Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trenčín Spisová značka: 3Tov/3/2017 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115010109 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:8115010109.2 Uznesenie Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému C. E. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 31. januára 2018 prejednal odvolanie obžalovaného C. E. proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22. februára 2017, sp.zn.41Tv/1/2015, a takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného C. E. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22. februára 2017, sp.zn.41Tv/1/2015 bol obžalovaný C. E. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 13.08.2014 v čase okolo 16.50 hod. na dvore rodinného domu č. XXX/X, na ul. E. vo H. nad F., okr. H. nad F. po predchádzajúcej hádke oboma rukami sotil do svojej sestry K. M., rod. E., následkom čoho spadla na zem, následne vošiel do garáže domu, odkiaľ vybral bandasku s benzínom, polial dom a potom aj svoju sestru K. M. a matku F. E., nar. XX.XX.XXXX a pritom kričal „nech to tu všetko zhorí“, čím takto spôsobil poškodenej K. M., rod E. trieštivú viacúlomkovú vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca vretennej kosti s posunom úlomkov - extenzný typ (Collesova zlomenina), odlomenie bodcovitého výbežku pravej lakťovej kosti bez posunu úlomkov, pomliaždenie a dve krvné podliatiny ľavej paže s dobou liečenia 4-5 týždňov a následnou rehabilitáciou 1-2 týždne a vzbudil u nej ako aj u matky F. E. dôvodné obavy o svoj život a zdravie. Za tieto trestné činy bol obžalovaný C. E. odsúdený podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 300,-Eur. Zároveň okresný súd obžalovanému podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. stanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace. Okresný súd poškodenú K. M. podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu ho napadol odvolaním obžalovaný. Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že má za to, že vydané rozhodnutie nie je v súlade so základnými zásadami trestného konania, predovšetkým so zásadou uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. por. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa názoru obžalovaného súd nezaložil svoje rozhodnutie na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, pretože bral v úvahu len tvrdenie poškodenej, jeho sestry K. M., jeho matky a absolútne sa nezaoberal jeho dôvodnou obranou a svedeckými výpoveďami v jeho prospech. Predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že nie on, ale práve naopak jeho sestra, ktorá v tomto prípade vystupuje ako poškodená, by mala byť trestne stíhaná a mala by niesť aj trestnú zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. V priebehu uvedeného konania bolo dokázané, že obžalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktoré jeho sestra K. M. bez jeho súhlasu vstúpila, teda porušila jeho domovú slobodu, vyprovokovala hádku a privodila na jeho osobu trestné stíhanie. Bez jeho súhlasu nemala právo vstúpiť na jeho pozemok a už vôbec nemala právo sa bez jeho súhlasu ubytovať v jeho dome a správať sa ako vlastníčka. Jeho sestra svojim konaním mu bránila vo výkone jeho vlastníckeho práva. Opakovane ju vyzýval, aby pred jej návštevou svoj príchod ohlásila a vypýtala si jeho súhlas. Jeho sestra svojim správaním sústavne zhoršuje vzťahy medzi ním, jeho manželkou a matkou. Je si vedomý toho, že v inkriminovaný deň došlo k nevhodnému správaniu aj z jeho strany, avšak toto by bolo možné vyhodnotiť ako priestupok a nie ako odsúdenie za úmyselný trestný čin. Skutok, ktorý sa mu kladie za vinu nespáchal, nebolo bez pochybností preukázané, aby svoju sestru sotil, aby jej nejakým spôsobom ublížil na zdraví, a už vôbec nie úmyselne. Taktiež má za to, že sa nikomu nevyhrážal inou ťažkou ujmou. Okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a ustálil záver len na základe výpovedí jeho sestry K. M. a matky F. E.. Nebral v úvahu výpovede jeho manželky H. E. a ani list jeho syna. Výpovede svedkov, suseda B.. D. T. a zasahujúcich policajtov G. N. a C. G. vyhodnotil podľa jeho názoru úplne v rozpore s ich výpoveďami. Ďalej poukázal na výpoveď svedka B.. D. T., ktorý pred súdom vypovedal, že keď vošiel cez bráničku, potom ako počul krik u nich na dvore videl jeho sestru ako „má telefón v ruke a niekomu volá.