Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 6Co/332/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715212108 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3715212108.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. XXXX/XX, proti žalovanej: G. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., P.. XXXX/XX, o určenie, že žalobca je jediným nájomcom družstevného bytu a členom bytového družstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 7C/430/2015-222 zo dňa 22. februára 2017, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tým, že o p r a v u j e prvý výrok rozsudku, ktorý správne znie: „ Súd žalobu zamieta.“ II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je výlučným nájomcom 2 -izbového družstevného bytu č. XX nachádzajúceho sa na 3. poschodí obytného domu súp. č. XXXX vo vchode č. XX na A. ulici v A. (predtým X-izbového družstevného bytu č. 8 nachádzajúceho sa na 2. poschodí obytného domu súp. č. XXXX vo vchode č. XX na B. ulici v A.) a výlučným vlastníkom členského podielu v SBD Púchov, viažuceho sa k predmetnému bytu, z dôvodu, že hoci so žalovanou uzavrel manželstvo dňa 21.05.1988 a predmetný družstevný byt mu bol pridelený za trvania manželstva rozhodnutím Okresného stavebného bytového družstva Považská Bystrica zo dňa 30.11.1989, so žalovanou v čase tohto rozhodnutia o pridelení družstevného bytu nežili v spoločnej domácnosti, a preto im nevznikol spoločný nájom ani spoločné členstvo v družstve. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, ktoré boli zistené z vykonaného dokazovania. Žalobca so žalovanou uzatvorili dňa 21.05.1988 manželstvo. Pred uzavretím manželstva sa z ich vzťahu dňa XX.XX.XXXX narodil syn H. a počas trvania manželstva sa narodila dňa XX.XX.XXXX dcéra U.. Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo na jej návrh rozvedené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.04.2012 č.k. 11P/33/2012-23 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.11.2012 č.k. 19CoP/84/2012-36. Po uzavretí manželstva a po ukončení základnej vojenskej služby žalobcom začali obaja spolu so synom H. bývať u rodičov žalovanej v ich X-izbovom byte v Púchove, kde viedli spoločnú domácnosť. Žalovaná z dôvodu starostlivosti o syna H. bola na materskej dovolenke, žalobca bol zamestnaný na Povodí Váhu, š. p. Piešťany, odštepný závod Púchov. Počas uvedeného spolužitia žalobcu a žalovanej u jej rodičov sa žalobca písomnou žiadosťou zo dňa 30.10.1989 obrátil na svojho zamestnávateľa o pridelenie stabilizačného podnikového bytu, v ktorej uviedol, že u svojho zamestnávateľa pracuje od 3.10.1989 s tým, že spolu s manželkou a 2,5-ročným dieťaťom sa delia o spoločnú domácnosť s manželkinými rodičmi v 3- izbovom družstevnom byte, kde majú nevyhovujúce bytové podmienky. S rovnakou písomnou žiadosťou zo dňa 30.10.1989 sa žalobca obrátil tiež na základnú organizáciu ROH pôsobiaci pri Povodí Váhu Piešťany, š.p., odštepný závod Púchov. Na základe uvedených žiadostí podaných žalobcom riaditeľ Povodia Váhu, š.p. Piešťany, závod Púchov L.. S. R. listom zo dňa 01.11.1989 oznámil Okresnému stavebnému bytovému družstvo Považská Bystrica, že ich zamestnancovi W. N., nar. XX.X.XXXX, obývajúcemu družstevný podnikový 2-izbový byt na B. ulici č. XXXX/B v A., bol pridelený väčší byt, preto na operatívnej porade riaditeľa závodu a závodného výboru ROH bolo rozhodnuté, že ich zamestnancovi O. N., t.j. žalobcovi, bude pridelený predmetný 2-izbový byt nachádzajúci sa na B. ulici č. XXXX/B v A.. Pridelenie bytu riaditeľ Povodia Váhu, š.p. Piešťany, závod Púchov odôvodnil tým, že žalobca býva s manželkou a jedným dieťaťom v spoločnej domácnosti v 3-izbovom byte, kde majú naprosto nevyhovujúce bytové podmienky. V súvislosti s tým vydalo Okresné stavebné bytové družstvo Považská Bystrica dňa 30.11.1989 rozhodnutie o pridelení 2-izbového družstevného bytu v dome č. XXXX/XX-X/ II na ulici B. v A. O. N. a manželke G., t.j. žalobcovi a žalovanej. Následne Okresné stavebné bytové družstvo Považská Bystrica spísalo so žalobcom dňa 01.12.1989 zápisnicu o dohode o odovzdaní a prevzatí 2-izbového družstevného bytu č. 8 nachádzajúceho sa na 2. poschodí v dome č. XXXX/XX na ulici B. v A.. Uvedenou zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu bytové družstvo vzalo na vedomie, že O. N., t.j. žalobca, žije v čase uzavretia tejto dohody v manželstve s manželkou G. N.. Svedkyňa G. M. