Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 27CoP/4/2018 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616201208 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3616201208.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. zastúpené kolíznym opatrovníkom E., dieťa rodičov: matky Q. a otca Y., o úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu, odvolaniach matky a otca proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 4P/8/2016-125, zo dňa 22. decembra 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. priznal súdnej znalkyni z odboru: Psychológia, z odvetvia: Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých, L.. T. V., L.., miesto výkonu činnosti: X., znalečné v sume 46,48 Eur, výrokom III. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia poukázala z rozpočtových prostriedkov štátu súdnej znalkyni L.. T. V., L.. priznané znalečné v sume 46,48 Eur na bankový účet číslo IBAN U., vedený vo P. a výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Výrokom V. súd prvej inštancie uložil matke maloletého povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom VI. uložil otcovi maloletého povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu v sume 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že matka sa podaným návrhom domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a zaviazania otca prispievať na jeho výživu sumou 300,- Eur mesačne, úpravu styku ponechala na úvahe súdu. V priebehu konania súd prvej inštancie vzhľadom na protichodné postoje rodičov, uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. 4P/8/216-92 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, a za znalca ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa doručila súdu písomné podanie, v ktorom uviedla, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiada zastaviť. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2106 doručila súdu vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v súvislosti nariadením znaleckého dokazovania v sume 46,48 Eur. Súd prvej inštancie za aplikácie ust. § 29 ods. 1 až ods. 3 CMP konanie zastavil, keďže nezistil žiadne vážne dôvody pre nesúhlas účastníkov so späťvzatím návrhu. O uplatnenej znaleckej odmene, trovách konania medzi účastníkmi a náhrade trov konania štátu rozhodol za aplikácie ust. § 52, § 55, § 57, § 58, § 2 ods. 1 CMP, § 260 CSP a príslušných ustanovení Vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Po oboznámení sa s obsahom vyúčtovania priznal ustanovenej znalkyni znalečné za čiastkové práce vykonané v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 eur, keďže zistil, že uplatnený nárok je v súlade s vyhláškou, ktoré znalečné nariadil vyplatiť z rozpočtových prostriedkov štátu. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, ako aj vzhľadom k tomu, že žiaden účastník si trovy konania neuplatnil, súd účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd o nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol tak, že matke aj otcovi mal. dieťaťa uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov, ktoré mu vznikli celkom v sume 46,48 Eur a to každému v 1/2-ici, teda v sume po 23,24 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak z dôvodu, že rodičia v čase nariadenia znaleckého dokazovania neboli schopní spolu komunikovať a riešiť veci týkajúce sa maloletého dohodou, ich tvrdenia a návrhy boli rozdielne, preto za účelom zistenia skutočného stavu veci súd nariadil znalecké dokazovanie. Keďže s nariadením znaleckého dokazovania vznikli štátu trovy (hoci znalkyni súd e-mailom oznámil, že došlo k späťvzatiu návrhu), znalkyňa už spis preštudovala a oboznámila sa s ním, čím jej vzniklo právo na znalečné, ktoré si uplatnila, súd jej nárok považoval za dôvodný a priznal jej ho s tým, že toto bude vyplatené zo štátnych prostriedkov. Vyplatené znalečné, ako trovy vzniknuté štátu, však súčasne uložil nahradiť rodičom maloletého dieťaťa, ktorých konanie a správanie bolo dôvodom pre nariadenie znaleckého dokazovania. 3. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaniami napadli tak matka, ako aj otec mal. detí a to v častiach, ktorými im bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania štátu (výroky V. a VI.), namietajúc svoje pomery, tvrdiac, že sú obaja nezamestnaní, teda vzniknuté trovy podľa nich by mal hradiť štát. 4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") a zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), ktorými sa rekodifikoval doterajší procesný kódex (Občiansky súdny poriadok). 5. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku) preskúmal vec v medziach daných ust. § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky V. a VI.), je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v spojitosti s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správne potvrdiť. 7. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že uznesením zo dňa 03.08.2016, č.k. 4P/8/216-92 súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a poradenská psychológia, a za znalkyňu ustanovil L.. T. V., L.., s miestom výkonu činnosti X.. Dňa 31.10.2016 matka maloletého dieťaťa doručila súdu prvej inštancie písomné podanie označené ako "Žiadosť o späťvzatie návrhu", v ktorom uviedla, že návrh berie v celom rozsahu späť a konanie žiadala zastaviť, pričom súd prvej inštancie jej dispozičné právo s návrhom na začatie konania rešpektoval s prihliadnutím na to, že nezistil žiadne vážne dôvody pre diferentný postup a konanie vo veci zastavil. Ustanovená znalkyňa dňa 23.11.2016 doručila súdu prvej inštancie spolu so spisom aj vyúčtovanie odmeny za čiastkové práce vykonané v súvislosti s nariadením znaleckého dokazovania vo výške 46,48 Eur, ktorú znaleckú odmenu jej súd prvej inštancie priznal a nariadil jej vyplatenie zo štátnych prostriedkov a súčasne zaviazal v rovnakom pomere otca aj matku k náhrade týchto trov konania štátu (každého po 23,24 eur). Obaja uloženie tejto povinnosti namietali. 8. V zmysle ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. 9. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CMP účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát. 11. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP). 13. Podľa ustanovenia § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. 14. Povinnosť súdu rozhodnúť o trovách konania sa týka v nesporovom konaní trov štátu. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je preto súd povinný o týchto trovách štátu (pokiaľ samozrejme vznikli) rozhodnúť. Štát má v konaní o náhradu trov postavenie procesnej strany, z ktorého procesného postavenia preň vyplýva nárok na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v dôsledku vyplatenej znaleckej odmeny. 15. Nakoľko konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom nie je sporovým konaním, v ktorom by bolo možné konštatovať procesný úspech jednej, či druhej strany sporu, pričom zabezpečenie znaleckého dôkazu bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, aj podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania, ktorá musí byť prítomná ako nosná a elementárna zásada súdneho konania aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov konania je, aby sa podieľali tak matka, ako aj otec rovnakou mierou na náhrade trov konania štátu, ktoré nevyhnutne a účelne v konaní vznikli. Obaja namietali odvolaním správnosť rozhodnutia v tomto smere dôvodiac, že trovy by mal znášať bez povinnosti z ich strany tieto nahradiť štát, nakoľko sú nezamestnaní, ktorú skutočnosť však žiadnym spôsobom (rovnako ako ich komplexné osobné, majetkové a sociálne pomery) nepreukázali. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak, vzhľadom k čomu, aj podľa názoru odvolacieho súdu (za stavu, že neboli preukázané dôvody indikujúce v prospech záveru o oslobodení od ich platenia ani zo strany jedného rodiča), vznikla v danej veci povinnosť oboch rodičov zhodne a v rovnakej miere nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní vznikli a to v pomere 50% vo vzťahu ku každému z účastníkov konania zvlášť, teda po 23,24 eur, v ktorej výške ich súd prvej inštancie v celom rozsahu správne tiež k ich náhrade zaviazal. Záverom odvolací súd poznamenáva, že obaja účastníci podaním doručeným súdu dňa 12.06.2017 (čl.137) v konečnom dôsledku oznámili, že tieto trovy údajne už zaplatili. 16. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach (výroky V. a VI.) potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP ako vecne správne. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté. 17. Rozhodovanie o trovách mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka s poukazom na ustanovenie § 57 CMP s výnimkou náhrady trov konania štátu, o ktoré však ide v posudzovanej veci, z ktorého dôvodu odvolací súd za použ. ust. § 52 CMP o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. 18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).