“ Taktiež potvrdil, že on sa triasol, že vyzeral akoby bol v afekte, že ma chcel iba ukľudniť. Správanie mojej matky nechápal, pretože sa správala úplne pre neho nepochopiteľne „ len sa premávala po dvore, ako keby sa nič nestalo“. Z tejto výpovede podľa jeho názoru vyplýva skutočnosť, že jeho sestra ho vyprovokovala do nepríčetna, tak ako to uviedli znalci G.. K. D. a G.. D. H., ktorí konštatovali, že bol v čase spáchania skutku vo vystupňovanom afekte a aj jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli znížené. Okresný súd túto skutočnosť nebral v úvahu a konanie jeho sestry sa otočilo proti nemu. Nie je pravdivé tvrdenie okresného súdu, že počas skutku vedel, že svojim konaním môže porušiť záujem chránený zákonom. Obžalovaný má za to, že nebol naplnený zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu kladeného mu za vinu a to úmysel. V jeho prospech vypovedali aj zasahujúci policajti a to svedok G. N. a obdobne vypovedal i svedok C. G.. Pokiaľ sa týka vykonaného znaleckého dokazovanie znalcom G.. H., tak tento zomrel. Aj napriek jeho námietkam okresný súd neodstránil ním napádané rozpory uvedené v znaleckom posudku. Aj v tomto prípade má za to, že okresný súd tento dôkaz vyhodnotil v jeho neprospech, aj keď namietal a spochybňoval niektoré údaje v ňom uvedené. Skutočnosť, že boli tam prítomné jeho sestry K. M. a G. L. sa nezakladá na pravde. Aj keď jeho sestry pri vyšetrení duševného stavu prítomné neboli, je presvedčený o tom, že mali záujem, aby znalecký posudok bol vypracovaný v ich prospech, pretože dňa 25.03.2014 sestra G. L. previedla darovacou zmluvou od ich matky na seba všetky pozemky, pričom podľa lekárskych správ už v tom čase ich matka trpela demenciou a nebola si vedomá, čo vlastne robí. Dôkazom toho sú nájomné zmluvy, ktoré ich matka podpísala asi v septembri 2014, ktoré sa nachádzajú aj v trestnom spise, pričom v čase podpisu týchto nájomných zmlúv už nebola vlastníčkou. Vykonaným dokazovaním podľa jeho názoru nebolo preukázané, že obžalovaný spáchal skutky tak ako sú mu kladené obžalobou za vinu. Okresný súd vychádzal len zo svedeckých výpovedí poškodených- jeho matky F. E. a sestry K. M., ktoré popísali, ako sa mal v inkriminovaný deň správať. Ako už uviedol tak v prípravnom konaní ako aj pred súdom, výpoveď jeho matky F. E. je spochybniteľná a to tak z dôvodu jej duševného ochorenia ako aj z dôvodu jej ovplyvnenia zo strany sestry K. M., ktorá ju negatívne ovplyvňuje proti nemu a jeho rodine zakaždým, keď príde na Slovensko. Jej výpoveď bola ovplyvnená celkovou situáciou a hlavne vplyvom jej dcéry K. M., ktorá aj spolu s ostatnými súrodencami sa už od doby, kedy sa stal vlastníkom rodičovského domu snaží znepríjemňovať jemu a celej jeho rodine život. Matka taktiež v prípravnom konaní vypovedala, že „videla, že C. E. sotil do svojej sestry“ pričom na hlavnom pojednávaní pred súdom uviedla, že nevidela... Tento rozpor nebol pred súdom odstránený, i keď má za to, že ide o veľmi dôležitý dôkaz v tomto konaní. Z dôvodu nevhodného správania jeho súrodencov k nemu, k jeho rodine ako aj k ich matke ich požiadal, aby bez ohlásenia a jeho súhlasu nevstupovali na jeho pozemok a do jeho domu, avšak títo jeho požiadavku nerešpektovali. On ani jeho rodina nemajú pokoj, nemôžu žiť normálne bez strachu, stresu a po vzniknutom incidente sa zhoršil zdravotný stav jeho syna. Okresný súd taktiež spochybnil výpoveď jeho syna C. E., avšak tento nemá dôvod klamať a taktiež ho nikto nenútil alebo neovplyvnil, aby súdu zaslal svoje vyjadrenie. Jeho výpoveď sa javí ako pravdivá už len z toho dôvodu, že presne označil kde jeho teta (sestra obžalovaného ) spadla. Obžalovaný nevie akým spôsobom si jeho sestra privodila poškodenie pravej ruky, avšak on ju určite nesotil a nespôsobil jej zranenie. Tento skutok mu bol daný za vinu taktiež len na základe tvrdenia poškodenej. Ani jeho matka, ktorá bola po celú dobu prítomná na dvore, kde došlo k hádke medzi ním a jeho sestrou nevidela, aby do nej sotil a nejakým spôsobom jej ublížil. Aj zo znaleckého posudku vyplýva, že je možné, že si toto zranenie privodila sama. Obžalovaný má za to, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie- opätovné vyšetrenie duševného stavu jeho matky resp. výsluch znalca, ktorý by mu odpovedal na otázky ohľadne podaného znaleckého posudku G.. H. ako aj na rozporuplnosť výpovedí poškodenej jeho sestry K. M. a matky F. E.. Obžalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a jeho spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa skutkov kladených mu za vinu dopustil. K odvolaniu obžalovaného C. E. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov do konania verejného zasadnutia krajského súdu písomne bližšie nevyjadril. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhla odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za zákonný. Obžalovaný C. E. na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v celom rozsahu a aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru je potrebné vykonať znalecké skúmanie ohľadne všeobecnej a špecifikovanej vierohodnosti výpovede poškodenej K. M. a zároveň je potrebné doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku na svedkyňu F. E.. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podané odvolania, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 31. januára 2018, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel čiastočne o výpoveď obžalovaného, o výpovede poškodených K. M., F. E., o výsluchy svedkov H. E., G. N., C. G., B.. D. T., prečítaním zápisnice o výsluch svedka mal. C. E. zo dňa 2.10.2014, prečítaním znaleckých posudkov za súhlasu prokurátorky a obžalovaného, prečítaním zápisnice o obhliadke miesta činu, zápisníc o rekonštrukcii trestného činu spolu s fotodokumentáciou, lekárskymi správami ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného C. E. za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu sú založené na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z hľadiska jeho príčetnosti. K námietke obžalovaného, že výpoveď svedkyne F. E. je nedôveryhodná, pričom obžalovaný predložil lekárske správy o jej zdravotnom stave okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že zo znaleckého posudku G.. D. H. č.4/2016 zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že v čase vyšetrenia svedkyne F. E. boli jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti znížené len nepodstatnou mierou. Okresný súd správe hodnotil svedkyňu ako spôsobilú podať svedeckú výpoveď. Pokiaľ ide o výpovede svedkyne H. E. (manželky obžalovaného) a maloletého C. E. (syna obžalovaného), okresný súd správne ich výpovede hodnotil ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému vyhnúť sa trestnej zodpovednosti (ide o najbližších rodinných príslušníkov obžalovaného). Pokiaľ ide o výpovede svedkov G. N. a C. G., tak títo dvaja uvedení svedkovia neboli svedkami udalostí v inkriminovanom čase. Zároveň okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že poškodená od času konfliktu 13.08.2014 asi od 16.50 hod. do času jej lekárskeho ošetrenia dňa 13.08.2014 o 18.28 hod. nemala taký priestor a čas, aby utrpela zranenia inak, ako to tvrdí obžalovaný, teda napríklad svojpomocne alebo za účasti inej osoby. Pokiaľ obžalovaný namieta, že nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného. Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného zhodne s obžalobným návrhom ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. V podrobnostiach preto len poukazuje na vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil. Obžalovaný C. E. svojim konaním inému úmyselne ublížil na zdraví a spáchal čin na chránenej osobe- blízkej osobe a spôsobil ním ťažkú ujmu na zdraví a vyhrážal sa inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal čin na chránenej osobe- blízkej osobe. Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o určení druhu trestu a jeho výmere. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 4 Tr. zák. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život a na druhej strane správne nevzhliadol ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Odvolací súd žiadne iné poľahčujúce a priťažujúce okolnosti nezistil. Krajský súd dospel k záveru, že úhrnný peňažný trest uložený obžalovanému vo výmere 300,-Eur za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, zodpovedá zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov i zistené pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Rovnako správne okresný súd v súlade s ustanovením § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodenú K. M. so svojim nárokom na náhradu škodu na občianske súdne konanie, nakoľko poškodená K. M. si riadne a včas neuplatnila nárok na náhradu škody (poškodená nárok na náhradu škody konkrétne nevyčíslila). Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, a preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.