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu a žalovanú osobne pozná, nakoľko v minulosti bola priateľkou rodičov žalovanej a ich domácnosť pravidelne navštevovala. Podľa svedkyne žalobca so žalovanou ešte pred uzavretím jej manželstva začali žiť v spoločnej domácnosti u rodičov žalovanej, kde spoločne bývali až do pridelenia 2-izbového bytu, do ktorého sa spoločne nasťahovali bývať. Podľa svedkyne obaja žili usporiadane, pričom medzi nimi vnímala silnú citovú náklonnosť. Až s odstupom času potom, ako začali viesť samostatnú domácnosť v novopridelenom byte, medzi nimi začali vznikať isté nezhody, o ktorých svedkyňa nemala vedomosť. Svedok M. A. uviedol, že žalobcu aj žalovanú osobne pozná, keďže býval v tom istom obytnom dome ako rodičia žalovanej. Podľa svedka žalobca so žalovanou žili v spoločnej domácnosti u jej rodičov, a to až do doby kým im bol v meste Púchov pridelený 2-izbový byt. Svedok vzhľadom na odstup času sa nepamätal, či po pridelení 2-izbového bytu sa do tohto najskôr nasťahoval žalobca a neskôr aj žalovaná, alebo či sa do novoprideleného bytu presťahovali bývať spoločne. Svedok M. N. uviedol, že bol manželom nebohej matky žalobcu a v minulosti od útleho veku zabezpečoval starostlivosť o žalobcu. Manželstvo žalobcu a žalovanej vnímal od začiatku ako neusporiadané, pričom obaja žili v spoločnej domácnosti u rodičov žalovanej, a to až do doby, kedy bol žalobcovi zo strany jeho zamestnávateľa v meste Púchov pridelený 2-izbový družstevný byt, do ktorého sa presťahoval bývať len žalobca a žalovaná ostala bývať u svojich rodičov, pričom až po uplynutí určitej doby sa nasťahovala bývať k žalobcovi do novoprideleného bytu. Svedok M. G. vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu aj žalovanú osobne pozná, nakoľko v minulosti bol osobným priateľom jej otca. Podľa výpovede svedka koncom roku 1989 ho otec žalovanej požiadal o vytapetovanie 2-izbového bytu, ktorý bol pridelený jeho dcére a jej manželovi. Svedok uviedol, že byt tapetoval s ďalším svojím priateľom, pričom občerstvenie pri tejto práci zabezpečovala žalovaná. Svedok M. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že v minulosti bol spolupracovníkom žalobcu a súčasne vykonával funkciu predsedu základnej organizácie ROH pri Povodí Váhu, š.p. Piešťany, odštepný závod Púchov. Podľa svedka ho v uvedenom období osobne navštívila žalovaná a pýtala sa ho, ako má postupovať, aby jej a jej manželovi bol čo najskôr pridelený podnikový byt. Svedok jej poradil, aby osobne išla za riaditeľom odštepného závodu Povodia Váhu, š.p. Púchov S. R. s tým, že takýmto spôsobom uvedenú záležitosť najskôr vybaví. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaná osobne S. R. navštívila a intervenovala u neho za pridelenie stabilizačného podnikového bytu žalobcovi. Svedok tiež potvrdil, že po určitom čase bol žalobcovi zo strany jeho zamestnávateľa pridelený 2-izbový byt. Na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 4C/395/2015 prebieha konanie o žalobe žalobkyne G. N. proti žalovanému O. N. o zrušenie práva spoločného nájmu 2-izbového družstevného bytu, ktoré konanie bolo uznesením Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9.3.2016 č.k. 4C/395/2015-28 prerušené v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Ďalej na súde pod sp. zn. 8C/402/2015 prebieha konanie o návrhu, ktorý podala G. N. proti bývalému manželovi O. N. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva s tým, že uvedené konanie bolo uznesením zo dňa 16.03.2016 č.k. 8C/402/2015-44 v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 OSP prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Na liste vlastníctva je ako výlučný vlastník bytu zapísané bytové družstvo. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 175 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, resp. § 703 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení a dospel k záveru, že žalobca so žalovanou uzatvorili manželstvo dňa s tým, že po jeho uzatvorení a po návrate žalobcu so základnej vojenskej služby začali bývať v spoločnej domácnosti rodičov žalovanej v ich družstevnom byte spolu s maloletým synom H.. Žalobca so žalovanou žili takýmto spôsobom v spoločnej domácnosti, a to až do okamihu, kedy im na základe rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva Považská Bystrica zo dňa 30.11.1989 bol pridelený sporný družstevný byt. Uvedenú skutočnosť, t. j., že žalobca so žalovanou v čase pridelenia predmetného 2-izbového družstevného bytu žili v spoločnej domácnosti, potvrdili všetci v konaní vypočutí svedkovia a túto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z obsahu žiadosti o pridelenie stabilizačného podnikového bytu