.2014 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta OZ začala plynúť od 21.09.2014. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa ust. § 565 OZ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok, až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Uvedené obmedzenie nemá žiaden vplyv na beh premlčacej doby. Ak by totiž mala začať plynúť premlčacia doba celého dlhu od splatnosti prvej omeškanej splátky, došlo by v rozpore so zákonom k posunutiu začatia plynutia premlčacej doby pred okamih splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po splatnosti prvej z nich. Žalobca podporne poukazuje na uznesenie KS Trenčín č. k. 17Co/228/2016-74, ktorý totožné posúdenie začatia plynutia premlčacej doby podľa § 103 OZ pre celý zosplatnený úver do splatnosti prvej omeškanej splátky v inej právnej veci, označil za neprípustné. Inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a ako prostriedok ochrany pre veriteľa nemôže mať pre veriteľa nepriaznivý následok. Žalobca ďalej uviedol, že nakoľko časť uplatnenej pohľadávky titulom zaplatenia časti úverovej splátky splatnej dňa 20.07.2014 je premlčaná, žalobu v časti o zaplatenie sumy 22,14 Eur s príslušenstvom berie späť a navrhuje konanie v tejto časti zastaviť. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.034,25 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05% p.a. zo sumy 2.034,25 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň uplatnil trovy konania. 3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že na základe jeho žiadosti zo dňa 29.07.2017, nakoľko nebol schopný splácať svoje dlhy, Okresný súd Nitra vyhlásil konkurz na jeho majetok, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2018. 4. Po predložení veci súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu (15.08.2018) na konanie a rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 2Csp/35/2017-68 zo dňa 29.01.2018, odvolací súd z verejne dostupných údajov Obchodného vestníka č. OV 59/2018 s dňom vydania 23.03.2018, pod č. K019380 zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 31OdK/96/2018 zo dňa 16.03.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, ktorý v danej veci vystupuje v procesnom postavení žalovaného, do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Nitra, Štúrova 21. 5. Podľa § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). 6. Odvolací súd vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti uvádza, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone č. 7/2005 Z. z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z. z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, prípadne správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná dlžník podaním príslušného návrhu. Súčasne krajský súd k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a zákona č. 7/2005 Z. z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b zákona č. 7/2005 Z. z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zákona č. 7/2005 Z. z.). 7. Vzhľadom na to, že zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovaného sa začal konkurz, ako aj na skutočnosť, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku, t. j. pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom na základe zmluvy o pôžičke č. 7110382 zo dňa 25.06.2012 uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze na majetok žalovaného a zároveň nejde o tzv. nedotknutú pohľadávku podľa § 166c zákona č. 7/2005 Z. z., boli naplnené predpoklady, na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie o zaplatenie 1943,54 Eur s príslušenstvom s poukazom na § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zastavil. 9. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, vo väzbe na čl. 4 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Primárne odvolací súd uvádza, že v prípade, ak bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, nemožno pričítať zavinenie za zastavenie konania žiadnej zo strán sporu, nakoľko zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t. j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože by potom išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán konania vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo malo za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Odvolací súd preto v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP pristúpil k aplikácii § 255 ods. 2 CSP na danú právnu vec, pretože mal za to, že daná právna úprava je obsahom aj účelom najbližšie tejto právnej veci. 10. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).