zo dňa 30.10.1989, ktoré žalobca adresoval svojmu zamestnávateľovi a základnej organizácii ROH, keď v oboch žiadostiach konštatoval, že spolu s manželkou a ich 2,5-ročným synom sa delia o spoločnú domácnosť s manželkinými rodičmi v ich 3-izbovom byte. Vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania, ktorým bolo preukázané, že žalobca so žalovanou v čase pridelenia predmetného 2-izbového družstevného bytu žili trvale v spoločnej domácnosti, súd nepovažoval za účelné v tomto smere vykonávať ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to výsluchom svedka W. N., ktorý mu mal predmetný 2-izbový družstevný byt ako zamestnanec Povodia Váhu, š.p. Piešťany, odštepný závod Púchov, odovzdávať, najmä keď podľa vyjadrenia žalobcu ani nemal vedomosť o tom, či navrhovaný svedok žalovanú vôbec poznal. Z uvedeného dôvodu súd tento žalobcom navrhnutý dôkaz nevykonal. Žalobu súd vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú, zo strany žalobcu podanú následne potom, ako sa jeho manželka podanou žalobou začala domáhať zrušenia práva spoločného nájmu bytu a ďalšou žalobou vyporiadania BSM po rozvode manželstva, keď do masy spoločne nadobudnutého majetku žiada zaradiť aj všeobecnú cenu členského podielu v SBD Púchov viažuceho sa k predmetnému 2-izbovému družstevnému bytu. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie konanie alebo ho zmenil tak, že žalobe vyhovie. Poukázal na chybu v písaní v prvom výroku rozsudku i v označení bytu v prvom odseku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že sa domáhal požadovaného určenia vo vzťahu k bytu č. 8 na 2. poschodí v dome s.č. XXXX/XX na ul. B.. Z. nárok opiera o to, že ust. § 175 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka neplatia, ak manželia spolu trvalo nežijú. Súd prvej inštancie sa podľa neho nezaoberal podstatou jeho žaloby a ním predloženými dôkazmi, ale významovo ich podstatu menil v prospech žalovanej. Dôkazy, napríklad oznámenie o uvoľnení bytu zo dňa 01.11.1989, o pridelení družstevného bytu zo dňa 30.11.1989 a žiadosti o pridelenie stabilizačného podnikového bytu zo dňa 30.11.1989 adresované zamestnávateľovi aj základnej organizácii ROH napriek jeho vysvetleniu vyložil súd v jeho neprospech. Žalovaná v konaní na svoju obranu nepredložila žiadne dôkazy. Súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces, keď na konci prvého pojednávania žalovanej sudca navrhol, či nemá na podporu svojich tvrdení nejakých svedkov, načo dala predvolať svedkov G. M. a M. A.. Títo nemohli súdu dosvedčiť pravdivosť toho, že v rozhodné dni, teda 30.11.1989 a 01.12.1989 žili so žalovanou v spoločnej domácnosti, pretože oni bývali na ul. Komenského a s bytom na Pribinovej ulici nemali nič spoločné. Ani svedkovia M. G. a M. Z. nemohli dosvedčiť, že v rozhodnej dní žili so žalovanou v spoločnej domácnosti, pretože bývali na inej ulici v A.. Súd prvej inštancie nepredvolal ním označených svedkov. Trval na vypočutí svedka W. N., ktorý mal dosvedčiť, že odovzdal byt, v ktorom bol vtedy užívateľom, že so žalobcom odstraňoval v byte závady, že žalobca v byte prespával alebo išiel na noc do Dubnice nad Váhom k rodičom. Poukázal nato, že súd prvej inštancie zmätočne označil použité ustanovenia právneho predpisu. Nesúhlasil s vedením pojednávania súdu dňa 22.02.2017 a presne popísal jeho priebeh. 5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne vyjadrila tak, že tvrdenie žalobcu, že spolu trvale nežili u jej rodičov a nenasťahovali sa spoločne do bytu, je klamstvo. Žalobca sa po vykonaní základnej vojenskej služby nasťahoval k jej rodičom, kde spolu trvalo žili až do pridelenia bytu. Následne sa spoločne nasťahovali aj so zakúpeným zariadením z pôžičky a inými vecami, ktoré jej dali rodičia, do predmetného bytu. Rozhodnutie súdu považovala za správne a žiadala, aby ho odvolací súd potvrdil. 6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej písomne vyjadril tak, že naďalej zotrváva na svojom odvolaní. Zdôraznil, že svedectvo M. N., jeho otca, je jediné vierohodné a relevantné svedectvo v tomto konaní, potvrdzujúce to, že so žalovanou v tom čase nežili v spoločnej domácností. Pôžičku, uvádzanú žalovanou, si vybavila a čerpala sama, veci z pôžičky zakúpila sama, ako slobodná. Poukázal na to, že od počiatku boli medzi nimi konflikty a spory, od začiatku nežili spoločný a usporiadaný manželský život. Potom, keď od prideleného bytu obdržal kľúče, býval v ňom sám, bez žalovanej alebo prespával u rodičov. Žalovaná sa chcela k takto nadobudnutému bytu dostať sama, čo chcela docieliť rozvodom. 7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v § 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie. 9. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP. 10. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností(§365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. 16. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykoná. 17. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. 18. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 19. Odvolací súd preskúmal všetky námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a stotožňuje sa so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Ani v odvolacom konaní neboli tvrdené a ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. 20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva nasledovné: 21. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie nevypočul svedka W. N., ktorý mal svedčiť v jeho prospech o tom, že so žalovanou nežil v rozhodnom čase v spoločnej domácnosti a že porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, pretože vyzval žalovanú, aby označila dôkazy (svedkov) na preukázanie svojich tvrdení, táto odvolacia námietka nie je dôvodná. 22. Strany sporu majú v konaní v zásade rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu (čl. 6 CSP). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL. ÚS 43/95). 23. Obsah spisu v súdenej veci nedáva podklad pre záver, že by súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti procesných strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Správne vyzval žalovanú (a zároveň i žalobcu, ako to vyplýva zo zápisnice z pojednávaní zo dňa 25.01.2017, 22.02.2017), aby označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, resp. zisťoval, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (§ 160 ods. 1 CSP v spojení s čl. 8 CSP). Pred vyhlásením dokazovania za skončené dňa 22.02.2017, mal žalobca jediný návrh na doplnenie dokazovania, a to výsluch svedka W. N., o ktorom súd uznesením na pojednávaní rozhodol, že ho nevykoná a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s uvedeným dostatočne vysporiadal. 24. Vzhľadom na viaceré námietky žalobcu smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania, odvolací súd pripomína, že dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, nie strán sporu. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pritom nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súu SR sp.zn. I. ÚS 97/97). 25. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu ohľadom zmätočného použitia ustanovení Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa § 175 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku právneho vzťahu spoločného nájmu družstevného bytu manželmi - stranami (resp. k rozhodnému dňu, vo vzťahu ku ktorému žalobca tvrdí, že so žalovanou nežil v spoločnej domácnosti), pričom pre úplnosť označil zároveň paragrafy aktuálne platného a účinného zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorými sú tieto ustanovenia v súčasnosti označené (§ 703 ods. 1 až 3). Uvedené nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ako sa mylne domnieva žalobca. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 26. Žalobca správne namietal, že súd prvej inštancie vo výroku I. nesprávne vyslovil, že zamieta „žalobcu“, hoci správne má byť: „ žalobu“. 27. Podľa § 224 CSP súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania . 28. Na základe uvedeného zákonného ustanovenia odvolací súd vykonal opravu uvedenej zrejmej nesprávnosti týkajúcej sa výroku I. rozsudku, ktorá ale nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vo zvyšnej časti zostal pôvodný rozsudok nezmenený. 29. Žalobcom namietané označenie sporného bytu súdom prvej inštancie vyplýva zo skutočnosti, že pôvodne išlo podľa listinných dôkazov o byt č. X na druhom poschodí vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXX na ulici B. v A., teraz podľa príslušného listu vlastníctva byt.č. XX na treťom poschodí vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXX na ulici A. v A.. Námietka, že sa domáhal žalobou požadovaného určenia k inému bytu (byt č. 8 na druhom poschodí vo vchode č. XX bytového domu s.č. XXXX na ulici B.), potom neobstojí, pretože súd prvej inštancie v prvom odseku správne vychádzal z aktuálneho označenia nehnuteľnosti, vyplývajúceho z katastra nehnuteľností. 30. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 31. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu. 32. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).